Dance like the devil H.S. (Romance)

Takže, Styles...

"Dobrý deň! Vítam Vás všetkých na mojej prvej hodine. Som rád za každého a jedného, z vás ktorý sa sem dostal. Viem, že to nebolo ľahké a som si istý tvrdiť, že ste dlho dreli a máte talent hodný rozvíjania." Usmial sa a dal nám pokyn odložiť si veci a posadiť si na zem. Zobrala som to ako príležitosť a šla za ním. "Dobrý deň, pán Strike ja som s vami len chcela prebrať jednu vec. Viete, tento rok budem maturovať a potrebujem školu dokončiť." Trpko som sa usmiala. "Počúvam.." Usmial sa naspäť. "Ja len, potrebovala by som pozmeniť moju prvú hodinu. Viete táto hodina začína o 14:40, no mne škola končí o 14:35. Ja viem znie to trúfalo, ale ja inak nemôžem chodiť na čas." Začali sa mi potiť dlane bála som sa jeho reakcie. Bála som sa, že zareaguje príliš agresívne, čo ak ma vyhodí? Zo slovami typu: Na čo som tu vôbec liezla, ak tu nebudem celé vyučovanie. "No, to je v poriadku. Pokusím sa niečo vymyslieť. Samozrejme decentne, nebojte sa." Usmial sa a jemne mi položil ruku na rameno a po kúskoch ma tlačil k skrinkám. Vydala som sa tým smerom a bola som nemierne rada, že to zobral takto. Môj úsmev na perách zdobil lesk, ktorý som si natrela po celých periach. Odomkla som skrinku a do nej dala batoh aj so svetrom, ktorý som mala na sebe. Moje biele upnuté tielko som dala do sukni a zatvorila ju. Vchádzala som do triedy a všetci už sedeli na zemi rozprávali sa, pán Strike tu nebol a ani ten podivný chlapec s kapucňou. Posadila som sa čo najďalej dozadu a sledovala čo sa bude diať. Moje oči zaregistrovali pár dievčat, ktoré sa bavili o nejakom chlapcovi, ktorý tu študuje. Vraj "žijúca legenda na tejto škole" musela som sa usmiať, vyznelo to úboho.

"Ahoj!" Počula som silný hlas vedľa mňa. Bol to dievčenský hlas so špecifickou tóninou v hlase. Naklonila som hlavu tým smerom a usmiala sa. "Ahoj!" Bola to blondína, ktorá sa na mňa pozerala a usmievala sa od ucha k uchu. "Tak, už vieš o nejakých chlapcoch tu na škole?" Zamrmlala. "Nie. Som tu iba pre tanec! Žiadny chlapci ma nezaujímajú, teda aspoň túto dobu." Poznamenala som. A bola to pravda, naozaj nemám záujem. "Aww, aká si neodbytná, naozaj?" - " Áno, naozaj." Dvere sa otvorili a dnu vošiel pán učiteľ Strike s papiermi v ruke. "Mimochodom som Laura, len tak pre info. A ty si?" Nadvihla obočie. "Dársy.." Odsekla som jej na rýchlo, pretože pán Strike začal hovoriť a ja by som ho cez jej hlas pri mojom uchu nepočula.

"Dobre, včera ste robili skúšky. Bohužiaľ som tam nebol, ale boli tam najvzdelanejší a najlepší pedagógovia z tejto školy. Plus, môj synovec. Dúfam, že vybrali tích najlepších a samozrejme im plne dôverujem." Poznamenal, svoju neprítomnosť na skúškach a pokračoval. "Takže, dnes všetci čo tu ste, predvediete niečo predo mnou. Muziku si môžete vybrať aj sami. To je na váš výber." Pousmial sa a sadol si na stoličku pri prehrávači, ktorý bol umiestený na tmavom stole. "Tak ako prvý, pôjde pán Mateus Corley. Nech sa páči." Podal mu nejaké C-Dé a on mu ho pustil. Takto to šlo podľa radov, ako sme sedeli. "Ďakujem, geniálne. Ďalšia? Slečna Laura Bojons." Zavolal si ju k sebe a tá mu podala svoje C-Dé. Tancovala naozaj krásne, jej nohy šli akoby bola baletka a jej celkové podanie bolo fascinujúce. Hneď ako dokončila svoje majstrovské dielo prehovoril. "No, ďakujem!" Vybral jej C-Dé a podal jej ho. "Takže, slečna Dársy MeecConly. Nech sa páči." Vstala som a prechádzala k nemu. "Vaše C-Dé?" Pousmial sa. "Nechám výber piesne na vás..." Dopovedala som svoju vetu a prešla na stred skúšobne a pozerala sa na všetkých, ktorí na mňa zízali. "Tak teda dobre, nech sa páči." Pustil mi pieseň, ktorá ma naozaj potešila, pretože som ju dokonale poznala. (Pozn.: Je hore) Moje ruky vystrelili do pozície tanečného páru. Nohu som jemne zdvihla a položila ju pred seba a tá druhá ju nasledovala. Moje boky šli do jemného pohybu hudby, hlavu som otočila na pravú stranu a viedla moje nohy do tej strany. Moje nohy sa predbehovali pravá noha smerovala dopredu zatiaľ čo ľavá bola vzadu prikrčená. Celá moja váha sa na ňu oprela a moje vlasy, ktoré boli vy-pletené z môjho drdolu sa dotkli zemi. Otáčavo som sa postavila naspäť na nohy. Moja noha kráčala dopredu a s ňou aj moja druhá noha. Bola som si istá, že moje nohy idú ladne, akoby cestovali po mráčikoch na oblohe. Ako keď princezná chodí vo svojich črievičkách ladným spôsobom, ktorý princom čarí pod očami. Ľavá noha predbehla tú pravú, ktorá bola pred tým vo vedení a a v tom som sa otočila na ľavú stranu a sklonila sa. Hudba prestala hrať, ale nebolo to tým, žeby skončila sama od seba. Pán Strike ju vypol a ja som sa narovnala, Laura sa na mňa zo zadu pozerala a usmiala sa na mňa. Tak som jej to opätovala. "No, páni. To bolo naozaj dobré. Ďakujem." Poznamenal môj výstup a ja som sa vydala naspäť na moje miesto. "Dobre, to bola posledná študentka. Ďakujem. Zvyšok dňa sa budete venovať svojím hodinám a zajtra sa uvidíme znovu." Poznamenal. "Mimochodom, Dársy?" Pozrel na mňa moje nohy sa zodvihli a ja som k nemu pristúpila. "Áno?" -"To s tou prvou hodinou, nahradíš si to na konci vyučovania. Ale nie so mnou, budeš s mojím synovcom. Tvoja taktika je naozaj super, ale treba ju doladiť a práve v tom ti môj synovec pomôže." Poznamenal a odišiel. Pozrela som sa na rozvrh práve teraz mám teóriu, tak som šla ku skrinkám. Vytiahla som si batoh, kde som mala potrebné veci a zavrela skrinku. Pozrela sa na rozpis a začala som hľadať triedu 7.S táto škola je giganticky veľká a nájsť tu nejakú posratú triedu bude asi problémovejšie ako som si myslela. "Čau, nepotrebuješ pomôcť?" Usmial sa na mňa nejaký chalan, asi o 15 cm väčší ako ja. "Som, Louis." Usmial sa a tým odhalil svoje krásne zuby. Mal hnedé vlasy rozstrapatené do každej svetovej strany a jeho modré oči boli úžasné. "Ja som Dársy a áno potrebujem v tejto mega veľkej budove nájsť jednu triedu z názvom 7.S.." Usmiala som sa. "Vieš o tom, že si mimoriadne pekná?" Žmurkol. "Ale neboj sa. Viem, že si tu iba kvôli štúdiu povedala mi to Laura." Usmial sa. "Oh, áno. Vieš nemám záujem sa teraz nejako extra zaoberať chlapcami." Pousmiala som sa. Práve sme vchádzali do malej úzkej chodbičky. Šla som ako prvá a tak som si nebola istá kde mám ísť. "Odboč do prava a potom hore schodmi." Počula som jeho hlas za mnou. Len som prikývla a odbočila. Schody boli len pre jedného a tak sme pokračovali ako stále. Keď som stupila na prvý schod smerom nahor z všimla som si stojacu postavu hore na schodoch. Vedela som, že sa budem musieť vrátiť inak neprejde ani jeden z nás. "Choď od nej! Ja ju tam zavediem!" Počula som ten istý hlas,ktorý som počula aj v tom klube. Chladný, chrapľavý a sexy hlas ako v ten večer. Moje oči sa stále snažili uzrieť tie jeho no nešlo to. Mal kapucňu úzka chodba neosvetľovala príliš veľa svetla. "Styles!" Louis poznamenal jeho priezvisko tvrdo. Akoby ho nenávidel, bolo mi jasné, že sa poznajú osobne. "Počul si ma! Ja ju tam dovediem!" - " Tak teda dobre." Odpovedal mu a nahol sa ku mne k môjmu uchu. "Ak by sa niečo dialo. Choď tam kde je veľa ľudí, áno?" Ledva som ho počula no jemne som prikývla. Nechápala som prečo, prečo práve k ľuďom. Mohol by mi niečo urobiť? "Tak poď." Otočil sa a tým mi uvoľnil cestu na hor. Moje nohy šli neskutočne pomalou rýchlosťou, triasla som sa bála som sa čo by mi mohol urobiť. Keď som vyšla hore uvidela som chodbu plnú ľudí, ktorí sa pripravovali na hodiny. "Ukáž mi ten papier." Podal svoju ruku a ja som mu ho dala. "Ohm, 7.S tam idem aj ja. Poď!" Pokračoval v ceste a ja som šla za ním ako baránok. Keď sme prechádzali pomedzi tích ľudí, každí šiel na stranu.

Jediné čo som vedela bolo, že má dokonalý hlas. Je z tej istej školy ako ja a každý má pred ním rešpekt. Je to synovec pána učiteľa strike, ani sa nečudujem za ten rešpekt. A taktiež bol na skúškach, preto o mne všetko vedel. Ale prečo, prečo sa ho tak boja? Vedela som kto to je, no niečo ma ťahalo zistiť o ňom niečo viac.

Dokončená nová časť ;) :D No ako vidíte niekto je tu pánom a má rešpekt, Harry je pán čo vám poviem :D ;)