Is That Love?

11.

~Hyunjinov pohľad~

Po asi piatich minútach nám konečne doniesli jedlo. Dal som si tradičné kimchi, pretože som to daaaaaaavno nemal a mal som na to veeeeeeeľkú chuť. Keď všetci dostali jesť poďakovali sme a pustili sa do toho. Felix sediaci vedľa mňa bol trochu natlačený a nemal si kam na stole položiť druhú ruku tak ju mal na nohách. Chcel som mu spraviť miesto ale nedalo sa, nemal som sa kam pohnúť. Pokračoval som teda v jedení, až kým ma nevyrušil Changbin. „Hyunjin mohol by si sa trošku posunúť?” pozrel som sa vedľa na miesto vedľa mnou a Felixom. Neboli sme od seba ďaleko ale nedotýkali sme sa. „Mhm.” odpovedal som znudene a s plnými ústami. Posunul som sa teda k Felixovi a vtedy som zistil, že sa stehnami dotýkame. Medzi nami nebola ani milimetrová medzera. Ignoroval som to, alebo teda snažil som sa. No potom mi moja sprostá hlava prepla rozmýšľanie a robil som to, čo som nemusel.

Seungmin začal hovoriť dáke vtipné príhody a všetci sa na tom smiali. Len Felix sa mierne usmieval. Prišlo mi to čudné, pretože on je ten kto sa vždy smeje. Odložil som nachvíľu jedenie a ruky si položil na kolená. Bolo to zámerne, pretože tak som sa jemne dotýkal Felixovho kolena. Hyunjin, vieš o tom, že si kokot? Ale, že strach pridrbaný si. Nadával som si zato v hlave ale niečo mi hovorilo, že som robil aj dobre.

Zase som začal jesť a potom som sa pripojil ku konverzácii. Začal som sa dohadovať s Jeonginom na tom, čo bola pravda. No keď som zistil, že pravdu má on tak som si frustrovane znovu položil ruky na kolená. No vtedy mal aj Felix ruky na kolenách. Môžem vám na kolenách prisahať, že som to nemal v pláne a preto som z toho zostal šokovaný aj ja, ale nedal som to najavo. Naše ruky boli blízko seba a tak, keď som zase pokračoval v rozprávaní som moju ruku trochu premiestnil.

~Felixov pohľad~

Ucítil som niekoho ruku na mojej. Hyun-. Prečo toto robíš ty hlupák?! Asi som pri tom zabudol dýchať, lebo som sa spamätal, že nemám dostatok kyslíku. Ani so mnou nehlo, zamrzol som. Opatrne som sa pozrel na Hyunjina, ktorý dačo rozprával a Chan ho dopĺňal. Jeho ruka opistila moju, pretože niečo nimi ukazoval, ale onedlho bola zase späť na tom istom mieste. Pozeral som sa na naše ruky a vtim sa mi pred očami objavila včerajšia nos ako som ho pobozkal. "A nevadilo mi to" opakoval som si Hyunjinove slová v hlave. Ale povedal, že len sranduje.

„Felix.”

„Felix.”

„FELIX.” zdvihol som hlavu  pozrel som sa kto na mňa volá. „Hm?” rýchlo som odpovedal no nikto nič nerozprával, pozerali na mňa ako keby som prišiel z marsu. „V pohode?” započul som hlas vedľa seba. Otočil som sa na Hyunjina a pozrel sa mu do tváre. „Ano, len som sa zamyslel.” „Bolelo to?” všetci sa začali smiať na Seungminovej otázke. Typický Seungmin... Pozrel som sa na neho vražedným pohľadom, no on sa len viac usmial. „Felix, že keď sa vrátime do dormu spravíme live okej?” prikývol som a usmial sa.

Keď všetci dojedli, zaplatili sme a pokračovali po nákupoch. V malých pouličných obchodoch je vždy veľa pekných vecí. Preto som sa šiel pozrieť do jedného so suvenírmi.

Otvoril som dvere a zazvonil zvonček. „Dobrý deň.” pozdravil som prdavača a zavrel za sebou. Mali tu rôzne obrazy, klúčenky, okuliare a neviem, čo všetko ešte. No mne oči padli na náhrdelníky priateľstva, napríklad v tvare srdiečka alebo na tom boli dva prstene s nápismi 'Forever Together', 'Beste Friends Forever'. Pozeral som si každý jeden a rozhodoval sa, čo nejaký kúpim. Nakoniec som jedenu dvojocu vybral a zaplatil.

Po asi hodine sme sa zhromaždili na jednom mieste a išli späť 'domov'. „Čo ste kúpili?” spýtal som sa nech nie je medzi nami ticho. „Nič moc ale mám jedno tričko a pekné okuliare, potom vám to ukážem. ” ozval sa Jeongin. „My sme si kúpili tieto čelenky s ušami.” povedal Jisung a ukázal vedľa na Minha. „Ja som si kúpil len magnetku.” odpovedal Changbin. „Aha! Aha! Nespravíme si tu fotku?” prerušil našu tému Jeongin. A tak sme si tú fotku aj išli spraviť.

Keď sme konečne prišli na naše ubytovanie, začali sme si baliť veci. Vošiel som do izby a spod postele vytiahol kufor a otvoril ho. Netrvalo dlho a všetko som to mal v kufri, nechcel som to mať nahádzané tak som to tam peknejšie uložil. Hotový som si ľahol na posteľ a zobral do ruky mobil. Mal by som si trochu upratať galériu, lebo mám nové fotky. Všetky fotky, ktoré sme spravili za tieto dni som presunul do jedného spoločného albumu, kde mám všetky fotky a momentky, čo sme zažili. Narazil som však na fotku mňa a Hyunjina, na to naše selfie. Má to ešte stále na tapete? Mám sa pozrieť? Keďže si ešte niečo balí, opatrno som sa natiahol k jeho nočnému stolíku a pozrel na jeho mobil. Zasvietil sa a veru, tá fotka tam ešte stále je. Musel som sa nad tým pousmiať. Vrátil som mu mobil do predošlej polohy a lahol si späť na svoju polovicu.