~10~

365 15 3
                                    

,, Čo čo odo mňa chcete?" koktavo som sa spýtala nebolo mi to vôbec príjemne byt zamknutá v jednej izbe z neznámym chalanom, ktorí je tak nechutný že mi je na zvracanie. Teraz som sa len modlila aby ma našla Kristin no bolo mi jasne že asi tancuje a neprišlo jej divne kde tak dlho môžem byt.
,, Ja ja sa chcem len pobaviť vieš žiť celý život v tieni svojho úžasného brata nebolo najlepšie nikdy som nemal to čo on dokonca ma vydedili a vyhodili z mafie ale mam stále svoje kontakty a tak som len čakal a oplatilo sa si tu sama a ja mam konečne niečo co on už mať nebude teba"
hnusne a slizko sa usmial. Bryan ma brata? Ako by som to mohla vedieť, keď mi nikdy nič nehovorí. Vedela som o co mu ide ak ma teraz pripraví o moju poctivosť Bryanov brat tak budem Bryanovi na nič porušila by som pravidla v zmluve a všetko by sa zničilo to sa stat nemôže.
Zabili by mňa aj našich a všetkých, ktorí pre nás pracujú padla mi prvá slza.
,, Vieš čakal som dosť dlho a neplánujem čakať dlhšie takže by sme to mohlo zrýchliť co ty na to?" začal kráčať bližšie a ja som ustupovala az som chrbtom narazila do dverí. Začala som rýchlo dýchať co teraz ? Ako sa z tohto dostanem už ma nikto nezachráni a ja nemôžem dovoliť aby sa to skončilo takto. Začala som plakať a on sa začal smiať tešilo ho to.
,, Tak môžme ísť na to" slyzky povedal bol už pri mne schytil ma za ruku a hodil na posteľ začala som ešte viac plakať. Sklanal sa nado mnou a vrhol sa mi na krk a začal ma obchytkávať snažila som sa z celých síl ho odsotiť preč no nemala som dosť sily a cez slzy a zvlyky som bola čoraz slabšia prestala som veriť na akýkoľvek zázrak. Vrazil mi tak silnú facku, že mi otočilo hlavu na druhu stranu. Strácala som vedomie pomaly no isto.
,, Oliver zlez z nej dole okamžite!" rozleteli sa dvere a počula som tlmene Bryanov hlas zachránil ma prišiel pomyslela som si. Oči sa mi zatvárali bolo veľmi ťažké ich mať otvorené a nemala som silu.
,, Postarajte sa o neho Dylan"
,, Samozrejme pane"
,, Raquel halo nezatvárajú oči už je dobre som tu Raquel!" chcela som mu odpovedať no nedalo sa nič som nepočula ani nevidela len tmu...

,,Ako sa to mohlo stať?"
,, Nevieme pane, ale už je to vyriešené je mŕtvy"
,, Dobre ďakujem môžete odísť"
,, Bryan?" počula som jeho hlas musel tu byt
,, Raquel? Tu som" pomaly som otvárala oči a videla som ho sedel na kraji postele pri mne no vypadal strašne.
,, Čo sa stalo?" spýtala som sa
,, No vieš môj brat chcel..." začal a všetko sa mi vybavilo zacali sa mi hrnúť slzy do oči znova.
,, Viem spomenula som si" povedala som roztrúsenými hlasom.
Posadila som sa a objala ho potrebovala som to a myslím, že aj on prekvapivo mi objatie vrátil.
Odtiahli sme sa no nie úplne tvare sme mali kúsok od seba cítila som jeho dych na svojich perách nevydržala som a pobozkala ho.
,, Prepáč ja ja neviem čo to do mňa vošlo" omluvila som sa vedela som, že to nebolo správne a zase odíde ako vždy.
Chytil mi rukou moju tvar a pritiahol si ma späť na svoje pery tentokrát nás bozk prehĺbil nebolo to ako predtým bolo to skutočne.

Po tom bozku sme sa s Bryanom najedli spolu a nechal všetku prácu a len sme pozerali filmy a ležali. Kristin bola už tiež za mnou a veľmi sa mi omluvila no nebola to jej chyba nemala to ako vedieť. Samozrejme že som jej odpustila hneď ako jej včera Bryan volal prišla a bola pri mne skoro celú noc takže teraz dospáva. Bola som rada že sme s Bryanom boli spolu sami a konečne sme vypadali naozaj ako pár. Pozerali sme deadpool a Bryan mal zatvorené oči otočila som sa a pozorovala ho bol zlaty taký bezstarostný.
,, Baví ta sa na mňa pozerať?" spýtal sa ma stále zo zatvorenými očami.
,, Ano veľmi" široko som sa usmiala aj jemu mykol kutykmi dal mi pusu na čelo a viac si ma privinul k sebe.
,, Ako to bude teraz? Budeme takýto stále alebo len dnes?" spýtala som sa vážne a nadvihla sa na lokte videla som že ho ta otázka zarazila no potrebovala som vedieť na čom som.
,, Pozri Raquel budeš moja žena a si krásna aj všetko len ja na toto nie som vieš vzťahy nie sú moja silná parketa viem ti zaručiť bezpečie komfort no či bude medzi nami naozaj láska neviem" povedal a mne bolo do plaču ja som ho mala už teraz rada a on to bral ako samozrejmosť nebola medzi nami chémia nič a ak by aj Ano zničil by to ako vždy. Ľahla som si späť a pozerali sme ďalej film.

Dnes sme sa dohodli že budem spať tu a zajtra budem zase v hosťovskej večerali sme aj s Kristin aspoň ma trošku rozptýlila Bryan aspoň dnes dodržal čo sľúbil a naozaj prácu neriešil. Po večeri sme sa išli s Kristin prejst do záhrady a všetko som jej povedala vedela som že jej je úprimne ľúto čo sa včera stalo no nechali sme to minulosťou.
,, Zajtra musím ísť domov rodičia idú na nejakú sluzobku a musím strážiť dom vieš ako" zasmiali sme sa vždy keď jej rodičia išli preč sme mávali prespavacky ešte keď sme boli malé ako väčšie sme to mali ako tradíciu a viedli sme všetky možné rozhovory. Bolo mi ľúto že nemôžem ísť s ňou a zabudnúť na chvíľku na vsetky tieto problémy čo sa mi deju. Volali mi už aj rodičia povedala som im že som v poriadku a nič sa mi nestalo. Keď sme s Kristin prišli dnu zapli sme si nás obľúbený film notebook a trávili spolu posledné hodiny.

Asi o desiatej sme si išli ľahnúť Kristin musí už o osmej ráno odísť chcela som ju ráno ešte stihnúť.
,, Dobrú noc" povedala Kristin objala som ju a poďakovala za všetko.
,, Aj tebe" povedala som a s malou dušičkou kráčala do našej izby, keď som vošla Bryan v izbe nebol a dvere od kúpeľne boli zatvorené takže išiel do sprchy. Obliekla som si pyžamo a ľahla som si počula som ako kráča k posteli zhasol lampičku a privinul si ma k sebe cítila som že nemá tričko no nenechala som sa tým rozptýliť.
Pomaly som zaspavala ,, Mam ta rad Raquel" povedal Bryan neodpovedala som vedela som že to povedal lebo si myslel že spím no tie slova mi vŕtali dlho do rana v hlave asi až o druhej sa mi podarilo zaspať.

Ahojte ďalšia časť je na svete verím že sa vám bude páčiť a vidíme sa pri ďalšej kapitole. 😻

Delgadovci Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin