Dance like the devil H.S. (Romance)

Takto to nemalo byť

Všetci sa na mňa pozerali. Moje maličké nohy doslova utekali za tými jeho, on mal nohy ako lode. Jemne sa otočil a pozrel sa na mňa, asi sa chcel uistiť či za ním vôbec idem. Chôdzu mal rýchlu, ale zároveň lenivú. Moje oči sa presunuli na jeho ramená, mal naozaj široké a svalnaté. Mal na sebe svetlo-zelené tričko, ktoré ho upínalo. Na rukách mal akési tetovania, ktoré som poriadne nevidela. Pristihla som sa ako mi oči spadli na jeho sexy vypracovanú riť. Keď chodil jeho zadok sa pohyboval z jednej strany na druhú. Rýchlo som oči zdvihla, aby si ostatný nemysleli, že mu celý čas zízam na zadok. Dostali sme sa na chodbu, ktorá bola plná. Všade kam som sa pozrela boli študenti, nebol tu ani jedno miesto na pohyb. Harry zastal a ja som bola v myšlienkach, čo najrýchlejšie som zastavila aby som ho neudrela. Keď si všimli, že tu stojí a zrejme nemá ako prejsť snažili sa uhnúť. Videla som jedného naozaj vydeseného ako sa rozutekal preč. "Uhni sa nevidíš, že tam stojí Styles!" Počula som jednu študentku ako šepkala no moc jej to nešlo. Ťahala svoju kamošku za ruku, no tá nemala v pláne sa uhnúť a ostala tam stáť. Zízala na Stylesa. Pridal do kroku, kým teraz iba prechádzal akoby nič, teraz doslova behal. Moje chabé nôžky za ním nestíhali, no robila som čo som mohla. "Harry!" Počula som hlas toho dievčaťa. No on sa nemienil zastaviť a ja som očakávala to najhoršie. "Harry!" Skríkla hlasnejšie, ale on neprestával chodiť. Bol iba kúsok pred ňou a ona sa skrčila. Len ju obišiel a ja ako nejaká krava som šla za ním. Keď som sa otočila, všetci na mňa krivo pozerali, akoby som im niečo spravila. Rýchlo som sa otočila naspäť a utekala za Harrym. Chcela som byť už v tej triede nech mám pokoj, ale ono to trvalo ako večnosť. "Tu je to." Odkašľal si a prehovoril. "Ďakujem." Vôbec som nemala chuť mu ďakovať, ale slušnosť je slušnosť. Všetci na neho pozerali škaredo až na pár ľudí a aj na mňa hoc, som im ja nič neurobila. Keď som chcela vojsť do triedy jeho ruka oblapila tú moju. "Na obed chcem, aby si ma vyhľadala!" Povedal bez záujmu na moju odpoveď a od kráčal dnu. Vošla som do triedy hneď za ním, sedeli tam niektoré dievčatá, ktoré sa maľovali no ako náhle zbadali Harryho hodili to do tašky a posadili sa ako najslušnejšie vedeli. "Harry, poď! Mám voľné." Zvolala na neho nejaká ryšavka od stola no ten si sadol úplne dozadu a mal ju na háku. Keď som prechádzala okolo nej položila na stoličku svoju tašku a škaredo sa na mňa pozrela. Tak som pridala do kroku a šla do predposlednej lavice no na druhej strane, od Harryho. Vytiahla som svoj zošit a aj peračník. Ten chlapec mi tak motal hlavu, nevedela som ho pochopiť, nevedela som o čo mu ide. Čo odo mňa chce, každý sa ho tu bojí teda aspoň takýto mali výraz. Moja hlava bola poblúznená a ja som nevedela či konám správne ak mu verím. Moje oči sa zdvihli od lavice a pozreli na neho. Mal kapucňu a upieral svoj pohľad na mňa. Ešte som mu nevidela tvár, ani raz. No teraz som videla jeho lesknúce sa oči v svetle. Mal ich zelené. Moje oči sa zapichovali do tých jeho no nakoniec sa odtrhol a pozrel inam. Moje srdce pri tomto úkone zabolelo, chcela som aby na mňa pozeral. Otočila som hlavu k tabuli, tá ryšavka na mňa pozerala úplne škaredo. Tak som sa pozrela inam. Všimla som si jej hlavu otáčajúc sa na Harryho, no hneď sa prudko otočila a zanadávala. Moja hlava smerovala k nej bola rozčúlená a nadávala každé druhé slovo. Nemala som ani potuchy čo ju, tak nahnevalo. "Dobrý deň žiaci." Ozvalo sa od dverí. A hodina mohla začať.

Bol obed a ja som blúdila po škole a hľadala Harryho. Neviem na čo to vlastné robím, ani ho nepoznám neviem čo mi môže urobiť, ak sa ho všetci boja tak na akú piču za ním leziem? Zvedavosť? Asi to tak bude. Hľadala som ho už všade, ale ja sama neviem kde som. "Ahoj." Ozval sa mužský hlas spoza rohu. "Ahoj" Usmiala som sa na chlapíka s hnedými vlasmi a hnedými očami. Aj ja som celá hnedá a ešte k tomu opálená, mám veľa pigmentu. "Stratila si sa?" Usmial sa. "No, aj áno...Vieš, hľadám niekoho a nemám ani poňatia kde by mohol byť." Jeho oči sa roztvorili od zvedavosti. "Koho?" - " Synovca pána Strike, vieš mám mať s ním doučovanie, ale nemôžem ho nájsť aby sme sa o tom dohodli." - " Ách, tak poď a viem o nejakých miestach" Pousmial sa a viedol ma dole schodmi. Onedlho sme už boli na dvore, kde veľa ľudí skúšalo hrať na avojom nástroji. Niektorí spievali a iní zase tancovali. Vykúzlil sa mi na ústach úsmev, bolo to krásne, každí sa bavil najlepšie ako vedel. "Tam je." Povedal úplne nezaujato a odišiel. "Tak ďakujem!" Skríkla som za nim. Iba zdvihol ruku do vzduchu a jemne zamával. Moje kroky smerovali k nemu. Mal kapucňu a sledoval ma, každý môj pohyb zaznamenával. "Tak! Som tu." Sadla som si vedľa neho a vtedy sa ľudia pozreli mojím smerom. "Ako si sa opovážila?" Počula som zo zadu. "Ako mohla?" Ozvalo sa z druhej strany. V tom sa Harry postavil. "Čo tu chceš ty suka!?" Skríkol po mne. Po mne? Veď ma tu predsa volal. "Čo prosím? Veď si ma tu predsa volal!" Odpovedala som akoby sa nič nedialo. "Teba!? Ani ak by si bola tá posledná!.. Načo by mi bola taká škrata ako si ty!?" Počula som ako na mňa kydal. Nemohla som uveriť mojim ušiam. "ČO!?" Skríkla som a postavila sa. "Vypadni odo mňa a už nikdy si tu nesadaj!" Skríkol po mne a usmial sa, všetci sa začali zo mňa smiať. A jemu tlieskali. Moja hlava šla prasknúť. "Okey!" Zadrhla som a od kráčala čo najrýchlejšie preč. Moje nohy sa podlamovali a ruky triasli. Chcela som plakať. Moje nohy rýchlo behali na ženské záchody.

XXX

"Bolo to niečo hrozné." Oznamovala som Nataly. "Ako ti to mohol spraviť, si tam prvý deň, pre Boha!" Kričala mi do mobilu. "Ja neviem, vôbec neviem o čo mu šlo." Vzlykala som do mobilu. Prešli asi dve hodiny a ani na jednej som nebola. Sedela som tu na wc a bála sa vôbec vyjsť von. "To je kokot!" Skríkla ešte hlasnejšie ako kričala celý čas. "Choď na tú poslednú hodinu dobre? Hneď ako skončíš prídem po teba." Počula som v jej hlase nehu. "Tak dobre. Ale ja mám teraz poslednú hodinu s ním..." Oznámila som. Môj hlas sa už upokojoval no nebolo to ono. "Moment ako s ním v triede? Tak ho ignoruj." Oznámila. "Nie, no ja on ma doučuje namiesto prvej hodiny. Pretože na prvú nestíham budem to s ním preberať po škole." Hneď ako som to dopovedala Nataly sa vzdialila od telefónu. Niečo hovorila, ale ja som ju nerozumela. "Nataly, čo?" Ale zase žiadna odpoveď. Tak som teda zložila. Postavila som sa z vecka a prešla k umývadlám. No počula som ako niekto ide tak som sa rýchlo schovala naspäť. Vošlo asi 5 dievčat. "Videli ste to? Úplne ju tam strápnil a to chúďa s ním bolo aj ráno. Vôbec nevedelo o čo ide." Zasmialo sa nejaké dievča. "To nieje vtipné Marry! Je nová a vôbec ho nepoznala. Šla s ním asi iba kvôli strachu!" Počula som ten hlas, ktorý pred tým kričal na toho kokota. Tá čo sa mu ako jediná nechcela uhnúť. "Je to jej chyba nemala za ním ísť." Počula som ju odseknúť a všetky odišli. "Bude to tu horšie ako som myslela." Zamrmlala som a vyšla. Opláchla som sa a upravila. Vyšla som von a smerovala do učebne. Tie ohováračky a pohľady som ignorovala najviac ako sa dalo.

Vošla som do učebne a šla sa prezliecť. Natiahla som si na moje krátke legíny sukňu, tielko a obula tanečné lodičky. Vlasy som si zopla do gumičky a prešla do stredu učebne. Rozcvičovala som sa, keď poriadne tresli dvere a v nich bola rozzúrená Nataly. "Čo. Čo tu robíš?" Bola som šokovaná. "Vybavila som si tu brigádu po škole!... Nová recepčná." Oznámila a šla ma postískať. Otvorili sa dvere a tam stál on no tentoraz nemal kapucňu. Mal voľné sivé tepláky a biele tričko v ruke držal svoju mikinu a vodu. Cez rameno mal prevesený uterák a mal biele topánky. Prechádzal okolo akoby sa nechumelilo. Nataly sa na neho dívala ako na Boha, zrejme nevedela, že je to práve on, ktorý mi tak ublížil.

"Boha! Prečo si oblečená, ako prijebená? V tom chceš tancovať?"

Nová pre vás! ;) :) Dúfam, že sa páči. Harry jej teda dal, síce neviete ešte čo sa deje, ale neskoro pochopíte. :D :D Votes alebo komentár vás poprosím :)