Till Death Do Us Apart// Rafe Cameron

Naozaj?

,,Ahoj jj. Čo si potreboval?"
,,Ty si to zdvihla? Ježiš ja som tak rád že ťa počujem. Vieš myslím že by bolo lepšie keby sa stretneme si doma?"
,,Hej hej som."
,,Dobre tak čau."
Ani som sa mu nestihla pozdraviť a už to zrušil. Nevedela som načo chce prísť.
Ospravedlniť sa?
Porozprávať sa?
Alebo načo. Chce vedieť ako to je medzi mnou a ním? Alebo medzi mnou a rafom?
Nie nie nie. Bella nie. Nemyslí na Rafa.
Ale nešlo to. Mám ho naozaj rada. O preboha. To nehovor Bella. Nie nie. Zaľúbila som sa? Určite nie. To určite nie. Myslím že som sa dosť poučila takže ďalší vzťah nepotrebujem. Bella myslí veď ani nevieš či ťa chce on. Stačí.
Radšej som išla dole do kuchyne pozrieť niečo malé na jedenie. Bola som trošku hladná ale to je pohoda. Našla som nejaké ovocie tak som si to tak zmiešala všetko. Sadla som si za stôl a jedla som. Zrazu som si všimla malý listocek.
,,Ahoj bell ak si vôbec doma keďže stále si u Cameronovcov vo mi vôbec neprekáža ale aj tak tak ti toto píšem. Len chcem aby si vedela že som preč. Ale nie na dlho. Len na týždeň. Išli sme s wardom a rose preč. Ale zachvilu sme späť. Aspoň budeš mať viac času na Rafa."
Aha super. Akurát teraz som sa s ním pohádala keď som mohla byť s ním sama. Nevadí čo už. Keď som dojedla umyla som si po sebe riad. Na to som už počula zvonček. To bude asi jj.
Prišla som pri dvere a otvorila ich. Jj som zakývala a stlačila gombík aby sa otvorila brána. Potom som ho iba pustila a stačila druhý aby sa zas zatvorila.
,,Ahoj."povedal Jj .
,,Ahoj. Pod ďalej."
,,Pozri chcem ti to všetko vysvetliť. Naďalej sa chcem s tebou baviť a je mi to veľmi ľúto čo sa stalo. Mal som si dávať pozor na ústa a-"
,,Jj každý robí chyby. Nič si z toho nerob. Veď ja som v pohode."ukončila som jeho dlhý monológ ktorý by bol ešte dlhší.
On mi už neodpovedal. Iba ma silno objal. A keď poviem silno tak to tak myslím.
,,Dobre stačí. Veď ma úplne zabiješ takýmto silným objatím."začala som sa smiať aj keď som najprv lapala po dychu.
,,Jaj prepáč."začal sa smiať aj on.
,,Pod do mojej izby."
Nasledoval ma. Keď sme boli v mojej izbe jj začal.
,,Máte fakt veľký dom. Aj ty máš dosť veľkú izbu."
,,Ale prosím ťa. Budem mať väčšiu a toto bude hosťovská. Tá má aj šatník táto nemá. To je nevýhoda."

(Pre predstavu)
,,Toto a malé? Si v poriadku?"
,,Áno som. Len proste mi to už tak nevyhovuje."
,,Na tejto posteli by sa mohlo všeličo udiať."
,,Jj! Nemysli na takéto blbosti."okrikla som ho.
,, Prepáč nevedel som."
,,Čo si nevedel?"
,,Dobre už som ticho hlavne sa znovu nehadajme. Ale chcem ti niečo dôležité povedať."
,,No čo to je?"
,,Vieš no ja viem že ty a Rafe sa máte k sebe alee ak by sa niečo stalo tak som voľný. A pre teba tu mám miesto a budem na teba čakať kľudne. Vieš že ak by si chcela. Tak ja ťa teraz nechám ale potom mi povec aby som sa mohol snažiť."
,,Aha. Takže ty takto. No tak ti oznamujem že sa môžeš začať snažiť."povedala som ale aj trošku so smútkom.
,,Čo? Vy ste sa pohádali?"
,,No trošku."
,,A kvôli čomu? Myslel som si že sa len tak nepohadate."
,,No možno trošku kvôli tebe a tej hádke."
,,Kvôli mne?"
,,No hej ja som mu nechcela povedať čo sa stalo a kto mi čo urobil. No a potom som to nechtiac povedala a on povedal že si to pôjde s tebou vybaviť. Ja som samozrejme namietala tak som mu povedala že ak ťa zbije tak už si nemáme čo povedať."povedala som.
,,Fuha. Takže kvôli mne. Aspoň vieš že je úplný debil."
,,No nie je. Lebo keby si ma nepočúva a bolo by mu to jedno tak by uz bol na druhej strane ostrova. Ale stále je doma."
,,Ako to môžeš vedieť?"
,,Ma doma motorku. A na tej chodí stále. Takže si to myslím. A keď som odchádzala tak som počula iba buchnutie tak som sa vrátila a on už sebel na zemi s plačom a odretými hankami."
,, Čo už. Aspoň mám šancu teraz ja."
,,No ale nemáš ju veľmi veľkú."
,,To si len myslíš."
Zrazu sa postavil s postele a smeroval ku mne pri okno kde som sedela ja. Zľakla som sa a nevedela som čo mám robiť. Predsalen pobozkať by som ho nechcela. Áno s rafom to bolo iné. Jeho som pobozkať možno aj chcela. Bože Bella veď ti ho miluješ. Za tak krátky čas? Pýtala som sa samej seba. No určite viem že to musím napraviť a musím sa s ním porozprávať.
,,Jj čo robíš?"
,,Ja neviem. Idem ti ukázať že mám veľkú šancu možno."a jeho úškrn. To sa tu už nikto neviem normálne usmiať?
,,Nechcem s tebou nič mať."vyhŕklo zo mňa nečakane.
,,Veď s rafom sa nebavis nie? A povedala si že sa môžem potom snažiť o teba."
,,Pozri nepoznáme sa a nechcem mať s tebou nič. Maximálne kamarátstvo. Naozaj s rafom mám dobrý vzťah a nechcem aby proste bol potom úplne zničený z toho že som s tebou."
,,Aha. Takže zas tu ide iba o neho."
,,Myslím že necháme dnešné rozprávanie tak že sme sa udobrili."
,,Vyhanas má?"
,, Slušne ťa posielam preč. Je to môj dom a môj otec nie je doma takže láskavá odid."
,,Už idem."

Som teraz úplne sama. Stále rozmýšľam nad rafom. Ako mu povedať že ho naozaj milujem ale najprv sa s ním uzmierit. Jj na mňa veľa skúša a to s ani vôbec nepáči. Nejde na to tak pomaly. Chce všetko len tak rýchlo.
No nič asi by som mala ísť ku Cameronovcov.