Till Death Do Us Apart// Rafe Cameron

Áno konečne nová časť

,,Najradšej by som jj zabil ale mám s tebou nejakú dohodu."
,,Veď som si aj myslela."
,,Ale keby ju nemáme..."
Chcel pokračovať ale ja som ho hneď zastavila.
,,Ale my máme takže žiadne ale."
,,A fakt ma miluješ?"spýtal sa s úsmevom.
,,Niekedy o Tom naozaj rozmýšľam."
,,Ha ha ha. Veľmi vtipné."
,,Nehovor. Ja viem. Ja som proste taká vtipná. Jeden z nás musí byť."
Áno. Provokovať ho je moja obľúbená činnosť zo všetkých.
,,Takže ja nie som vtipný?"
,,Nie. Určite nie tak ako ja."
,,Hej? Tak uvidíš ako sa budeš smiať. Budeš prosiť aby som prestal."
Ajaj. Toto som asi trošku prehnala. No nevadí. Či vadí?
,,Prestaň! Prestaň!" Kričala som no nepomáhalo to lebo som sa smiala. Nerozumela som samej sebe.
Áno stalo sa presne to čo si všetci myslíte. Začal ma šteklit. Koniec. Ende. Proste vzdávam sa.
,,Prosím? Nepočul som."povedal.
,,Pre-s-tan!"
,,Až keď povieš že som vtipnejsi."
,,Že ťa to vôbec baví." Povedala som síce s námahou ale podarilo sa.
,,Ani nevieš ako. No povieš to? Alebo ťa usteklim k smrti?"
,,Nie. Určite nie. A aj ty potom zomrieš so mnou zabije ťa buď môj otec alebo smäd."
,,To máš pravdu. Nevadí tak to urýchlim."
,,Prestaň už! Mňa to naozaj nebaví."
,,Máš výdrž dievča. Teším sa keď budeme oficiálne spolu. A vlastne sex môžme mať aj keď spolu nie sme či?"
,,Keď ma prestanes šteklit."
Prestal. Bola to taká rýchlosť. Až som nepochopila. Normálne blesk.
,,Takže dnes?"
,,Ale čo? Zabudni."
,, Prečo?"
,,Nemám s tým dobré skúsenosti."
,,Niekto ťa nespravil. Alebo čo? Bol slabý? Vydržal 2 minúty? Alebo čo?"
,,Nie. Ani jedno sa z toho bohužiaľ nestalo."povedala som s povzdychom.
,,Tak potom? Čo mám napraviť?"
,,Ty tomu nechápeš. Nechcem vzťah preto lebo keď som ho mala bola som donútená k tomu aby som to spravila. Využíval má. Proste stalo s Ati veľa krát. Nerada o Tom hovorím."
Ajaj. Stalo sa to čo som nechcela. Vykricala som to na neho.
,,Prepáč Bell to som nevedel."
,,Veď v pohode nemal si odkiaľ."
,,Poď sem pri mňa."
Ja som zostala stáť ako stĺp. Vôbec som nevnímala jeho slová. Čo ak ma aj on chce iba zneužiť? Čo ak nie som dostatočne dobrá na to aby ma niekto miloval? Čo ak ma všetci budú brať ako nejakú handru? Čo ak?
Z myšlienok ma vytrhol Rafe. Objal ma. Nevedela som nijako reagovať. Ruky som mala spustené a položila som si hlavu na jeho hruď. Naozaj som nevedela nijako reagovať. Ale bolo to také milé.
,, Neboj sa. Som tu s tebou a vždy budem. Nezabúdaj na to."utesoval ma Rafe.
Zrazu som sa cítila v bezpečí. Ale aj tak som nevyhrala nad slzami ktoré sa tlačili do mojich očí. Proste už som nevládala a nechala som to tak. Proste to išli samé. Mala som pocit že Rafe naozaj nie je taký ako všetci hovoria. Našla som v ňom city. Krehkosť, to aký je pozorný a milý. Je aj tvrdohlavý ale ja to niekedy aj dobrá vlastnosť a jasne ťa jeho žiarlivosť a to všetko čo on má je dokonalé.  Až na jeho výbušnosť ale aj na tú sa dá zvyknúť a dá sa ju aj skrotiť.
,,Kľudne plač. Mne to nevadí."povedal keď som sa začala od neho ťahať preč.
,,Budeš mať mokré tričko."povedala som stále s plačom.
,,Myslíš že to mi vadí? Vadí mi že sa teraz trápiš a ja ťa musím takto vidieť. Je mi to naozaj ľúto Bell."moje slzy boli iba silnejšie. Ale tieto už boli slzy šťastia. Možno má naozaj ma rád. Žeby mu na mňa záležalo? Možno trošku. Bella nenamyslaj si. Ale povedľa mi Bell. Tak ma volá iba tato. Je to moja obľúbená prezývka.
,, Neplač prosím."povedal s ľútosťou v hlase. Mala som pocit že s a zachvilu kvôli mne rozplače aj on. Ale teraz mám plakať ja nie on.
,,Ale to už sú viac slzy šťastia ako smútku."povedala som.
,,Naozaj? A z čoho sa tešíš?"
,,Možno z toho že mám nádej že ti na mne záleží."
,,Aké možno?" Teraz si ma odtiahol od svojej hrude a ja som mu venovala škaredý pohald prečo to spravil. Áno bola som ja ťa prvá ktorá sa od neho ťahala ale veď povedal že mu to nevadí. Na to mi on venoval ešte horší pohľad.
,,Milujem ťa najviac na svete bell. Si jedine dievča ktoré poznám tak krátko a dokázal som sa na ňu takto namotat. Vždy keď mi príde od teba správa. Vždy keď sa s tebou rozprávam, vždy keď mi povieš nejako inak nejakou peknou prezývkou strieľajú vo mne ohňostroje. Si jedine dievča ktoré ma dokáže rozosmiať len jedným ahoj. Len jedným malým posrtaym ahoj Bella. Chápeš to? Chápeš aká si pre mňa podstatná? Ja-ja naozaj neveim čo by som bez teba robil Bella."
Zostala som ticho. Takéto slová by som mohla od neho počúvať kľudne dlhšie. Aj týždeň.
,,Aj mi na to niečo povieš? Cítim sa teraz trošku trápne. Ale ja to tak necítis ja ťa nebudem nútiť do ničoho."
,,Ja som len-som len. Nemám slov." Stále som rozmýšľala nad tým čo povedal. Išlo mi to celé v hlave bola som zmätená ale v dobrom zmysle.
,,Vieš takéto veci mi moc veľa ľudí nepovedalo. V poslednej dobe som moc neverila ľuďom budu to už 2 roky čo sa nikomu nezdoverujem. Ty si bol prvý po takom dlhom čase lebo naozaj ti verím Rafe. Naozaj ja - ja - ja ťa milujem. Ale vztah ešte nechcem. Nie teraz. Keď sa trošku viac spoznáme.
,,Milujem ťa Bella. A je mi jedno ako dlho ale ja na teba počkam. Kľudne aj keď budem musieť čakať rok. Nevadí mi to. Ja si počkám."
Zahralo ma to pri srdiečku. Myslím že takto si vymeniť naše pocity bol skvelý nápad.

Ahojteee áno hovoríte si konečne konečne ja viem. Trvalo mi to dlho pokedy som napísala nejakú časť a síce nie je dlhá za čo sa ospravedlňujem ale nestíham moc ale pokúsim sa Pišta čo najviac. Ďakujem za pochopenie. A chcela som sa vás este spýtať chceli by ste aj jeho pov. Ako nie len pohald belly. Ale aj pohald Rafa? Ďakujem za odpoveď. Ahojte posielam pusinky.💋