Deň s ním

202 4 2
                                    

Stojím pred jeho domom a čakám. Áno chodím radšej skôr ako neskôr lebo nerada meškám. A ak by ste chceli vedieť otec vie že žijem. Bola som dokonca aj chvíľu s ním. Pán dokonalý konečne vyšiel z domu.
,,Presná ako hodinky."a jeho dokonalý úškrn.
,,Aj ja ťa rada vidím."povedala som.
,,Vsak jasné. Vidím ako ti tečie slinka."zasmial sa.
Asi prvý krát ho vidím smiať neviem či to je hrany smiech ale vyzerá celkom úprimne.
,,Prosím ťa. Kvôli tebe? Určite nie."a dúfala som že už s tým že sa mi páči nezačne.
,,Nemusíš má prosiť. Ale nebudem zdržiavať. Poďme lebo sa začnem aj nudiť."povedal.
Nastúpili sme do jeho auta. Rafe naštartoval a išli sme. Neviem presne kde pretože to tu dobre ešte nepoznám ale bolo mi jasné že to bude nejaká pláž. Načo by som si potom mala obliecť plavky?
,,Aj mi povieš kde ideme?"
,,Čo si netrpezliva? Veď uvidíš."
,,Takže plavky som si brala zbytočne alebo ako?"
,,Neboj sa plavky potrebovať budeš."
,,A ty máš svoje kde ?"
,,Predsa na sebe." Až teraz som si úprimne všimla že ma na sebe plavky. Aj ja ich mám na sebe ale na neho som sa asi nepozrela. Možno len zas môj mozog nepracuje. Mala by som sa fakt spamätať. Odkedy som tu mi to vôbec nemyslí.
,,Tak tešíš sa?"spýtal sa zrazu.
,,Asi."povedala som trošku nervózne.
Načo on hneď pozrel na mňa ale pohľad dal opäť na cestu sa aby nám niečo nestalo.
,,Prosím? Ty sa netešiš že budeme spolu tráviť čas?"spýtal sa trochu zaskočene.
,,Jasne že teším len neviem čo mám od teba očakávať. Chápeš."
,,Úprimne som vôbec rád že si so mnou išla."
,,To je samozrejmosť. Už som ti povedala, že sa chcem s tebou spoznať, že chcem mať s tebou dobrý vzťah."
,,A ja som ti zase povedal že chcem náš vzťah mať na vyššej úrovni."zas jeho úškrn. Ako vždy.
,,Myslím že sa poznáme dosť krátko na to aby si niečo takéto rozprával."možno ho to trochu zaskočilo ale naozaj to tak je. Poznáme sa možno tak 3 dni ani to nie.
,,Sme tu!"vykríkol len tak.
,, Konečne."naozaj táto téma už začala byť veľmi zlá. Celkom dosť ma znervoznovala. Keď som vystúpila z auta videla som krásnu pláž. No nikoho som na nej nevidela.
,,Je to tu naozaj pekné. Veľmi sa teším na toto popoludnie."
,,Aj ja dobre poďme."
Samozrejme sme mali aj deku a nejaké jedlo. Nepovedala som vám že som si zobrala aj tašku kde som si pohadzala potrebné veci. Mala som aj opaľovací krém ale nikdy mi nebolo príjemné si ho dávať. Úprimne skin care mám dobrý ale krémy a tieto ostatné veci no nie som úplne veľký fanúšik. Naozaj je to jedna z veci ktoré nemám rada. Je to pre mňa veľmi nepríjemné. Takže som ho neplánovala využiť. Zobrala som ho pre istotu ak by ho chcel tu pán dokonalý.
,,Tak čo ideš alebo budes čakať na potlesk a červený koberec?"spýtal sa zo smiechom.
,,Jasne."Povedala som s tým že idem ešte pokračovať len on má musel prerušiť.
,,Tak poď rýchlo do vody už."
,,Jasne že chcem červený koberec a potlesk. Bez toho tam asi nepôjdem."
,,Fu tak to bude asi problém."
Obaja sme sa začali smiať. Ale že úplne nahlas. Celkom dosť výbuch smiechu sme mali. Ja som rýchlo zo seba zhodila šaty a utekala do vody.
,,Takže takto má klameš?"
,,Ja neklamem len si povedal že to nebude možne. Tak bohužiaľ prišla som sama."
,,Vidíš aká si ty skromná. Normálne mi ťa je ľúto teraz. Vieš že nemáš ten koberec a potlesk."
Z ničoho nič začal plávať ku mne a ja som sa práve rozlúčila so životom.
,,Začínam sa celkom nudiť. Ty nie? Úprimne odpoveď nepotrebujem. Ja si odpoviem aj sám."
Začala som plávať preč od neho no to sa mi nepodarilo. Dalo sa to asi dosť očakávať.
,,Ty si mi chcela ujsť? Ahaa. Takto ty. Tak ja ťa etse zoberiem na pláž a ty chces ujsť. Hrozne voľačo."
,,Vsak aj ja si myslím."
Načo on už má držal za pás. Boli sme otočený k tvárou k sebe. Romantické ja viem. Ale ako pán dokonalý povedal on sa nudi. Takže nebude tieto príležitosti len tak nechať premrhať. Chápete.
,,Prečo mi toto robíš?"spýtal sa.
,,Veď nič nerobím." Presne som vedela na čo naráža. Nevedela som či sa cítim tak isto ako on. No úprimne asi bolo už dosť neskoro.
Začal sa približovať bližšie k mojim perám. Nastala tá chvíľa kedy som úplne zmrzla a snažila sa zo seba niečo vykoktat no úplne mi to nešlo. A tak som vedela že je už určite neskoro. Zrazu bol úplne blízko no aj som prvý krok určite spraviť nechcela. Čakala som na neho.
,,Neboj sa nepobozkam ťa hneď. Na to budeme mať ešte dosť času. Nemusíme tento deň začať hneď takto." Zrazu zo mňa stres opadol. Cítila som sa úplne v pohode. A teraz som dokonca aj niečo zo seba dostala von.
,,Myslím že už na to šancu nebudeš mať."povedala som skôr provokatívne. Asi som nemala. Myslím pre svoje zdravie by to bolo lepšie keby no. Viete ako to chodí zas mi to nemyslelo.
Hneď na to má ponoril pod vodu. Som naozaj rada že som si makeup nedala. Neviem ako by to úplne dopadlo.
Vynorila som sa a prvé slová ktoré som počula boli:,, máš to mať. Netreba ma podceňovať hej. Takých šancí pobozkať ťa tu bude veľa."
,,Jasné jasné. Už to vidím."som dosť odvážna že stále provokujem ale tak čo maximálne ma tak utopí. To je pohode.
Presne som to čakala chytil ma za pás nadvihol a vyhodil ma. Proste ma vyhodil do vzduchu. Taký kotrmelec vo vzduchu som spravila. Začali ma štípať oči a do nosu mi natiekla voda. Oči som mala zachvilu celé červené. Rafe si to všimol.
,,Prečo plačeš? Spravil som niečo zlé? Ak ti to vadí ja prestanem."zlaté ako sa zaujíma.
,,Nie len ma začali štípať oči. A natiekla mi voda do nosu. Ale v pohode."
,,Navrhujem ísť na deku čo ty na to?"
,,Jasne poďme."

Na deke sme sedeli a jedli čo sme si priniesli. Slnko už zapadalo. Vedela som že tu zostaneme až do úplného konca dňa. No tá predstava sa mi páčila.
,,Páči sa ti tu?"
,,Áno. Je to tu úplne skvelé. Nikto ma nikdy nezobral na takéto krásne miesto."
,,Takže som prvý. Pekná predstava. Keď sa ťa budem pýtať otázky ohľadom teba odpovieš mi na všetky?"
,, Môžem to skúsiť."
,,Mala si niekedy nejaký vzťah?"
Ajaj. Táto téma. Za ňou treba spraviť veľkú bodku. Nemám rada sa rozprávať o mojich vzťahoch. Ani jeden nebol dobrý. Otec ani  o jednom neviem. Viem že by tým chlapcom niečo spravil.
,,No hej pár ich bolo ale nechcem o Tom moc hovoriť."
,,Chápem. Len chcem aby si vedela že tu som pre teba stále. Nech sa deje čokoľvek.  A môžeš mi všetko povedat môžeš mi úplne v pohode dôverovať."
,,Ďakujem. Som rada že tu pre mňa niekto je."

Takto nás rozhovor prebiehal dlho. Až pokým som už nebola unavená. Rafe má zaviezol domov. Tam sme sa aj rozlúčili a ja som si išla ľahnúť s dobrým pocitom. Rafe mi ešte napísal.

Rafe.C_

Dobrú noc a veľa pekných
Snov o mne.

No vela a pekných ich nebude.
Povedľa si že ma pobozkas
A nič z toho. Som sklamaná.

Aj zajtra je deň nezabúdaj
Sľuby dodržiavam.

A po tomto som už úplne zaspala.
Cítila som sa naozaj dobre. A na tento deň budem spomínať etse dlho.

Takže vydala som jednu časť a dúfam že to aj niekoho baví. Prosím napíšte mi váš názor ďakujem ahojte. Ľúbim vaaass.


Till Death Do Us Apart// Rafe CameronWhere stories live. Discover now