Delgadovci

Prológ

Matteo, ale ona za to nemôže my sme porušili zmluvu a teraz za to bude trpieť ona chápeš to ? Máš ty vôbec ešte city ?

Kričala mama na otca ako skoro každý deň takto to u nás fungovala odvtedy čo som mala desať rokov a stále sa to len zhoršovalo. Ako desaťročná som sa zvykla schovávať do skriňe a zapchávala som si uši aby som to nemusela počúvať. Stále to isté neznamenala som pre nich nič nikdy si ma nevšímali hlavne otec matka občas prejavila city no otec jej to vždy zakazoval vraj aby som sa naučila byť silná a nezávislá od ľudí, ktorí ma aj tak vždy len zradia.

Teraz keď mám už 17 zvykla som si a ignorovala to pustila som si hudbu a nevnímala nič okolo. Môj život je v skratke nahovno vyrastať a narodiť sa do mafiánskej rodiny nie je zrovna vyhrá i keď niektorí tvrdia opak nevedia čo všetko to obnáša a to som do svojich šestnástich rokov nevedela ani ja sama. Vtedy som sa dozvedela o tej nezmyselnej zmluve a začalo to mojim narodením  to čo som spôsobila musím napraviť. Preto sa teraz musím vydať za najväčšieho a najvplyvnejšieho mafiána na svete. Otec tak zachráni naše kšefty a aj mňa lebo budem v bezpečí.

Láska to slovo poznám len z kníh otec je veľmi pyšný na to aby prejavoval svoje city hoci aj rodine matka sa pre dobro v rodine naučila mi prejaviť city len keď sme boli spolu, keď som bola malá mi dokonca čítala rozprávky,ale teraz to bolo zriedkakedy. Vždy som túžila sa zamilovať mať školskú lásku aby, keď mi niekto ublíži ma mohla upokojovať , a radiť mi. Alebo chodiť do školy ako ostatní a mať normálny život a nie sa stále báť aby nás niekto nenapadol alebo nezabil rovno na ulici. Celé moje detstvo sme sa len sťahovali teraz bývame v Seattli v našej novej  vile.

Zabila som už pár ľudí, ale zabijeme len tých zlých ten adrenalín, ktorí vám v ten moment prechádza v žilách je úžasný. Takto som zo seba dostávala všetky svoje pocity a emócie bola som na to vycvičená. V pätnástich ma začali brávať na strelnicu to je miesto kam si doteraz chodím vyvetrať svoju hlavu, keď je toho na mňa veľa.
Bojové umenia ma učili už od štrnástich aby som sa vedela brániť v každej situácii.

Mám najlepšiu kamarátku Kristin má 19 a ona vie o mne všetko o celej zmluve o tom, že sme mafiáni. No museli sme aj s ňou podpísať  zmluvu aby nás náhodou nezradiala. Zajtra mám 18 a mám sa nasťahovať k svojmu budúcemu manželovi aby sme sa pred svadbou trošku viac spoznali.

Nikto mi nepovedal ani ako má približne vypadať nemám fotku, opis nič za to oni vedia o mne všetko myslím si, že to nie je fér, ale určite to bude starší chlapík tipujem tak okolo 45 rokov zarastený veľmi vplyvný, arogantný a nesympatický. Mojou povinnosťou je s ním žiť a splodiť s ním dieťa a vychovávať ho ako následníka a dediča všetkého majetku rodín Stewartovcov a Delgadovcov poviem vám, že to malé sa ma už teraz na čo tešiť. Ani neviem ako a už som si balila veci do kufrov ešte dnes sa musím zbaliť zajtra už poobede odchádzam zatiaľ nevedno kam. A to musím dnes stihnúť ešte vybrať šaty za chvíľku by mala prísť Kristin a s mamou pôjdeme do obchodov.

Crrrrrrrrrrrn ozvalo sa hlasné zvonenie z dola, ktoré bolo počuť až ku mne do kúpeľne rýchlo som si urobila culík a letela dole schodmi.
Celá šťastná som otvorila dvere a vrhla sa na Kristin obijímala som ju silno, no objatie mi opätovala.
,,Tak rada ťa vidím" usmiala som sa na ňu
,,Aj ja teba ty blázon len ma už pusti lebo ma zadusíš" obe sme sa zasmiali a vybrali sa hore do mojej izby.

,,Raquel poďte dole ideme"
Počula som ako na nás kričí mama, že už máme ísť vzala som si kabelku a vybrali sme sa do garáže nastúpili sme do mojej krásnej čiernej audinky R8 coupé, ktorú som dostala ako predčasný darček na narodeniny. Naštartovala som a išla smer nákupné  centrum. Za asi dvadsať minút sme boli už v garáži v obchodnom centre kde som zaparkovala a išli sme hneď do prvého obchodu so svadobnými šatami.

Vyšla som asi už v desiatich šatách ako náhle som vyšla z kabínky mama s Kristin na mňa pozerali s otvorenými ústami a žiarili im oči ako hviezdičky. Dala som si ruky v bok a smiala sa na nich keby sa videli ,, Čo tak na mňa pozeráte ?" opýtala som sa ich stále so smiechom mama prehovorila ,,Raquel zlatíčko vypadáš úchvatne" Kristin len prikývla ,,Naozaj si krásna pozri sa do zrkadla" poslúchla som a otočila sa k zrkadlu a uvidela som svoj odraz biele šaty ktoré boli bez ramienok mi pekne zdvihli moje nadra a krivky pod mojim zadkom sa šaty začali zužovať a na pravej strane mali rozparok ktorý mi odhaľoval celú pravú nohu boli naozaj úžasne. ,,Myslím, že máme vybraté" prehovorila som a usmiala sa na ne obe len prikývli prezliekla som sa do čiernych rifllí s dierami na kolenách a bieleho voľného  trička na to som si obliekla čiernu koženku obula si čierne conversky a išli sme k pokladni.

S mamou sme išli k autu kde ju čakalo auto s našim šoférom nasadla si na zadné sedačky a šofér dal do kufru moje svadobné šaty. Zakývali sme mame a išli si sadnúť ešte spolu na kávu kým som ešte tu. Vošli sme do malej útulnej kaviarne objednala som si škoricové latte moje obľúbené a Kristin si dala ľadovú kávu poďakovali sme čašníčke a začali sa rozprávať. Budem si musieť vybaviť s mojim nastávajúcim aby ma mohla Kristin občas navštevovať neviem čo budem bez nej robiť. Vždy ma vedela pochopiť pomáhala mi vo všetkom ma podporovala a teraz keď si predstavím, že ju po svadbe možno už neuvidím je mi do plaču.

Už ubehli asi dve hodiny a bolo už celkom neskoro na zajtrajšok sa musím vyspať Kristin som dala peniaze a išla to k pultu zaplatiť. Ja som si zobrala kabelku a rýchlo som sa postavila zo stoličky vybehla som z kaviarne a išla napred. Pozerala som do telefónu a čítala jeden Tweet v tom do mňa niketo nabúral a môj mobil spadol na zem skoro som spadla aj ja, ale zachytili ma niečie ruky. Pozrela som sa hore kto to je prvé čo som si všimla boli jeho smaragdového zelené oči ktorými ma  prepaľoval. Bol dosť blízko akoby bolo slušné rýchlo som sa  postavila a zdvihla mobil zo zeme. ,,Prepáčte mi to slečna" povedal chrapľavým hlasom asi si myslel, že mu tu padnem k nohám kvôli tomu. ,,V poriadku, no nabudúce si dávajte väčší pozor" v tom sa zjavila Kristin ako na zavolanie. ,,Ideme Raquel?" spýtala sa ma pozrela som sa na ňu ,,Áno ideme" odpovedala som jej posledný krát som sa pozrela do jeho oči a odkráčala som ku Kristin. Tá na mňa hodila podľa ala čo to malo znamenať mávla som rukou na znak, že nič podstatné. Sadli sme do auta a rýchlo som upaľovala ku Kristin bývala len pár blokov od nás. ,,Zajtra ťa prídem ešte pozrieť a dávaj si tam pozor na seba keby sa čokoľvek stalo píš mi aj o tretej ráno jasné ?" Hodila na mňa vážny pohľad jemne som sa usmiala a prikývla  ,,Ahoj a dobrú noc ľúbim ťa"
,, Dobrú noc aj ja teba".
A odišla som s hlavou plnou otázok domov auto som zaparkovala a išla hore na chodbu, kde som na poličku položila kľúče od auta. Namierila som si to do izby hodila som si rýchlu studenú sprchu a zvalila sa na posteľ. Rozmýšľala som aké to bude akým smerom sa bude uberať môj život teraz  či budem naozaj v bezpečí alebo sú to len také kecy. Či som priparavená mať dieťa v osemnástich a oženiť sa s mužom starším o minimálne 25 rokov všetko ma to unavilo natoľko, že som zaspala.

Ahojte dúfam, že sa vám prológ páčil a aspoň trošku vás zaujal. Veľmi dlho som sa odhodlávala tento príbeh napísať a možno to ani nebol dobrý nápad, ale chcela som to aspoň skúsiť a budem rada za každé rady a názory. 😘❤️❤️❤️❤️