Dance like the devil H.S. (Romance)

Nemôžem tomu uveriť!

'Nemôžem uveriť tomu čo sa deje. Ja nemôžem byť s ním v páre!
Pri najlepšej príležitosti ma zabije! Alebo sa ja nervovo zrútim!
Kurva!'

V mojej mysli všetko bublelo, už som čakala, kedy to všetko vybuchne. Šla som dole schodmi a mierila si to von z tejto budovi!
O drevenú podlahu klopkali moje topánky na podpätku, kašľala som na prezlečenie sa a šla domov v tomto.
Prečo mi klamal? Prečo chcel, aby som tam šla? Vychádzala som vchodovými dvermi a zapínala som si svoj kabát. Z tašky som vyberala svoj mobil a snažila sa vytočiť číslo Nataly.

"Nataly?" Môj hlas bol trasľavý.
"Ó, Dársy! Kde si?" Jej hlas bol veselý a aj keď som ju nevidela, viem, že sa usmieva.
"Ja..ja práve idem domov. Uhm, nemohla by si prísť ku mne, aby sme sa porozprávali?" Môj hlas znel divne.
"Dársy, čo sa deje?"
"Ja, som s ním v páre a klamal mi! Bral ma do klubu, a ja krava som šla a on mi klamal!..." Zamotala som sa do vlastných slov.
"Dársy, ukľudni sa!" Skríkla mi do telefónu Nataly a tým ma umlčala. "Dársy, porozprávaš mi to u teba doma. Dobre? Za pár minút som u teba." Dopovedala a následne som počula pípkanie pri mojom uchu.
Telefón som vrátila späť do kabelky a kráčala čo najrýchlejšie k môjmu domu.
Moje nohy zrýchľovali, snažili sa čo najrýchlejšie utiecť pred sluchom, ktorý daľahol na moje uši.
Kroky.
Niekto za mnou šiel! Vedela som to. Panika vo mne rástla a ja som sa snažila samú seba upokojiť. Pomaly som už aj behala a teraz som sa preklínala, že som sa neprezliekla a neprezula. Nohy mi oťažievali, každým krokom viac a viac.
"Nechceš sa už rovno rozbehnúť?"
Chrapľavý hlas, ktorý som mala tú česť spoznať mi priletel k ušiam. Nenávidím ho!
Stroho som sa vytočila smerom k nemu. Silueta čiernej postavy, sa ku mne približovala. Ak by som nevedela, že je to on, zrejme by som dostala postraumatický šok.
"Čo chceš? Vieš o tom, že sledovať ľudí, nieje slušné?" Odvŕkla som.
"Kedy som ja niečo slušné robil? Alebo, opýtam sa inak. Kedy som bol ja slušný a dbal na iných?" Stále sa ku mne približoval, moje srdce začalo pumpovať na plné kolovrátky. "Neodpovedal si mi na otázku." Pomaly som ustupovala viac a viac dozadu.
"No, povedzme, že chcem ísť s tebou... von?" Nadvihol ruku v dramatickom štýle.
"Pýtaš sa ma čo odo mňa chceš?" Nadvihla som obočie.
"No, niekedy... Kurva neviem prečo, ale idem za tebou bez toho, aby som si ujasnil, čo od teba chcem. Skrátka a dobre, idem." Zavrčal. Teraz stál pri mne a dýchal mi na čelo.

"Čo odo mňa chceš? Chodíš za mnou, klameš mi len aby sme šli von. Ponižuješ ma všade kde sa dá a nakoniec mi povieš, že chceš ísť so mnou von? Hrabe ti?!" Poslednú vetu som už vykríkla a odstúpila. "Ja, neviem! Nejebe mi, kurva, ja neviem prečo ti to vysvetľujem. Skrátka! Ideš sa prezliecť, pretože ideme von!" Potiahol ma za ruku a kráčal napred mňa. Začal ma ťahať a ja som chtiacť-nechtiac musela kráčať s ním. Keď sme boli pár blokov od môjho domu zastal a otočil sa na mňa.

"Prepáč ja, ja vlastne... Boha! Prečo sa ti ospravedlňujem?" Ostal chvíľu ticho, akoby premýšľal čo má povedať. "Ja len, že... chcem s tebou tráviť čas, ale zároveň ťa nenávidím, nechcem byť s tebou najradšej by som ťa odstránil zo svojho života, ale jedna časť zo mňa ťa chce mať pri tele. A tak blízko! Že by nedovolila, aby ti niekto ublížil. Ani ja." Ranilo ma to, ale zasa upokojilo zároveň. Tlačil sa na mňa a ja som mala pocit úzkosti.

"My dvaja, nemôžeme byť ani kamaráti. Nie to ešte tanečnými partnermi. Pán Strike vedel, ako sa nenávidíme a predsa nás dal do kopy. Niečo v nás vidí a ja viem, že priateľstvo to nebude a ani... Láska." Posledné slovo som povedala z najväčšou nechuťou akú som dokázala zo seba dostať.

"Ja, ja som ti kurva nepovedal o láske!.. Nedomýšľaj si, nie žeby si nebola sexy a tvoja postava je.." Odmĺčal sa. "Ale nebol by som s tebou..Nie som chlapec na vzťah, ja nenávidím keď sa ľudia držia za ruky, alebo sa lýžu na verejnosti!... kurva vtedy, by som vraždil." Videla som ako v ňom vrelo. "Ale pri tebe je to iné, pri tebe to chcem aj ja.." Nerozumela som mu a to ma desilo.