,,My sme zaspali?"zobudila som sa v šoku.
,,Nechaj ma spať!"povedal ospalo Rafe.
,,Koľko je vlastne hodín?"spýtala som sa skôr sama seba.
,,Preboha my sme spali 4 hodiny! Musím vstávať! Ja musím ísť domov. Určite áno." Začala som sa stavať z postele no niekoho ruka má zastavila.
,,Ešte nechoď. Prosiiim!"
,,Ale ja musím."
,, Nemusíš."stiahol ma za ruku. Už som ležala vedľa neho. Nemôžem povedať že sa mi to nepáčilo ale ja ani neviem čo sa vlastne pred naším spánkom stalo. A musela som určite už ísť domov. Zrazu som cítila že to čo mám na sebe asi nebude moje. Keď som sa pozrela mala som na sebe iba rafeove tričko.(neviem ako sa to skloňuje prepáčte)
,,Čo všetko sa stalo pred tým ako sme zaspali?"spýtala som sa trošku zmätene.
,,Ty si nepamätáš?"
,,Nie. A neodpovedaj mi na otázku otázkou."
,,Možno je lepšie že si nič nepamätáš."
,,Preboha my sme no však vieš."
,,Nie to by som ti nespravil."
,,Ja už si pamätám. Ty si ma pobozkal."radostne som vykríkla.
,,Áno áno správne. Ale buď prosím ťa potichsie.
,,Donúť ma."a konečne som si mohla dovoliť takúto poznámku aj ja.
,,To by som neriskoval."
,,Risk je zisk."zas môj úškrn. Musím to robiť častejšie začalo ma to baviť.
,,Ako myslíš."
V tento moment sa naše pery opäť spojili. Áno ja viem poznáme sa krátko ale s ním to je iné. Ide to s ním ľahšie a proste. Je to fakt iné. Čo to zas trepem. Ajaj ja som sa asi. Nie ani na to nemysli. Pri tejto myšlienke som sa od jeho pier odtrhla.
,,Spravil som niečo zlé?"
,,Nie nie. Len som sa tak zamyslela."
,,Nad čím?"opýtal sa.
,,To je jedno."rýchlo som povedala.
,, No to určite nie je. Keby bolo tak sa nepýtam."
,,Vieš mala som raz už vážny vzťah a dopadlo to veľmi zle. On bol trošku iný ako ostatní. Zamilovala som sa do neho a bojím sa že sa to stane aj pri tebe a ja nechcem aby sa to zopakovalo. A pri myšlienke že ma len využívaš. Je to celé také."
,, Stačí. Nikdy by mi nenapadlo pomyslieť na to že by som ti chcel ublížiť. A ten tvoj bývalý musel byť hrozný debil ak ti sparvila niečo také. Ale ak som dobre počúval ty si sa do mňa zabuchla?"a jeho úškrn. To je Rafe ktorého som spoznala.
,,Nie! Určite nie! Len som na to tak pomyslela."
,,Ahaaa. Takže som v tvojej hlave."
,, Stačí. Si veľmi namyslený. Nemám rada takých ľudí."
,,Ale pri mne to to nevadí."
Z našej konverzácie nás vyrušil môj telefón. Volala mi Sarah.
,,Áno?"spýtala som sa.
,,Ahoj. Kde si?"
,,U teba doma."na čo som sa zasmiala.
,,Si s rafom?"
,, Áno."
,,A nedáte si nachvíľu pauza a nepôjdeš s nami von? Ideme na loď a potom sa trochu okúpať. Pridáš sa?"
,,To znie super."videla som že sa to rafovi nepáči. Ale tak aj oni sú moji kamaráti.
,,A mne napadlo nemôže ísť s nami aj Rafe?"vyhŕkli zo mňa.
,,Určite nie."počula som ako sa rozčuľujú jj jb a aj Kie.
,, Prečo?"
,,Lebo on k nám nepatrí."
,,A nemôžete mu dať šancu? Kvôli mne"
,,Bella mám ťa rád ale musíš si uvedomiť že on nie je ako ty."počula som jj.
,,Ako to môžete vedieť keď ho nepoznáte?"
,,Myslím že to je naozaj zlý nápad."ozval sa na to sú aj Rafe aby ukľudniť túto situáciu.
,,Tak prídeš?"
Rafe mi potichu povedal že mám ísť a keď sa niečo stane buď mu to potom poviem alebo mu zavolám.
,,Dobre teda. A kde a kedy mám byť?"
,,Na móle o 16:00!"
,,Veď to je o pár minút."
,,Buď tam načas. Papá."
,,Chápeš to je o 15 minút! Ja nemám ani plavky."
,,Nestresuj zavziem ťa tam a hodím ťa domov zoberieš plavky a pokračujeme v ceste oki?"
,,Ďakujem! Si moja záchrana."
,,Veď aj ty moja.",,Neboj sa budem ti volať ak niečo."
,,Som pripravený na tvoj telefonát." povedal vážne a ja som sa musela zasmiať.
,,Dobre už idem ahoj."
,, Odchádzaš bez rozlúčky?"
,,Akú rozlúčku si predstavuješ?"
Stiahol ma k sebe a zas spojil naše pery ale iba na krátku chvíľu.
,,Neboj sa potom ti to vynahradil."a usmiala som sa.
,,Nevies ako sa teším."a jeho úškrn.
,,Ale ale tak môj brat a ty?"
Mohla som čakať že to videli všetci. Neboli sme v aute. Doniesol ma na motorke.
,, Čo?"snažila som sa hrať na blbu.
,,Všetci sme to videli. Si sa rozbehla. Nezdás sa."a zacali sa skoro všetci smiať.
,,To bolo iba taká skolkarska."
,,Tak keď toto Bereš iba za takú skolkarsku tak to by som chcel vidieť ako je tvoja taká normálna."povedal Jj.
,, Že to práve teba zaujíma."povedala som provokatívne.
,,No myslím že mňa najviac."
Toto ma naozaj zaskočilo.
YOU ARE READING
Till Death Do Us Apart// Rafe Cameron
RomanceVolám sa Bella a mám 17 zachvilu 18. S tatinom sa sťahujeme do Outer Banks. Má tam nejakých známych a ja tam musím ísť s ním opustiť mojich kamarátov a školu. Ja viem hrozne ale sľúbil mi že sa tam určite zabavím s ostatnými deckami. ! gramatické c...