Till Death Do Us Apart// Rafe Cameron

Nadej

Nevnímala som nič. Naozaj nic. Bolo mi teosku zle zo samej seba ale vo by ste robili vy? Tak on mi povie že sa mám opit. A aj som potom ešte aj zlá. Chápete? Veď spolu nie sme tak sa nemá prečo hnevať. A keby si aj niekoho nájdem a čo. Jeho do toho nic. Či to us preháňam?
,,Bell chcem len aby si vedela že si prvá žena ktorú ľúbim. Naozaj úprimne ľúbim. Povedal by dom dokonca že ťa až milujem. A preto mi to prišlo hrozne ľúto. Bola si tak s iným mužom. Ako som sa mal podľa teba cítiť?"
,,Nemôžme to nechať na inokedy?"
,,to je celé čo mi povieš?"
,,Problém?"
,,čo je o s tebou! Toto alkohol nie je. Viem to. Spravas sa divne. Ako take dieta."
,,Dieta? Vieš kto sa teraz správa ako dieta? Ty! Lebo my spolu nie sme. Neveim ako dlho ti to ešte budem ešte hovoriť ale zatiaľ to je tak. A mám taký pocit že to tak aj ostane!"tak. Má to čo chcel mat.

Rafe

Koniec. Prestal som vnímať. Všetko. Ju,svet a všetko živé. Počul som iba moj tlkot srdca. Nič iné. Veď sme si sľúbili že nikoho si nenájdeme a budeme spolu my dvaja nie?
,,aha. Tak ako myslíš."to bolo jedine čo som povedal.
,,Nebud citlivý. Nič sme si nesľúbili."
,,sľúbili sme si toho viac než dosť."
,,Musíme sa naozaj hádať keď som v tomto stave?"
,,Už sme sa dohadali."
,,Čo ? Ako to myslíš?"
,,odchádzam."
,,Nie to nemôžeš. Nemôžeš má tu nechať samu. Nie teraz."
,,Môžem bell. Naozaj môžem."
Povedal som a zavrel za sebou dverami. Predtým to spravila ona. Ona sa ešte vrátila má mna pozrieť lebo sa o mna bála. Ale ona do stien búchať nebude. Bol som si tým sto percentne istý. Do riti. Toto je naša druha hádka odkedy jej otec odišiel. Vlastne aj môj. Odišiel na tie jeden či dva týždne. Ja už ani neviem. S bell ten čas išiel tak rýchlo ale zároveň pomaly aby som si vedel vychutnať každý dobrý moment s ňou. Nemôžem na ňu myslieť. Nemôžem. Potom by som sa rozreval. A ja taký nie som. Preboha. Prvá hádka s ňou má tak zmohla a plakal som ani neviem ako dlho. Mal by som ísť za Barrym. On má vylieči. A veľmi rýchlo. Pre tých čo nevedia Harry je môj dlhoročný kamarát. Vlastne chodím za ním iba vtedy ak potrebujem vyliečiť. Ako vtedy. Predával mi drogy. A to som potreboval často. Odkedy som s bell som tam nebol. Pretože žiadne problémy som nemal. Ale teraz. Teraz mám. Bol som odhodlaný tam ísť. A viete čo sa stalo? Počul som buchot z bellinej izby. Pardon nie buchot. Bol to výkrik. Kričala. Ja som nekričal. Veľmi som za ňou chcel ísť ale povedal som že nie. Idem za barrym. Nie som ako ona. Keď sa pohadame že pôjdem za ňou. Spravila to naschval.. aby som teraz utekal za ňou a ľutoval ju anneopustil. Ale ona spravila to iste. A ja som sa vtedy na nič nehral. Čo to tu trepem. Veď ja ju milujem. Dostal som sa až pri dvere. Stačilo stlačiť kľučku a oddist. Ale to som nespravil. Svojimi dlhými krokmi dom prešiel ku schodom. Ani som nevedel ako a už som bol pred jej dverami. Otvoril som ich a prvé čo mi udrelo do oči bola bell ktorá sedela na okne. Plakala. Môj príchod nebol úplne najtichší a tak sa hneď obzrela dozadu.
,,Nie. Mal si odist. Ja. Nechaj má a chod preč. Už sa ani nevracaj. Odkedy si v mojom živote mám len problémy. Same problémy. Už má to nebaví. Nebaví ma môj zivot led si v ňom TY!"
Toto bolelo. Hlavne z jej úst. Bola nič a v izbe mala zapnutú iba malu lampičku. Videl som na ňu ale nie tak ako by som chcel vidieť. Nemôžem sa s ňou stále hádať. Potom to takto skončí. Aj keď mi testu v podstate povedala že ma nenávidí ja ju stále milujem.
,,Bella chod dole z toho okna."
,,Nie si môj otec aby di mi rozkazoval. Nič nie si."
Vedel som aké sú jej úmyslu z oknom. Ale netušil som či by to dokázala spraviť. Dúfal som že až take problémy nemá. Zasvietil som väčšie svetlo aby som videl aj izbu aj ju. Na zemi bola mala žiletka. Zľakol som sa že si ublížila. A áno ublížila si. Hneď vedľa žiletky bola vreckovka a na nej bola krv. Dokonca aj na podlahe boli kvapky krvi. Viedli k oknu. Jej rana musela byt hlbšia lebo krvi tam bolo dosť.
,,Bell prosím. Ak ma aspoň trosku ľúbiš alebo ti na mne aspoň trosku záleží neskáč. Prosím. Ja ťa tu potrebujem. Lebo ja. Ja. Ja ťa milujem. A bell nedokážem žiť s tým že si zomrela kvôli mne."
,,Ešte predchvilkou si chcel odist. Vlastne si aj odišiel. Tebe nezáleží na mne!"
,,to nie je pravda. Ja som sa len hneval že si tam bola s Aresom. Ale prosím bell neskáč. Si jediná vec v živote pre ktorú som žil. Si jediná ktorú milujem. A si jediná na ktorej mi záleží. Žijem pre teba. Dycham pre teba."
Povedal som a dve slzy mi stekali po líci. Neveril som tomu ze by sa bell zabila. A ani som nechcel. Bell pomaly schadzala z okna. Akonáhle som uvidel ze ide smerom ku mne rozbehol som sa za ňou.
,,Milujem ťa."
,,Ty si sa to naučil povedať bez koktania."
,,Ked niekoho naozaj miluješ hovorí s ato ľahko."
,,Rafe?"
,,Áno princezná?"
,,Nehadajme sa uy prosím."
,,Uy ani nebudeme."
Odtiahli sme s ale seb. Ale nie na dlho. Ale terwz sme dá len neobimali. Teraz som ju pobozkal. Jemne. Bola to najkrajšia pusa akú sme si zatiaľ dali. Teda aspoň môj názor. Dúfal som ze toto je ťa správna príležitosť. A preto som ju využil.
,,Bell? Budeme konečne oficiálne spolu?"
,,áno. Som prípravný mat s tebou vzťah. Ale pod jednou podmienkou. Vzťah bez hádok."
,,Súhlasím."usmial som sa na ňu a venoval jej další bozk. Ale ten už taký jemný nebol. Tento uy bol viac než vášnivý.

Ahojteee. Takte konečne nová časť. Pravdepodobne predposledná.  Teším sa už na nový príbeh ktorý príde. Ako som spomínala bude o hokeji. Neveim sa dočkať a tak sa zachvíľku budem musieť rozlúčiť s bellou a rafom. Ľúbim vás pekne čítanie.💋❤️