Till Death Do Us Apart// Rafe Cameron

Zase hádky

Ráno som sa zobudila a chcela som sa pohnúť. No keď som videla že som v jeho náručí zistila som že to asi nebude možné. Otočila som sa tvárou k jeho. Nie nepozerala som sa ako spí len som sa ho snažila zhypnotizovat aby vstal. Neviem čo mi to napadlo. Ale fungovalo to.
,, Dobré ránko."povedala som.
,,Dobré ránko princezná."povedľa ranným hlasom. To ma dostalo. Myslela som že odpadnem. Aspoň by to nebolelo lebo už som ležala.
,,Ako si sa vyspala?"spýtal sa.
,,Hmm.. no dalo sa to. Čo už no. Musela som spat pri niekom."povedala som otrávené ale myslela som to zo srandy.
,,Aha aha. Chápem. Keby vieš ako sa mne zle spalo. Katastrofa. Spal som pri niekom kto chrápe."povedal.
,, Prosím? Ja nechápem. Hovorí to ten pravý akože."povedala som.
,,Ja chrapem?"
,,Kto povedal že som spala pri tebe?"
,,V noci si išla preč a spala si pri niekom inom?"
,,Presne tak."
V tento moment sme obaja vybuchli od smiechu. Konečne som sa smiala. A úprimne vôbec som nemyslela na tú hádku s jj. Ale bojím sa taho že ostatný sa so mnou nebudú tiež baviť. Predsalen jj je ich lepší kamarát.
,,A povieš mi čo sa stalo včera?"
,,Nie."
,,Prosiiim."knucal ako malé šteniatko.
,,Možno keď ma konečne pustis."
,,No dobre teda."
Pustil ma. A o to mi vlastne aj išlo. Ale teraz som sa cítila tak divne. Bola som už zvyknutá že ma drží. Ale na vážnu debatu si radšej sadnem.
,,No tak trošku sme sa pohádali iba."povedala som.
,,Fakt mi povieš len toto?"
,,Áno. Nepotrebujem hádky navyše."
,,Aha aha. A čo keď ja áno?"
,,Tak tam máš toppera chod sa hádať s ním."
,,Chápeš že ťa chcem ochrániť pred nimi. Keď ti len jeden vlások na hlave skrivili nemám problém im nijako ublížiť.
,,Fajn tak teraz nedostaneš ani čo sa stalo nie etse kto."
,,Ale prečo?"
,,Lebo chces všetkých len biť."
,,Ja? No určite. Len ta chcem chrániť pred nimi."
,,No a to isté chce aj jj."vyhŕklo nečakane von.
,,Teda vlastne nie jj ale niekto iný to je jedno."rýchlo som povedala.
,,Aha takže jj. Dobre. Zavziem ťa domov a potom pre teba o takú hodinu prídem."
,,No tak to nie. Chcem byť s tebou."
,,Ale ja mám aj iné povinnosti."
,,Biť ľudí?"
,, Napríklad. A pre teba by som spravil všetko len aby som ťa ochránil."
,,Dobre ochraň ma teda. Ale hovorím ti už teraz že potom o hodinu keď pre mňa prídeš tak ti neotvorim."
,,A to už prečo?"
,,Lebo ochrániť a biť sú dve rozdielne veci. Ale sprav si po svojom mna to vôbec nezaujíma. Ale potom ku mne domov uz ani chodiť nemusíš."bola som už dosť nahnevaná a to že on stále hovoril o Tom ako má chce chrániť tomu nepomáhalo.
,,Tak prepáč že mám nejakú uctu. Ostatní by sa za teba nepobili."
,,Ale ja by som to od ostatných ani nežiadala ako práve teraz od teba!"už som nevedela krotiť svoje emócie. Pohádali sme sa kvôli úplnej hovadine. A úplne zbytočne. Nevedela som či vo mne prevláda viac henv alebo smútok ale slzy sa mi hrnuli do očí.
,,Hlavne neplač dobre. Nepotrebujem aby si plakala!"začal zvyšovať ton hlasu aj on.
To ma ešte viac naplasilo že by mi ublížil. Síce ho dlho nepoznám ale tieto povahy sú mi dosť jasné. Žiarlivý,ľahko nahnevaný a samozrejme nebezpečný pri hádke.
,,Ja na toto už fakt nemám. Odchádzam. Možno mali naozaj pravdu. Že ma len vyuzijes a potom ma len tak odkopnes. Veď máš takú povesť nie? Nemám na to nervy a ani nič. Dovidenia."
,,Bell-"nestihol to ani dopovedať lebo som za sebou zabuchla dvere. Počula som ako niečo v jeho izbe buchlo. Naplasila som sa že niečo na neho spadlo ale bola som dosť nahnevaná na to aby som sa na neho išla pozrieť. Prekonávala som sa síce ale aj tak. Áno všetci čakáte že som so slzami opustila tento dom. Áno opustila ale až o pár sekúnd neskôr ako som plánovala. Keď som počula to búchanie naozaj som sa naplasila. A sice nahnevaná ale aj tak som rýchlo prišla ešte do jeho izby. Sedel na zemi pri posteli a pozrel sa hneď na mňa keď sa dvere otvorili. Videla som že je celkom v poriadku. Celkom preto lebo jeho hanky boli celé krvavé. Posteľ sa na mňa. No ja som mu dlhý pohald nevenovala. Skôr som sa pozrela na tú izbu. V jednej stene bola skoro až diera. Preboha však Rafe by jj zabil dvomi ranami. Keď ma uvidel stat vo dverách zdvihol hlavu aby ma lepšie videl. Mal až červené oči. Nevedela som že by mu to mohlo až tak ublížiť.
,,Ty si sa vrátila?"povedal s traslavym hlasom.
,,Nie len som sa zľakla tak som chcela vedieť či si v poria- teda či je izba v poriadku."povedala som.
,,Takže ti už na mám nezáleží?"
,,Zlá otázka."
,,Za toto celé môže on a ja mu to všetko vrátim. Aj s úrokmi."povedal.
,,Vieš čo som ti na to povedala."
A teraz som definitívne odchádzala.
Dobre možno som trochu kalamala keď som povedala že to bolo pár sekúnd neskôr boli to nejaké minúty. Ale nie veľa. A neodhcadzala som s plačom.

Doma otec nebol čo mi trochu vyhovovalo. Utekala som rýchlo do izby aby som videla ako na tom som.
Mala som trochu rozmazanu maskaru a inak všetko fajn. Tu som si trošku upravila. Ďalší krok bol že som sa prezliekla do šedých Nike teplákov a bieleho obicajneho trička. Takto mi bolo úplne pohodlne. Ľahla som si do postele a prykrila sa perinou. Videla som že mám pár nepriatych hovorov od Sarah Kie a počkajte si na to jj? Načo mi volal? A až 7 krát. Sarah a Kie mi volali 3 krát. Paráda. Budú si myslieť že som po ceste domov zomrela na motorke lebo sme havarovali.
Ako prvej som zavolala Sarah. Všetko som jej povedala. Povedala že je teraz pri nej Kie takže dva hovory rovno dole.
,,Ja neviem čo mám robiť. Ja ho mám naozaj rada ale tak viete že aj jj. A nechcela som aby ho zbil."
,,Úplne ťa chápem a nečudujem sa ti. Teraz by sa mu ale aj tak jj na oči ukazovať moc nemal."povedala Kie.
,,No tak to teda hej."
,,Neboj dievča vyrieši sa to keď tak sme tu s tebou volaj."
,,Ďakujem. Ináč baby chcela som sa este spýtať. Volal mi jj. 7 krát!! Neviete čo chcel či mi viac vynadať alebo sa ospravedlniť?"
,,Chcel sa stretnúť aby ste sa o Tom porozprávali tým pádom by ste sa aj viac spoznali."povedala pre zmenu Sarah.
,,Ďakujem naozaj moc. Zachvilu mu zavolam ale teraz si dám a chvíľu pauzu. Dobre ahojte!"
,,Ahooj! A ľúbime ťa. Keď budes hocičo potrebovať zavolaj a prídeme ťa zobrať a pôjdeme ku jb."
,,Oki ahojte."
Naozaj je toho dosť za takú krátku chvíľu.

No takže ahojteee normálne som sparvila ďalšiu časť veríte tomu? Ja tiež nie pri nejakých 500 slovách som som nevedela čo napísať a dostala som sa na 1130 približne.
Takže pekne čítanie pa a pusa.
Ľúbim vaaass!!