Till Death Do Us Apart// Rafe Cameron

Možno sa s ním chcem spoznať

Mýlila som sa. Izba nebola taká akú som vidieť chcela. A už vôbec som tam nenašla človeka ktorého som tam chcela nájsť. Ale aj tak tu nikto nebol takže celkom pohoda a žiadny trapas. To som si len myslela. Zozadu som počula ako na mňa niekto hovorí.
,,Čo robíš v mojej izbe? Chýbal som ti?"
Podľa hlasu som hneď vedela že to je Rafe. Preto som sa zľakla etse viac.
Traslavym hlasom som mu odpovedala
,,Hľadala som Sarah izbu v tvojej sa svietili tak som si myslela že to je tvoja."
,, Dúfal som že mi odpovieš na tú druhú otázku a nie prvú."uškrnul sa.
Čo ten chlapec robí. Chce aby som bola nervózna a hra sa so mnou. Alebo ho naozaj niečím priťahujem.
,,Neviem síce o čo ti ide ale idem hľadať Sarah izbu. Hádam už nezabludim."
To už on bol blízko pri mne a jemu sa ten nápad asi veľmi nepáčil.
,,Si si istá? Vieš možno by bolo lepšie keby zostanes u mňa. Predsa so Sarah sa už poznáte nie? Takže je čas aj na mňa."povedal a pri to sa široko usmieval.
,,Myslím že to nie je úplne dobrý nápad. Dnes prespávam u Sarah nie u teba. Vieš to si mal riešiť skôr. A úprimne naše zoznámenie nebolo to najlepšie. Bol si naozaj nadšený z toho."už som chcela odísť ale on si začal túto hru nie ja. Tak možno ukázať mu že ja tak ľahko nezabúdam.
,, Božeee veď to bola sranda. Nevieš pochopiť srandu?"
,,Viem. Sarah ma už určite hľadá. Odchádzam."naozaj teraz som chcela ísť neviem čo by som povedala Sarah. Vieš pomýlila som si izbu a bol tam rafe a sme sa rozprávali vieš. Hovadina.
,,Ja by som sa ešte chvíľu rozprával baví ma to. Ty určite nejakú výhovorku vymyslis."a dal ruku na dvere ktoré pomaly zatváral. Naozaj neviem či to bolo super alebo úplne hrozné.
,,Tvoje nápady sa mi naozaj prestávajú páčiť."
,,Nemusia sa ti páčiť stačí keď ma budeš počúvať. Dobre prejdem k normálnemu rozhovoru. Musím uznať sestra ti požičala fakt kvalitné oblečenie. Mám sa na čo pozerať."zas jeho úškrn.
,,Tak to naozaj nie je dobrá téma. Absolútne ťa asi nezaujíma že sa poznáme deň a ty mi ideš rozprávať toto.
,,Tebe veľa ľudí asi nelichoti však? Lebo to tak nevyzerá. Nie si na to zvyknutá. Nevadí pri mne si na to zvykneš."
,,Naozaj nie ďakujem. Nemusíš mi lichotiť. Koľkým rozprávaš takéto veci? Toto všetko čo tu prvé teraz preberáme je strata času. Naozaj už by som mala ísť."
,,Nelichotim dievčatám. Nemám to za potrebu."
,, Tak na čo sa tu teraz hráme? Ukážes mi prosím kde má Sarah izbu?"
,,Ja sa nehrám na nič neviem ako ty ale ja sa nehrám na nič. Si prvá ktorej takéto niečo hovorím. A jasne ukážem. Poď so mnou."
Konečne sa dostanem po tomto do inej izby. Už by som to naozaj nevydržala a kľudne odišla aj domov.
,, Ďakujem."poďakovala som.
,,V poriadku aj nabudúce ti dám také komplimenty. Ináč zajtra by si mohla prísť. Nie za Sarah ale za mnou."
,, Fíha takže chces aby sme sa viac zoznamili?"
,,A ty nie?"vyzeral trochu zmätene
,, Samozrejme. Chcem mať s tebou dobrý vzťah."
,,Aj ja. Ale taký už na vyššej úrovni."
,,Dobre idem už. Dobrú."
,, Dobrú."
A už som zavrela za sebou dvere.
,,Ahaaa takže moja otázka kde si bola tak dlho bude zbytočná. Čo ste robili? Neublížil ti?"
,,Nie nie. Práveže bol milý. A stále mi lichotil že som pekná. A neuveríš zajtra mám k vám prísť."
,,To mi je jasné však pôjdeme von nie?"
,, No vieš v tom to je. Povedľa že mám prísť za ním nie za tebou. Ale neboj s ním budem možno iba chvíľu a potom som hneď u teba. Ale teším sa.
,,Som za teba šťastná. Máš iskričky v očiach vidno ako ho máš veľmi rada a to sa poznáte chvíľu."
,,Dobre poďme späť som celkom unavená. Dobrú noc."
,,Dobrú noc."

Ráno sme sa zobudili o nejakej desiatej.
Keď sme vyšli z izby išli sme dolu po schodoch až do jedálne. Boli tam vsetci.
Ranajkovali a mali sme pripravene taniere aj my. Sadli sme si a začali jesť s nimi. Mali sme omeletu( keď nelubite dajte si niečo iné).
,,Ako ste sa vyspali?"spýtal sa Ward.
,,Ja dobre neviem ako Bella."
,,Ja tiez."
,,To som rád."
Keď sme dojedli išla som nachvíľu hore do izby so Sarah.
Pri tom ako sme išli ma zastavil Rafe a Sarah povedal že si ma na chvíľu požičia.
Neviem či som nejaka vec ktorú si môžu všetci požičiavať ale tak to vyznelo.
,,Včera teda dnes ráno som ti nepovedal o koľkej. Tak ja len tak že o jednej sa stretneme pred naším domom dobre?"
,,Áno pane."povedala som zo smiechom.
,,Hej toto je dosť dôležité tak sa nesmej. Dobre sme dohodnutí teda."
,,Áno teším sa na teba."prečo som to povedala som nevedela ale proste to zo mňa vypadlo.
,,Nevieš ako sa teším ja."

So Sarah som sa potom skôr už iba rozlúčila. Samozrejme povedala som jej čo na chodbe chcel Rafe riešiť. Povedala že mi hrozne fandí a že ho môžem konečne zmeniť. Čomu som trochu nechápala lebo neviem v čom ho mám zmeniť veď je úplne dokonalý.
Už som prišla domov a úplne som nervózna a neviem čo mám robiť. Každopádne mala som sa chystať ale mám rada keď si oblečenie nachystám. Potom si spravím makeup a už iba oblečiem. Tak je to najlepšie. Ale teraz som nevedela čo si mám obliecť.
Nevedela som ani aký makeup si mám spraviť. Preto som napísala Sarah.

Sarrah_

Sarah niečo veľmi naliehavé.
Neviem ako sa mám obliecť.

Niečo pekné.
Počkaj zistím kam idete.

Ďakujem si fakt poklad.

No takže daj si určite plavky a na ne si daj čo chces. zabudol ti povedať čo si máš zobrať.

Ďakujem ešte raz .

V pohode dobre chod
sa chystať aby si to stihla.
Pa a pusa.

Výborné takže už viem aspoň vo si obliecť. Dam si plavky a na ne si doma plážové šaty.
Takže maľovať sa asi ani nebudem pre istotu.

Takto nejako som v tom vyzerala. Myslím že celkom pohoda.
(Kľudne si môžte vybrať svoje a šaty nechám tiež na vás.)

Už iba pol hodina do nášho stretnutia.
Veľmi sa teším.

No takže ďalšia časť.dufam že sa vám príbeh zatiaľ páči. Budem rada za každý jeden vote alebo komentár.
Pa ľúbim vás.