𝚄𝚗𝚕𝚎𝚜𝚜 𝚃𝚑𝚎𝚢 𝙳𝚒𝚎

[six]

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

༄pred tisíckami rokov

...𝚟𝚕𝚊́𝚍𝚌𝚊 𝙺𝚊𝚗𝚔𝚊𝚛𝚢 𝚓𝚎 𝚙𝚘 𝚜𝚖𝚛𝚝𝚒, 𝚣𝚊𝚝𝚒𝚊𝚕 𝚌̌𝚘 𝚓𝚊 𝚙𝚛𝚒𝚍𝚊́𝚟𝚊𝚖 𝚝𝚎𝚗𝚝𝚘 𝚞𝚔𝚛𝚊𝚍𝚗𝚞𝚝𝚢 𝚟𝚢𝚝𝚛𝚣̌𝚘𝚔 𝚣 𝚔𝚗𝚒𝚑𝚢 𝚣𝚘 𝚉𝚊𝚔𝚊́𝚣𝚊𝚗𝚎𝚓 𝚔𝚗𝚒𝚣̌𝚗𝚒𝚌𝚎 𝚟 𝚂𝚊𝚗𝚢𝚒... 𝚟𝚢𝚝𝚛𝚣̌𝚘𝚔 𝚋𝚘𝚕 𝚟𝚜̌𝚊𝚔 𝚗𝚎𝚜̌𝚝𝚊𝚜𝚝𝚗𝚘𝚞 𝚗𝚊́𝚑𝚘𝚍𝚘𝚞 𝚙𝚛𝚎𝚝𝚛𝚑𝚗𝚞𝚝𝚢 𝚊 𝚙𝚘𝚜̌𝚔𝚘𝚍𝚎𝚗𝚢...

𝚉𝚊́𝚙𝚒𝚜𝚘𝚔 𝚣 𝚍𝚗𝚊 6. 𝙽𝙾𝚅𝙴𝙼𝙱𝚁𝙰 𝚛𝚘𝚔 1616
𝚗𝚎𝚟𝚎𝚛𝚊 𝚖𝚎𝚍𝚣𝚒 𝚟𝚕𝚊́𝚍__ 𝚖𝚒 𝚟𝚢𝚟𝚛𝚌𝚑𝚘𝚕𝚒𝚕𝚊 𝚊
𝚛𝚘__ 𝚍__ 𝚒𝚕𝚊 𝚒𝚌𝚑 𝚗𝚊 𝚜𝚖𝚛𝚝. 𝚔𝚛𝚊́𝚕 𝚣𝚖𝚒𝚣𝚘𝚕 𝚊 𝚖𝚎𝚜𝚝𝚘 𝚜𝚊 𝚙𝚘𝚗𝚘𝚛𝚒𝚕𝚘 𝚍𝚘 ____𝚖 𝚢 . 𝙿𝚘 𝚓𝚎𝚑𝚘 𝚣𝚖𝚒𝚣𝚗𝚒𝚝𝚒́, 𝚖𝚒𝚣𝚗𝚞́ 𝚊𝚓 𝚍𝚊𝚕𝚜̌𝚒́, 𝚝𝚎𝚗𝚝𝚘𝚔𝚛𝚊́𝚝 𝚓𝚎 𝚘𝚋𝚎𝚝𝚘𝚞 𝚙__𝚗𝚌___𝚣𝚗_ , 𝚔𝚝𝚘𝚛𝚊́ __𝚔𝚊 __𝚘𝚟𝚊𝚕𝚊 𝚜𝚢𝚖𝚙𝚝𝚘́𝚗𝚢 𝚣𝚗𝚊́𝚖𝚎𝚓 𝚌𝚑𝚘____𝚋𝚢 𝚈__ 𝚘. 𝚣𝚖𝚒𝚣𝚘𝚕 𝚝𝚒𝚎𝚣̌ 𝚊 𝚖𝚎𝚜𝚝𝚘 𝚙𝚘𝚖𝚊𝚕𝚢 𝚞𝚖__𝚛__ 𝚕𝚘. 𝚃𝚎𝚍𝚊 𝚊𝚣̌ 𝚍𝚘 𝚍𝚗𝚊, 𝚔𝚎𝚍𝚢 𝚙𝚛𝚒𝚜̌𝚒𝚎𝚕 𝙾𝙽.

-𝒦𝒶𝓃𝓀𝒶𝓇ℴ𝓈

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

Búchanie na dvere koča mu hučali v ušiach a snažil sa prebrať z dlhého spánku. Pootvoril oči a hneď ich aj rýchlo vypleštil na bielu tvár, ktorá bola pred ním. Červené oči ho prebodávali a on si uvedomila, že nechcene zaspal. Necítil hrejivé teplo lebo vlk pri ňom nebol. Kde je Ender?!
Rozhliadol sa po koči, no Ender nikde. Pozrel sa cez okienko na dverách, no videl len sneh.
Keď tu zrazu sa pred okienkom zjavili dve jantarové oči. Boli ako dva mrazivé drahokamy a Nurua premkol strach. Rýchlo zaliezol naspäť do koča a oprel sa o dvere chrbtom.
,,Kde len môže byť, dvere sú zavreté," povedal si potichu sám pre seba. Potom uprel pohľad pred seba na albínov, ktorý sa tlačili k sebe a na Nurua sa pre istotu ani nepozreli.
Ozval sa škrapot a Nuru cítil ako niečo za ním puklo. Uvedomil si, že dvere, o ktoré sa opieral, povolili a on sa prevrátil smerom dole. Na kostrči pocítil ostrú bolesť keď sa šmykol a trafil akurát do dreveného okraju. To nebolo všetko a napokon dopadol do mrazivého snehu, pod ktorým boli tmavo šedé kamene. Tie mu vyrazili dych a v nose pocítil kovový pach krvi.
,,Nuru!" vykríkol dakto a nad ním sa objavila známa tvár s bielymi ušami a vlčími očnými tesákmi.

Nuru sa pokúsil o úsmev no chrbát ho neskutočne bolel. Zem sa začala triasť a on sa pozrel nahor. Vojaci zastali pred ním a začal sa cítil trápne. Nie, že by mu Ender pomohol postaviť sa, nie, namiesto toho stál pred ním a hľadel na neho.
,,Si Nuru Rui?"
Upír zdvihol hlavu a pozrel sa na tmavo béžovovlasého muža. V ruke držal akési papiere a listoval v nich.
Nuru sa pomaly pozviechal a zaboril ruky do snehu, čo hneď aj oľutoval. Zima nim prešla ako vlna vody.
,,Neviete sa ani o nich postarať!" zavrčal ten istý muž, ktorý k nemu prehovoril predtým. Dvaja vojaci vedľa neho mierne sklonili hlavy a jeden z nich sa načiahol za Nuruom. Chytil ho za rameno a vyzdvihol s takou ľahkosťou, že sa Nuru preľakol nad jeho silou. Potom k nemu pristúpil ďalší vojak. Podal mu akési oblečenie a potom mu rukou ukázal smer, kam má ísť. Postavil sa vedľa Endera, ktorý sa narovnal a pozrel sa na postavu pred sebou. Nuru to po ňom zopakoval.
,,Oslovujte ma Kimiro, som doktor. Moja úloha je vyšetriť vás a ochrániť," povedal im vysoký muž s tmavými béžovými vlasmi. Oči mu blyšťali ako jantár a nejakým spôsobom Nurua vedeli upokojiť. Oproti zdatným vojakom s tmavými vlasmi ako úhoľ, doktor Kimiro bol pravý opak.
Nuru a Ender prebodli albínov, ktorý vyšli z koča a potom sa opäť pozreli na vojakov. Tentokrát ich však prišlo viac, ako keby boli kriminálnici.
,, Prosím, nasledujte ma," prehovoril Kimiro a usmial sa žiarivým úsmevom. Vojaci mu vytvorili cestičku medzi nimi a albíni tak jeden za druhým, nasledovali doktora, ktorému začali horlivo veriť.
Mesto Kankary, v ktorom sa nachádzali bolo obrovské. Bolo tu toľko rozličných druhov kreatúr, že aj sneh sa stihol roztopiť. Ulice boli plné rôznych vôní, farebných kusov látky a iného tovaru. Následne všetci zahli smerom doľava a objavili sa v slepej uličke. Pred nimi sa nachádzali dvoje dvere, jedny boli modrej farby a druhé červenej farby.
,,Venujte mi pozornosť!" vykríkol Kimiro a všetci zastali. Nuru si až teraz všimol, že za nimi pochodovali vojaci. Kimiro zdvihol k sebe svoje papiere a začal v nich listovať.
,,Teraz vás rozdelím na dve časti. Jedny, pôjdu touto stranou, a druhý touto." Kimiro povedal a pritom ukazoval raz na jednu dvere a potom na druhé.