Delgadovci

~18~

Pohľad Raquel
Pomaly som otvárala oči na slnečné lúče, ktoré prenikali cez žalúzie. Obzerali som sa okolo seba biele steny vedľa mňa stolička oproti wecko a vedľa ďalšie lôžko ja som v nemocnici? Čo sa stalo prečo som tu? Na malom stolíku vedľa lôžka bol môj telefón pozrela som na hodiny bolo pol osmej ráno. Pomaličky som sa posadila a snažila sa zistiť co sa stalo a prečo som tu. Otvorili sa dvere a vošiel doktor so sestričkou.
,, Dobre ráno slečna Stewartova ako sa cítite?" spýtal sa ma s úsmevom mne moc do smiechu nebolo. Sestrička mi zatiaľ dala infúziu podala mi raňajky a odišla. Zostal tu len doktor.
,, Cítim sa dobre no neviem prečo som tu" povedala som pravdu a čakala na odpoved.
,, Vy si nič nepamätáte?" čudoval sa.
,, Nie" povedala som neisto je to zle?
,, Slečna mali ste vážne zranenie strelili vás do brucha a mali ste len staršie že ste nevykrvacala a nezasiahli vás do orgánov" mňa postrelili? Nadvihla som perinu a na bruchu som mala stehy a obväz. Bola som zdesená prečo si to nepamätám?
,, A prečo si to nepamätám pán doktor?" sypatala som sa a v napätí  čakala čo mi povie.
,, Pravdepodobne ste utrpela aj sok čo mohlo spôsobiť menšiu a dočasnú stratu pamäte no po čase si na všetko spomeniete" uisťoval ma doktor.
,, Teraz oddychujte dobre?" povedal a odišiel.

Boli návštevné hodiny a ešte tu nikdo nebol doktor povedal, že by ma mohli za dva dni pustiť no rodičia sa tu ešte neobjavili celkom ma to trápilo.
,, Slečna prišla za vami nejaká žena Simona sa volá poznáte ju?" spýtala sa sestrička neviem kto to je ale veď nech ju pustí prykyvla som a ona ju pustila dnu. Vošla nejaká blondínka a rukami si hladkala brucho asi bola tehotná. Sadla si na stoličku a tvárila sa veľmi vážne kto to môže byt?
,, Dobrý deň prosim kto ste?" slušne som sa spýtala. Pozrela na mňa zvláštne a zasmiala sa.
,, Ty si vážne nepamatas to je taká škoda" začala sa smiať znova čo jej je smiešne?
,, Môžte mi povedať kto ste?" stále som nevedela.
,, Ja som Simona mala si si vziať Bryana Delgada syna najsilnejšej mafie no čaká dieťa so mnou a bude to môj snúbenec, tak sa nám už prosim nepleť do cesty" ironicky sa usmiala to meno mi niečo vravelo no nevedela som si spomenúť.
,, Aha ja ani neviem kto to je a určite by som sa nikomu neplietla do vzťahu hlavne keď ste tehotná" povedala som a myslela to vážne.
,, Dobre len to som chcela tak nech sa ti darí" povedala a odišla preč bolo to zvláštne.

Bolo už po návštevníci hodinách a nič nikto neprišiel okrem tej Simony nikto mi nezavolal nenapísal vôbec nič. Bola som z toho sklamaná kam vôbec pôjdem ak po mňa neprídu? Napísala som aspoň Kristin a chvíľku sme spolu telefonovali keby mohla už by tu dávno bola aspoň ona no je ďaleko a ja stále neviem prečo som v tejto nemocnici a nie doma. A asi sa to dlho nedozviem. Raňajky som nejedla nie že vypadali zle ešte aj tak chutili na obed som mala mäso na stave a ryžu to sa celkom dalo a na veceru mam rožok super to som dopadla.
Nechcela som písať mame nechcela som ich rušiť možno ma nechaj vidieť. Kto vie?

Pohľad Bryana
,, Toto nie je normálne prečo nemôžem ísť za ňou?" kričal som bol som tak naštvaný.
,, Pretože si to neželame a bude to tak lepšie už si jej toľkokrát ublížil chceš to znova?" sypatala sa ma mama Raquel.
,, Nechcem preto potrebujem ísť za ňou!"
,, Nie a hotovo necháme ju dnes tak a zajtra pôjdeme za ňou len my a potom si ju vezmeme domov a hotovo!" ozval sa naštvane Matteo.
,, Ja to takto nenechám to teda nie!"
,, Bryan prečo na tom tak trvas nechaj ju ísť" povedala mama ale ja nemôžem.
,, Lebo..." ukázala Raquel mama že máme byt ticho niketo jej volal.
,, Aha dobre mhhh chápem ale je v poriadku? dobre ďakujeme aj my dovidenia"
,, Čo sa stalo je v poriadku?" spýtal som sa.
,, Nepamätá si to a to je dobre takže ani nevie kto si a nás plán môže lepšie prebehnúť" povedala to je až tak bezcitná veď to nemôžu.
,, Nie nie to nemôžete to nie!" kričal som.
,, Ano a ty s tým nič neurobíš nechaj ju nech je šťastná a ver že bez teba jej bude lepšie" povedala a odišli a s nimi odíde aj Raquel. Skončil som som nič ale Ano bude šťastnejšia bezo mňa bude cestovať a všetko čo chcela vždy robiť a nájde si niekoho s kým bude šťastná naozaj šťastná.
Zobral som sa a išiel riešiť biznis potrebujem sa zamestnať nemôžem na to myslieť.

Pohľad Raquel
Scrolovala som internet a vybehol mi článok
Ešte sa nestihli ani zobrať a už je koniec? Otvorila som to a bola som tam ja s chalanom, ktorí mi dával prseten na ruku zásnubný? Kto to je? A prečo mi dáva prsteň žeby som mala fakt snúbenca? Ale veď počkať všetko sa mi v hlave premietlo od dňa kedy som mala osemnásť až po ten deň kedy ma postrelili. Všetko to bolo ako blesk preboha Simona to myslela vážne chcela ma vyšachovať z hry a možno by to aj dosiahla.
Musím niečo urobiť nemôžem ho nechať len tak Simone toto nemôžem dopustiť. Zavolala som sestru a povedala jej nech mi dá podpísať prepúšťajúcu správu namietala aj s doktorom no nakoniec povolili. Zavolala som si taxík a išla k Delgadovcom.

Pohľad Bryana
Nemohol som ďalej buchol som do stola a vyšiel som z pracovne a rozbehol som sa von a v tom zastavil taxík pred domom. Vyšla Raquel a rozbehla sa ku mne objal dom ju a hneď som zacítil jej krásnu vanilkovú vôňu.
,, Čo tu robis mali ta až zajtra pustiť a a ako zevraj si si nič nepamätala" povedal som stále šokovaný.
,, Ano no videla som ten článok a spomenula som si na všetko zmluvu tento dom na nás" povedala s úsmevom vypadala tak šťastná no to ešte nič nevie.
,, No my už spolu byt nemôžem na bulvár to nejako zahráme" povedal som chladne musel som nemal som na výber. Videla im v jej očiach sklamanie znova som jej ublížil ako nikto.
,, Počkať to ako myslíš?" pozrela na mňa takým pohľadom až mi to trhalo srdce no nemohol som.
,, Nemôžme ďalej takto pôjdeš bývať domov k tebe domov k rodičom a my už sa nikdy neuvidíme pôjdeš si svojou cestou a ja svojou už sa nikdy neuvidíme a nebudeme sa kontaktovať zaplatím ti taxík na hotel, kde sú teraz tvoji rodičia" povedal som hnusne aby si myslela, že to myslím vážne no najradsej by som si ju hneď teraz vzal.
,, Aha takže takto to je dobre dúfam že ti bude bezo mňa lepšie a bude Simonine dieťa dobrým dedičom nech vám to vyjde" povedala tak zlomene začala plakať bol to ťažký pohľad na ňu.
,, Zbohom Bryan" boli jej posledné slova a odišla videl som len vzďaľujúce sa auto už ju nikdy neuvidím, nepobozkam nedotknem sa jej už sa nepohŕdame neucitim jej krásnu vôňu neuvidím jej oči, keď je šťastná no bude to takto lepšie pre nás oboch len by sme si ubližovali.

Tak máte tu ďalšiu časť Ano viem nie je to šťastne no uvidíme čo bude ďalej a ako sa to vivinie a budeme dúfať, že dobre vidíme sa pri ďalšej časti.
Chcem vám ešte poďakovať už máme vyše 600 čítaní je to neuveriteľne číslo a to vďaka vám naozaj ďakujem že ma takto podporujete v mojom sne. Ľúbim vás všetkých. 🫢🥰