Delgadovci

~11~

Prebudila som sa na hlasne zvuky, ktoré išli z chodby pomaly som otvárala oči do izby padali lúče slnka dnes bolo obzvlášť pekne počasie. Vstala som a otvorila som dvere na chodbe stal naštvaný Bryan a jeho otec? Nemali sa vrátiť až za mesiac? Hneď som vedela že sa muselo niečo stať.
,, Dobre ráno" slabým hlasom som povedala a tak som si získala ich pozornosť.
,, Ahoj Raquel bude lepšie ak pôjdeš dole" ozval sa Bryanov otec povedal to rázne a nahnevane začalo ma zaujímať ešte viac čo sa tu deje.
,, Prepáčte, ale nemyslite si že ak chcete riešiť niečo čo nemá nikto počuť nemali by ste to rušiť na chodbe?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím dostala som ich jemne mi myklo kutykmi úst nahor.
,, Ano vlastne máš pravdu Raquel nech ti Bryan vysvetlí čo sa deje" povedal a skodoradostne sa usmial otočila som hlavu smerom na Bryana a so založenými rukami čakala. Pozrel sa na mňa na svojho otca a na zem woow to muselo byt fakt zle.
,, No bude to alebo tu mam vystáť jamu?" súril ho jeho otec stále som nechápala čo sa deje no teraz som sa už začínala báť. Niečo sa stalo našim? To hádam nie to by mi povedal či? Pozrela som na neho nahnevane a surila som ho aj ja. Stále nič.
,, Dobre synak vidím, že sa k tomu nemáš, tak to urobím za teba ja" povedal starší Delgado no v tom ho prerušil Bryan.
,, Vieš ja predtým ako sme sa vôbec spoznali a dozvedel som sa o zmluve som žil úplne iný život nestaral sim sa o nič len alkohol, mafia a ženy..."
pozrel na mňa pohľadom malého šteňata a pokračoval ,, no s jednu som si obľúbil a chodil len za ňou správal som sa k nej dosť zle aaa keď si prišla prvý deň bol som s ňou poslednýkrát...no a ona je zevraj tehotná ale ja tomu neverím len musíme počkať kým sa budú dať urobiť testy DNA" dokončil svoj dlhy monológ bol to zlý sen v mojom živote bolo toho toľko zlého a viem že toto bude mať nie dobre následky mala som ho rada a verila som, že aj on mňa to týmto sa všetky moje city k nemu rozplynuli ako prach nebolo tam nič stratila som všetko cit, lásku a dôveru k nemu už som neverila a necítila nič len prázdnotu. A teraz si neviem predstaviť že tu deväť mesiacov bude nejaká stetka. Pozrela som na jeho otca a čakala na jeho reakciu.
,, To znamená, že musí bývať tu nemôžme si dovoliť teraz žiadny škandál a keďže sa slečna Simona vyhráža nemáme na výber zajtra sa sťahuje a všetci sa budeme modliť že to čaká s niekým iným" povedal a odišiel preč. Myslela som že už ma nemôže nič prekvapiť no veľmi som sa mýlila.
,, Raquel ja moc ma to mrzí" teraz mu tie omluvy nepomôžu poslednýkrát som sa na neho pozrela a išla som do izby zamkla som sa a asi tu už zostanem navždy.

,, Slečna Raquel priniesla som vám obed" po klopanie sa ozval Emiliin hlas vstala som z postele vzala som si polievku a poďakovala jej.
Od vtedy čo som sa zobudila prešli len dve hodiny a stále som z izby nevyšla za pár minút bolo pol jednej. Len pár hodín a bude tu nový člen rodiny ta predstava sa mi nepáčila. Znamenalo by to že by som bola voľna? Alebo by som bola jeho žena a on mal nemanželské dieťa ? V hlave mi zase išlo milión otázok no ako je zvykom odpovede mi nikto nedá.

,, Raquel otvor prosim" ozval sa mne známy hlas môže ísť aj on do hosťovskej alebo na gauč musím odchádzať stále len ja?
,, Je to aj moja izba hlavne moja Raquel otvor lebo ich otvorím nasilu" fajn postavila som sa odomkla a išla do hosťovskej ja už to je skoro ako moja nová izba. No stihol ma chytiť za zápästie a pritiahnuť k sebe boli sme až moc blízko pozrel mi do oči a mohla som vidieť ako ho to mrzí no nemá vlastne prečo toto cele je predsa len obchod nič viac žiadna láska, city, dôvera nič spája nás len zdrap papiera.
,, Toto už nikdy nerob a mal by si sa teraz viac zaujímať o svoju tehotnú stetku a mňa nechať tak" odsekov som a vytrhla sa z jeho zovretia.

Na veceru som ani nešla a aj keď mi ju priniesla Emília k dverám nemala som chuť na nič. No takto som fungovať nemohla nechcela som aby videl, že ma to trápi. Od zajtra budem iná noc som sa nechala zlomiť musím byt znova taká akú ma učili bezcitná mrcha, ktorú nič nerozhodí.
Ukážem im kto je práva Raquel Stewart.

Celý deň som bola len v izbe a premýšľala aký pruser urobím zajtra skôr divadlo, keď príde ta stetka akože sa to volá Simona? Myslím že tak sa volá. Nech si nemyslí, že vyhrala ešte sa sama zoberie a radšej odíde o to sa sama postarám.
Bolo už školí pol jednej ráno mala by som sa na to vyspať. Ľahla som si do postele a zase moju hlavu zanepradnyli myšlienky rôzneho druhu.
Najviac mi bolo ľúto toho dieťaťa. Vždy za všetko trpia len deti za činy a chyby svojich rodičov vždy to tak bolo a obavám sa že aj bude. Môže sa stat, že klame a nie je to dieťa Bryanovo veď je to stetka nebolo by to divne alebo možno nie je vôbec tehotná. Keď Bryan vravel, že sa k nej správal zle chce sa len pomstiť alebo získať peniaze. A co ak je to dieťa jeho budeme žiť ako? Ja budem jeho žena a pôrodom dediča a ona jeho milenka a budú spolu vychovávať ich dieťa? Vážne si myslia, že by to bolo navždy v tajnosti?
A veria všetkým svojim ľudom veď naposledy co sa stalo s Oliverom sa stalo len preto lebo mal spojku a nikto o tom ani len nevedel. Raz by to vyplávalo na povrch a co potom? Ako by to vyriešili potom myslia vôbec na všetky následky? Alebo si len povedali, že to vyriešia počas tohto celého problému? Alebo možno dedičom by bolo ich dieťa a mňa by nepotrebovali bola by som slobodná a mohla by som precestovať celý svet ako sim si vždy želala. No znelo to až veľmi dobre na to aby to bola pravda. Zastavila som všetky svoje ďalšie myšlienky a išla som naozaj spať.

Ahojte ďalšia časť je tu ako sa vám paci? Ako si myslite že sa to bude vyvíjať? Ja si myslím, že sa máte ešte na co tešiť. 🥰 a prajem vám príjemne čítanie ďalšiej kapitoly. No a zároveň sa vám chcem poďakovať za vyše 300 prečítaní a 40 hlasov veľmi ma tým motivujete. 🫶