Delgadovci

~8~

Vstala som z postele a išla som do kúpeľne urobiť rannú hygienu o tom čo sa stalo v tu noc, keď som odišla z reštaurácie sme sa už nerozprávali.
Vyšla som z kúpeľne bolo osem hodín a Bryan ešte stále spal musela som ho zobudiť museli sme vyriešiť ten problém. Sadla som si k nemu vypadal tak pokojne pohľadala som ho po tvári a jeho oči sa zacali pomaly otvárať prebral sa a začal sa naťahovať položil si ruku na tu moju a povedal svojim chrapľavým ranným hlasom
,, Dobré ránko" usmial sa a ja som mu úsmev opätovala
,, Dobré ráno musíš vstávať musíme vyriešiť ten problém čím skôr raňajky sú už určite hotové"
povedala som a zdvihla som sa z postele mala som na sebe čierne tepláky a biely svetrik nechala som Bryana samého v izbe a išla som dole do kuchyne.

,,Mhhhhh tu to krasne rozvoniava Emília" milo som sa usmiala a sadla som si za barový pult načo budeme dvaja sedieť za veľkým stolom v jedálni? Emília robila na raňajky palacinky nech si vraví kto chce čo chce je to najlepšie jedlo"
,, Ďakujem slečna Raquel" usmiala sa aj ona a položila plný tanier s palacinkami na barový pult v tom prišiel v obleku dole Bryan usmiala som sa na neho no on mal na tvári zase ten hnusný pohľad. Zase to bol ten starý mrzuty Bryan super zase som mu na to skočila v duchu som sa karhala za to. Otočila som sa k palacinkam a natierali si prvú.
,, Pán Delgado vy nebudete raňajkovať?" Emília sa spýtala Bryana a asi sa to nestalo prvýkrát.
,, Nie Emília a ani na obed neprídem a rodičia sa vrátia až o mesiac" prosto povedal to znamená že najbližší mesiac sa svadba ešte nebude konať veľmi ma to potešilo. A rozhodla som sa že zavolám Kristin aby dnes prišla a prespala.

,, Jasne neboj sa napíšem ti presnú adresu dobre?" smiala som sa na Kristin ako stresovala zložila som to a napísala som jej presnú adresu.
Bryan o ničom nevie a načo aj on mi tiež nič nehovorí a nechce s ničím pomôcť takže ma smolu. Presťahovala som si všetky veci do hosťovskej a Kristin bude v druhej hosťovskej vedľa tej mojej. Veľmi sa teším s Kristin sme sa vždy super zabavili a bola mi naozaj ako sestra.

Zišla som dole po schodoch a v obývačke som videla ako sedí Bryan s nejakým mladíkom a pili kávu podobal sa na toho z tej reštaurácie. Otočila som sa a išla som do kuchyne Emília tam nebola obed už bol a mala chvíľku voľno vzala som si kľúče od jedného auta BMW a išla som do garáže.

Naštartovala som a išla sim nevedno kam po diaľnici som upalovalala ako to len išlo myšlienky mi lietali kade tade myslela som na rodičov prečo ma nikdy naozaj nelubili prečo som sa narodila to takejto rodiny prečo sa musím vydávať som mladá mala by som si život užívať nie mať svadbu prečo ma Bryan najskôr chce a potom ma odmieta toľko otázok som mala a ani jednu odpoved. Odstavila som auto pri jednom butiku, kde predávali saty vystúpila som a išla dnu.

,, Dobrý deň" slušne som sa pozdravila postarané predavačke.
,, Dobrý deň slečna ako vám môžem pomôcť?"
usmiala sa a čakala na moju odpoveď ťažko som vydýchla videla som na jej tvári že je znepokojená.
,, Viete ja ani neviem potrebovala som si len vyvetrať hlavu a vás butik ma veľmi zaujal možno nejaké šaty na rande ?" neisto som povedala a s kým by som vlastne na to rande išla ? Veď Bryan ani neviem ako budeme fungovať ako manželia keď on nemá žiadny záujem.
,, Alebo viete co saty na párty niečo slušne ale zároveň moderne a trošku vyzývavé" široko som sa usmiala to je ono s Kristin pôjdeme dnes na párty a nech si Bryan rieši svoje kšefty sám.

,, V tom prípade máme tieto posledné" povedala predavačka a ukázala mi červené kratšie šaty mali rozparok kúsok od zadku po koniec šiat a mali voľne spadnutú latku na prsiach a strih do vecka celkom hlboký ale určite tak niekoho zaujmem.
,, Ďakujem presne tieto chcem" usmial som sa a bola som s výberom veľmi spokojná hneď som písala Kristin aby si vzala nejaké saty aj ona.
,, Budem platiť kartou ďakujem" povedala som predavačke dala mi ich do tašky a vyšla som von.
Saty som dala na zadné sedačky a vyrazila som domov.

Vošla som dnu a vrátila som kľúče na miesto na chodbu. Išla som do obývačky, kde už nikto nebol.
,, Kde si bola?" z pracovne vybehol vytičený Bryan.
,, Ouuu prepáč ja som nevedela, že sa ti už teraz musím spovedať s tým kam chodím" povedala som ironicky a stala som s prekríženými rukami.
,, Ano musíš bál som sa o teba!" povedal prosto.
,, Aha ty sa o mňa bojíš? Tak prečo mi najskôr prejavujes náklonnosť a potom ma odmietaš to robis pre moje dobro nie?" neni som na neho pozrela a videla som že zlosť sa v ňom stupňuje.
Prišiel ku mne chytil mi rukami moju tvar a pobozkal ma spolupracovala som no uvedomila som si že toto nie je správne takto to nejde.
Odlepila som sa od neho a dožila do neho
,, Bryan nie takto to nejde ja nie som kus mäso i keď si to každý myslite ja mam tiež city musíš sa rozhodnúť buď sa budeme normálne spolu zbližovať a zistíme o sebe viac alebo budeme nasilu manželia a bude to najhoršie obdobie v našich životoch" vyšla mi slza zlomilo ma to no nemohlo musela som byt silná uzrela som si ju
,, A ešte aby som nezabudla dnes príde Kristin a tvoj názor ma nezaujíma a presťahovala som si už všetko do hosťovskej a teraz ma omluv idem sa nachystat" nemo na mňa pozeral a ja som odišla hore do izby musela som vymyslieť ako sa s Kristin zladíme dnes si to užijeme.

Ahojte ako sa vám zatiaľ príbeh paci? Čo si myslite ako sa to bude vyvíjať? Nechajte sa prekvapiť! Verím že si kniha našla svojich verných čitateľov a budeme sa len rozrastať.
Vidíme sa pri ďalšej kapitole. 🫶