Delgadovci

~22~

Hneď ako sme pristáli som si zavolala taxík a dala mu adresu nemocnice, ktorú mi poslal Karl.
Bola som nervózna čo ak ma nebude chcieť vidieť čo ak ma vyhodí zase ma to zlomí urobil to toľkokrát prečo by to neurobil znova.
,, Ďakujem" povedala som taxikárovi, keď zastavil a dala som mu peniaze. Vystúpila som a vošla som do nemocnice ta vôňa je vždy hnusná.
Kam teraz prišla som na recepciu a dúfala, že mi povedia kde je a pustia ma za ním keďže nie som blízka rodina ja som vlastne cudzí človek možno som vôbec nemala chodiť a len sa modliť nech sa z toho dostane. Moje myšlienkové pochody prerušil chlapsky hlas. Pozrela som sa pred seba a bol to Karl logicky som si to domyslela moc často som ho v dome nevidela.
,, Ahoj som Karl" povedal a podal mi ruku podala som mu svoju a keď sme s nimi triasli povedala som ,, Ahoj ja som Raquel" trošičku sa usmial.
,, Je na tom uz dobre operáciu ma úspešne za sebou no musí teraz dosť oddychovať no je tu problém nebude schopný minimálne mesiac pracovať mal obrovské stastie že ho nestrelili do srdca" povedal veľmi ma to vystrašilo.
,, A to znamená čo?" spýtala som sa.
,, No vieš musí niketo riadiť biznis a keďže sa nemôže rozčuľovať, stresovať a namáhať a jeho rodičia sú odcestovaním a ešte asi dlho budú takže nemohla by si ty?" spýtal sa opatrne.
,, Ja preboha ja neviem ako ani nič" začala som stresovať a vôbec som sa na niečo také necítila.
,, Kľud pozri môžeš si to premyslieť no veľmi by si nám a Delgadovcom pomohla" povedal.
,, Budem o tom premýšľať" nemohla som nič sľúbiť.
,, Môžeš ísť za ním ak chceš" ani neodpovedal a už som otvárala dvere na jeho izbe.

,, Ahoj" povedala som potichu a išla bližšie k posteli a sadla som si na stoličku.
Ležal na chrbte a mal zatvorené oči stále bol krásny ako vždy vlasy mal strapaté a to mu pridávali ešte viac na krase. Pohladkanie som ho po líci a otvoril oči ruku som rýchlo stiahla k sebe a tvárila sa, že nič.
,, Raquel ty si prišla" povedal potichu a vypadal že ho všetko boli čo je pochopiteľne.
,, Ano som tu ale nenamáhaj sa kľudne spi ďalej" povedala som potichu a usmiala som sa.
Naciahol sa s rukou a pohladkal po líci on mňa mal teple ruky a jeho dotyk bol nežný.
,, Slubis mi že už neodídes?" spýtal sa a nechcela som mu klamať no nemohla som mu teraz povedať že sa chcem vrátiť späť do Thajska.
,, Ano sľubujem" povedala som a trhalo mi to srdce.
Dvere sa otvorili a vošla Simona ta žena je všade vážne všade.
,, Čo tu robis načo si sa vrátila?" ozvala sa svojim hnusným pisklavym hlasom pretočilo som očami a postavila som sa.
,, Neboj už som na odchode" povedala som s miernou aroganciou v hlase a bola som pri dverách.
,, Raquel nechoď ešte" prosil Bryan no musela som nebudem s ňou v jednej miestnosti.
,, Neboj ešte prídem oddychni si ahoj" povedala som stručne a odišla som.
,, Večer ti napíšem dobre" povedala som Karlovi a išla som von z nemocnice konečne som sa nadýchla. Kam teraz musím ísť do nejakého hotela nablízku. Pozrela som na nete zavolala som si taxík a dala mu adresu k najbližšiemu hotelu.

Na recepcii mi dali kľúče a išla som do izby.
Zvonil mi telefón pozrela som na displej mama ach bože. Zdvihla som so slovami prosim.
,, Ahoj zlatko ako sa ma Bryan je v poriadku?" spytala sa a svojou otázkou ma prekvapila.
,, Ano operáciu ma úspešne za sebou no musí oddychovať a nebude môcť riadiť biznis" povedala som smutne.
,, Raquel mrzí ma ako som sa minule správala ja chcela som ta len chrániť" vravela starostlivo.
,, Mami ja viem a nehnevám sa no ja ho stále milujem a chcem mu pomôcť" povedala som s obavami ako zareaguje.
,, Urob ako cítiš neposlúchaj svoj mozog ale svoje srdce" povedala a vedela som, že to mysli úprimne.
,, Dakujem mami" a bola som jej naozaj vďačná.
Chvíľku sme sa ešte rozprávali odvtedy čo som odišla z domu sa s otcom zmenili a boli iný nechovali sa tak zle a arogantne. Bola som za to veľmi vďačná celý čas som si predstavovala aké by to bolo keby sa chovali inak a teraz sa to deje.

Bol už večer a ja som váhala mam mu zavolať nie možno spi nechcem ho rušiť ale možno nespí. Klikla som na zavolať a čakala kým zdvihne, ak zdvihne.
,, Ahoj" ozvala som sa, keď zdvihol.
,, Ahoj som rad že volas" povedal mal dobrú náladu a to bolo fajn.
,, Ako sa cítiš?" spytala som sa na jeho zdravotný stav.
,, Cítim sa dobre no vraj mesiac nemôžem nič robiť čo by ma mohlo stresovať alebo hnevať a musím sa šetriť a neviem kto bude riadiť biznis" povedal mierne nahnevane. Chápala som ho no ja sa na to necitim do biznisu som sa nikdy moc nerozumela buď som na niekoho strelila alebo nie neriešila som podrobnosti vudy sa ma otec snažil zasvätiť do toho no nebolo to pre mňa.
,, Ja ti pomôžem budeš mi vravieť čo a ako a pomáhať a Karl bude chodiť na stretnutia a ja budem riešiť ostatné" vyšlo zo mňa nemohla som ho nechať nech sa trápi a ch ela som mu pomôcť i keď sama neviem do čoho som sa namocila.
,, Raquel to nemusíš naozaj nejako to vyriešim" snažil sa ma od toho dohovoriť no je neskoro.
,, Nie a hotovo kedy ta pustia domov" snažila som sa ženiť tému a vyšlo mi to.
,, Zajtra nebudem tu týždeň ako chcel doktor budem sa liečiť doma" povedal a vedela som že by v nemocnici nebol dlhšie ako jeden deň i keď je to pre neho nebezpečne.
,, Tak to je super" nevedela som čo povedať a bolo divne sa s ním rozprávať bolo medzi nami toľko toho čo sme si nevysvetlili.
,, Dobre ja asi pôjdem zajtra sa dohodneme" povedala som a chcela som zložiť.
,, Pockaj chcel by som ta vziať na hory na našu chatu tento víkend išla by si?" touto otázkou ma zaskočil no nemala som dôvod povedať nie i keď Simona by bola jeden dôvod.
,, Máš oddychovať a stále je ti Simona" povedala som mierne nahnevane.
,, Zajtra ti všetko vysvetlím ak sa zastavíš" rozmýšľala som no prečo nie.
,, Dobre pôjdem" povedala som so smiechom a zasmial sa aj Bryan rozlúčili sme sa a ja som rozmýšľala aké to bude ísť s ním na chatu na celý víkend. No už teraz sa teším s toto myšlienkou som zaspavala.

Ahojte ďalšia časť. Chcem sa vám ospravedlniť možno je príbeh miestami chaoticky no verím že v ďalších knižkách sa budem zdokonaľovať. Chcem sa vám taktiež poďakovať za skoro 1000 prečítaní veľmi si toho vážim aj za nových sledovatelov a že si knižku pridávate do knižnice.
Týmto chcem podporiť aj ľudí, ktorí sa boja napísať svoju knihu nebojte sa je to úžasný pocit a mne osobne to veľmi pomáha aj po psychickej stránke, keď sama odídem z reality. Knižky som začala tu na Wattpade citat od 13-tich rokov a v knižnej podobe od 15-tich. A velmi mi to pomohlo aby som teraz napísala svoju knižku. I keď odhodlavala som sa velmi dlho no nakoniec som sa odhodlala.
Už pre vás chystám ďalšiu knižku verím že sa vám bude páčiť aj tá. Ďakujem za všetko ľúbim vás. ❤️❤️❤️