𝚄𝚗𝚕𝚎𝚜𝚜 𝚃𝚑𝚎𝚢 𝙳𝚒𝚎

[twenty]

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

Renova myseľ bola zahmlená a rozprestrel sa okolo neho chabý šum. Jeho telo nu nedovoľovalo otvoriť oči ale len vnímať okolité zvuky. Zmiešané vety sa mu neskôr ostro sformovali do zrozumiteľných slov.
Netušil kto to hovoril ale znelo to naliehavo.
,,Mohol si ho zabiť, čo by náš rod robil potom? Ani jeden z mojich potomkov nie je schopný splodiť nového nasledovníka rodu!" hlas znel rozčúlene a hrubo. Ren mal na chvíľu pocit, že začul zvuk vzlykov, no nedalo sa to rozoznať.
Do pľúc sa mu vrátil kyslík.
Zhlboka sa nadýchol a otvoril červeno oranžové oči. Zrýchlené dýchal a pulz mal určite vysoký. Hneď pocítil hrejivý dotyk na ruke a stretol sa s pohľadom zlatých očí.
Hrdlo mal v jednom ohni, no najhoršia zo všetkého bola bolesť priamo v strede hrude.
,,Ren ," povedal hlas vedľa neho a on od Ninga odvrátil pohľad.
,,Ako sa cítiš, Ren?" opýtal sa ho znova. Ren pohliadol hore a prezeral si miestnosť, v ktorej sa nachádzal. Bola iná od ostatných v paláci. Biele steny na neho pôsobili ponuro a pozlátených doplnkov tu bolo minimum. Na stenách viseli béžovo hnedé gobelíny s rôznymi vzormi.

Ren sa pozrel na svoje telo, keď sa posadil. Okolo hrude mal obviazanú látku a čierne nohavice mu vymenili za voľné biele.
,, Čo to teraz znamená?" opýtal sa Ninga, aby mal vo všetkom jasno. Bodnutie do hrude sa mu v pamäti vynáralo, ako keby to bolo včera.
,,Bol si mimo 6 anjelských dní. Myslel som si, že sa už nezobudíš," povedal mu Ning.
Ren si povzdychol. To nebola odpoveď, ktorú čakal.
,, Čo znamená tá jazva na mojej hrudi? Čo to znamená pre mňa?" spýtal sa znova a slzy ho štípali v očiach.
Ning pustil jeho ruku a narovnal sa.
,,Od stotiny sekundy, čo si sa prebudil, patríš do nášho kráľovského rodu Iylai. Zlatými stuhami si s nami prepojený a ...." odmlčal sa Ning aby sa mu na chvíľu pozrel do očí. Ren vyzeral zaskočene a dalo sa to aj vyčítať z jeho tváre.
,,Si dôležitý pre zachovanie nášho rodu," dodal po chvíli a hlas sa mu na konci zlomil.
... čože... preblyslo Renovi hlavou.
,,Ja... mám, čo," vydal zo seba Ren.
,, Mrzí ma to, nebolo to moje rozhodnutie," povedal rýchlo a Ren vycítil, že hovoril pravdu..
Odvrátil pohľad.
,,Chcem ísť na čerstvý vzduch," povedal rozhodne a Ning k nemu podišiel, aby mu pomohol vstať.
,, Chces byť sám?" opýtal sa ho, keď niesol Ning v náručí. Ren pokrútil hlavou.
,, Môžeš byť so mnou," povedal Ren a pri ostrej bolesti v hrudi, skryvil tvár.

Keď sa ocitili vonku, kvapky dažďa ich zúfalo obchádzali. Ning opatrne položil Rena do kresla, ktoré bolo pod altánkom. Ning si však nesadol, len ticho sledoval Rena.

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

Ubehli už tri dni od smrti Kimira. Nuru sa skláňal nad jeho menším pomníkom, pri padajúcom vodopáde. Na ramenách ho ťažil smútok a odhodlanie pomstiť sa.
,,Pomsta nie je to správne riešenie," odznel za ním Ghostov hlas, ako keby si práve prečítal jeho myšlienky.
Nuru prešiel pohľadom z pomníka na neho.
Tmavo hnedé vlasy mal mokré a na jednej strane mu odhlalilo smaragdovo zelené oči.
Prvý krát, od tej doby, čo mu pomohol ich naozaj uvidel.
Ghostovi bol jeho prenikavé pohľad nepríjemný, preto sa odvrátil.
,, Musíš zachrániť Equesiu. Tvoje meno nám prinesie všetkým svetlo," povedal Ghost a Nuru zaťal päste.
Má pravdu.... pomyslel si Nuru.
,, Musím pokračovať v ceste," povedal.
Ghost na neho vrhol hrdý pohľad.
,,Nuru!" vykríkla odrazu Kirsi. Nuru venoval svojej pohľad, no pritom jeho zrak zachytilo niečo iné.
Temnota.

Tmavé mraky sa ku nim blížili od miesta kde sídlila Kankara. Vyzeralo to, ako keby sa obloha ponorila do prachu a strachu. Temnota ich začala pomaly ale isto požierať.

,, Musíme to zastaviť! Musíš nájsť Ymo!" vyhŕkla a Nuru schytil svoj meč za hlaveň. Jasné, že ju musí nájsť, no Nuru nemal ani potuchy, kde by sa mohla nachádzať.
,,Teoreticky, by ste mali byť prepojení," odkašlal si a povedal Ghost.
,, Čo?" opýtala sa Kirsi zmätene.
Ghost k nej podišiel a pozrel sa na Nurua.
,,Svetlo a Tieň. Ani jedno nemôže bez druhého existovať. Je tak?" podotkol.
Nuruovi sa zaiskrilo v očiach.
,, Chýba mi tvoja logika, Ghost," uškrnula sa Kirsi povabene. Ghost sa trochu začervenal nad komplimentom, no inak si zachoval kamennú tvár.
,,Kirsi, musíte sa odo mňa oddeliť, nedovolím aby zomrel niekto ďalší," prehovoril k sestre a položil jej ruku na rameno, čo hneď oľutoval. Trpká chuť prachu mu uviazla v hrdle a jeho mágie sa postarala o dávnu víziu zo sestrinho pohľadu.

Čierna obloha a domy boli
opäť v plameňoch.
Nuru sa objavil v strede
chaosu.
Ruky mal zafŕkané od krvi
a v ušiach sa mu ozývali
zúfalé volania o pomoc.
Kirsi sa nachádzala priamo
pred ním a kľačala na
kolenách pred vysokým
šedo vlasým mužom.
Čepeľ jeho šable bola
až nebezpečne blízko jej krku.
Nuru sa zhrozil a rozutekal
sa k nim, no namiesto toho
len neprítomne prešiel sestriným
telom. Nuru sledoval
ako ju dobre známy lovec
albínov Askr, prepaluje
pohľadom jantárových očí.
Sestra prosila na kolenách nech
ju nechá nažive. Že urobí hocičo,
čo od nej bude chcieť.
Askr sa k nej po chvíli sklonil
a chytil ju za vlasy.
Niečo je šepkal. A Nuru tie slová
dobre počul.
,, Nájdi ho! Tvojho brata! So
vzácnou mágiou!"
Pustil ju k zemi a Kirsi na neho
pohliadla so slzami v očiach.
,,A priveď mi ho!" vyhŕkol.
Nuru odrazu pocítil tlak na jeho
hrdle. Dusil sa a lapal po
drahocenom kyslíku....
Spomienka sa mu pred očami
vytratilaa mágia povolila....

Pred očami sa mu zjavili rubínovo červené oči. Slzy jej stekali po lícach. Tenké blede prsty boli zovreté okolo Nuruvho hrdla.
Chcel zakričať na Ghosta, no naskytol sa mu pohľad na nehybné telo, ktoré ležalo za sestriným chrbtom.
,,Č-čo," vydal zo seba Nuru. Kirsi zaťala čeľuste a tlak na hrdle sa zväčšil.
,, Prepáč mi to, braček," povedala no Nuru sa nedal. Pokiaľ bola mágia pravdivá, čo určite bola, poslednú svoju silu v rukách využil.
Čepeľ Večného meču jej brudko zaboril do boku.
Kirsi sa s bolestným výkrikom zosypala k zemi. Bielo vlasí albín si prešiel po krku a zúfalo nadával vzduch do jeho pľúc.
Zradila ma vlastná sestra?
Zaslepil ho hnev. Obišiel sestru a nechal ju, nech sa v agónií krúti na zemi. Bodná rana nebola smrteľná, no dosť bolestivá na to, aby trpela.
,,Ghost," oslovil hnedo vlasého lovca a chytil ho za ramena aby ho otočil k nemu.
Od smaragdových oči sa ešte stále odrážalo svetlo. Ghost ho chytil za ruku aby sa mohol postaviť na nohy. Nuruovi odľahlo, že bol len omráčený a nie mŕtvy.
,, Zradila ťa...," šepol Ghost a Nuru prikývol. Bolelo to. Hrozne to bolelo. A Ghost to z neho cítil.
,, Ideme," zavelil Nuru a snažil sa potlačiť slzy. Nebude plakať. Nebude. Už viac nie. Musí naplniť svoj osud a zachrániť Equesiu. A ak to nerobí pre Kirsi, urobí to pre ostatních.

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

Cestá bola hrbolatá a kľukatá. Nuru sa zadíval za seba, keď uvidel dažďový prales z výšky.
Ubehli už tri dni, čo opustil Ghosta a dvoch hrdých vojakov - Yukagira a Yitsua.
Cítil Ymo. Jej prítomnosť musela byť blízko, keďže pulz jej tela cítil vo vlastnom tele. Ghost mal pravdu. Priťahovali sa.
Bolo načase to skoncovať. Raz a navždy. Temné mraky postupovali nad jeho hlavou až príliš rýchlo, čo Nurua desilo.