𝚄𝚗𝚕𝚎𝚜𝚜 𝚃𝚑𝚎𝚢 𝙳𝚒𝚎

[thirteen]

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

Lyall sa zmätene poobzeral okolo seba. Zdvihol hlavu, ktorú mal predtým položenú na stole a v ruke zvieral polorozliaty pohár. Tekutina v ňom mala zlatistú farbu a Lyall si uvedomil, že to bol alkohol. Zabudol na všetko, čo sa dialo no v hlave mu okamite vybehol jasno červený výkričník. Yasu....
Zaťal čeľuste a postavil sa tak prudko, že prevrátil stoličku. Zahnal sa rukou, v ktorej držal sklenený pohár a ten prudko narazil do steny a rozbil sa na márne kúsky.
,, Mám to upratať, pane?" ozvalo zo zadu tichým hlasom. Lyall si nervózne premlel dlane a otočil sa na dievčinu, ktorú využíval ako slúžku. Ruky natiahlo k nej a schmatol ju za krk, následne ho pevne stisol. Slúžke bolo jasné, že dni má spočítané a nesnažila sa lapať po vzduchu. Lyallovi blčali oči od nenávisti, keby mohol tak by jej hlavu odhrýzol. Dievčina sa prudko chytila jeho ruky a zaryla nu nechty do kože. Lyall sa usmial a z hrdla mu vyšiel zvuk podobný smiechu.
Stisk povolil a bezvadné telo sa zosunulo k zemi s prázdným pohľadom upretým na Lyalla.
,,Do riti," zahrešil Lyall a popadol nôž z kuchynskej linky.
V útrobách myšlienok sa snažil nájsť vhodné riešenie na túto situáciu. Ľutoval, že sa opäť dotkol alkoholu. Ľutoval to.
Vyšiel z domu a prudko zabuchol dvere. Zamkol ich za sebou a pozrel sa na okolitý les a stromy. Pohľadom skúmal zem pokrytú bahnom, či nezahliadne stopy, no Lyall bohužiaľ nemal ani pojem o čase. Nevedel, ako dlho je Yasu preč.
Srdce sa mu prudko rozbúšilo a telo sa uzamklo v jednom veľkom panickom záchvate.
Triasol sa, zhlboka dýchal a zrak sa mu rozmazával.
Silene donútil nohy aby utekali pomedzi stromy a cieľom bolo, dostať sa do mesta.

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

Vietor ohýbal priemerné mäkké drevo stromov. Vyvrácal ich korene smerom nahor a hlinu odfúkol ďaleko do priestoru. Vietor. Silný živiteľ tejto krajiny. Jeho sila mala schopnosť niesť ušľachtilé stavby krajiny Isky. Nesie aj striktné pravidlá Anjelov, ktorý tu žijú. Veľa bytosti v Equesii ich nepozná, lebo neopúšťajú krajinu. Nepoznajú miesta za hranicami. Zabíjajú všetko neznáme a nechávajú svoj život tak, ako to nariadili tí pred nimi. Cudzinci sú u nich vítání len zriedka a to tiež na krátky čas. Verejná poprava by ich neminula.
Pocit straty niekoho blízkeho poznal aj najmladší syn kráľovskej rodiny Iylai - Ning. Nebolo dňa kedy mu oltár v strede námestia nepripomenul popravu obchodníka z cudzej krajiny. Prechovávanie citov k nemu sa nedozvedel nikto iný, než jeho matka, ktorá tomu však zabránila. Aj napriek tomu, Ning mal k matke kladný vzťah. Pochopil, že to bolo nesprávne a svojej matke veril všetko.
O kráľovnej Mingmei sa dokonca aj žiaci v škola učia ako krutej vládkyni v Iske. Jej moc bola považovaná za najsilnejšiu v celej Equesii a málokto sa to opovážil spochybniť. Legendy o tom, že ovláda všetky možné mágie sa šírila všetkými mestami s dedinami, no či je to naozaj pravda, to sa nevedelo. Táto legenda sa nikdy nepotrvrdila a pravda je schovaná za veternými hranicami Isky...

Ulice boli plné anjelov, ktorí sa pripravovali na dnešný obrad aby privítali obdobie Ružových kvetov. Dá sa povedať, že to bolo ich najobľúbenejšie obdobie roku, už len z toho dôvodu, že teplé lúče slnka boli na oblohe najdlhšie a nemuseli zažívať chladnú zimu. Do ulíc sa všetci obliekli do hodvábnych šiat, ktoré boli tradičným odevom Isky.
Tentoročný rituál Ružových kvetov nebol však obyčajný. Podľa astrologických súradníc, bol čas na dôležitú časť života každého anjela. A to, či môže počať potomka alebo nie.

,, Pardón!" vykríkol svetlovlasý anjel, keď omylom vrazil do ženy. Tá sa na neho pousmiala a pokrútila hlavou, že jej to v pohode. Ren Xin'ai, slavný umelec po celom svete, si zviazal vlasy červenou okrasnou šnúrkou keď zastavil, aby oprel plátna o bielu stenu domu. Mal tú česť nakresliť niekoľko obrazov, ktoré budú vystavené v kráľovskom paláci. Najhoršie na tom bolo, že už teraz meškal. Preto schmatol plátna a rozbehol sa po kamennom chodníčku, ktorý viedol do paláca. Nebol síce ďaleko ale bol to len očný klam. Musel prejsť cez mosty, ktoré boli nad ďalšími mostami a chodníkmi. Rozhodol sa teda použiť krídla, lebo schody by už naozaj nezvládol. Hneď ako zastavil pred bránou paláca, strážnik sa pred neho postavil.
,,V paláci je zakázané lietať, pane," povedal mu a Ren prikývol. Strážnik mu otvoril dvere od brány a sklonil hlavu. Ren vošiel dnu a kochal sa záhradou v zlatých farbách. Nikdy toľko zlatej nevidel. V strede záhrady bol altánok, kde zvyčajne sedávala kráľovná, no teraz sa tam nachádzal len Ning. Ren sa s ním už raz osobne stretol, no nikdy s ním nenaviazal konverzáciu.
Pomaly k nemu došiel a pevne stisol obrazy.
,,Dobry deň, pane," pozdravil sa mu a úctivo sklonil hlavu.
Ning sa na neho pozrel prekvapivo, zlatými očami. Biele vlasy mal upravené a v nich usadene zlaté retiazky. Oblečené mal bielo zlaté kimono utkané z hodvábu, ktoré lemovalo jeho štíhli pás.
,,Xin'ai," povedal Ning a kývol hlavou na pozdrav.
,,Matka sa za chvíľu vráti, chystá niekoľko detailov na dnešný rituál," povedal princ a preglgol. Na krátku dobu sa zatváril nervózne a do ruky vzal porcelánovú šálku z čajom.
,,Rozumiem," povedal Ren a medzitým si prezeral okolie palácu. Sadnúť si vedľa neho však neodvážil.