𝚄𝚗𝚕𝚎𝚜𝚜 𝚃𝚑𝚎𝚢 𝙳𝚒𝚎

[twelve]

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

Nuru sa skláňal nad hrobom svojho otca. Zavraždili ho počas jeho neprítomnosti. Dozvedel sa o tom len dnešné ráno, teda pred niekoľkými hodinami. Hľadel na kus mramoru s lesklými očami a s pocitom prázdnosti. S pocitom sklamania a s hnevom. Otec mu sľúbil, že tu bude s ním. Bude ho sledovať ako dokončí školu a stane sa z neho dospelý muž. Nič z toho sa nestalo. A ani nestane. Nuru stisol stonky kvetov, ktoré zvieral v bledej ruke a zohol sa aby ich položil na tmavý mramor.
Pozrel sa na modrý plameň, ktorý bol vytvorený mágiou vody. V Jike bolo natoľko vlhko, že mágiu ohňa tu nikto nemohol ovládať.
Nuru si sadol na chodník zdobený mozaikou modrej, sivej a zlatej farby do tureckého sedu.
Hľadel do prázdna, či len tak skúmal ostatné hroby okolo neho. Zvedavosť mu nedala neskúsiť to a on položil dlaň na chladný mramor, sťa chladný ako mŕtve telo. Jeho mágia ukázať mu minulosť osoby sa však neobjavila. Mágia by mu pomohla zistiť, čo sa stalo a ako jeho otec prišiel o život. Zistil by, kto za to môže a pomstil by ho. Tentokrát ho však mágia sklamala a Nuru mal tušenie, že to bolo dôležité. Priam ako keby mu to mágia zakázala dozvedieť sa.

Rázom sa postavil z chladnej zeme a zamieril naspäť do dočasného obydlia, ktoré im zabezpečil princ Jiky ako vďaku za pomoc.
Nebolo to ďaleko keďže Jika bola prepojená rôznymi chodníkmi a takmer všade cesta trvala pár minút. Nuru prešiel po moste, ktorý viedol však smerom nahor pri palác. Vedľa neho bolo niekoľko vyvýšených domčekov s tmavo modrými strechami a pozlatenými stĺpmi. Nuru zdieľal izbu so sestrou, ktorá momentálne bola zničená z otcovej smrti. Zriekla sa myšlienky, že by navštívila jeho hrob.
Nuru otvoril dvere a do očí sa mu zaleskol kov, ktorý sestra zvierala v ruke. Rukoväť noža stískala v ruke a mierila s ním ku krku. Druhou si odhrnula vlasy aby jej nezavadzali a Nuru sa za ňou rozbehol.

,,Kir-" začal a rukou jej chcel nôž vytrhnúť, no keď sa ozvalo prudké cvak, biele vlasy jej vypadli z ruky a pristáli na zemi ako kôpka prachu. Nuru sa tváril nechápavo a Kirsi sa k nmeu otočila pričom nôž položila na stôl, ďaleko od nej.
,, Keď nie koža, tak vlasy," odvetila mu a postavila sa. Nuruovi sa jej tvár zdala byť ešte útlejšia než predtým. Vlasy si odstrihla nad plecami a pramene jej dokonalo lemovaly čeľusť. Keby necítil jej vyžarujúce teplo, prisahal by, že je mŕtva.

,, Mrzí ma to," odvetil Nuru. Kirsi ho potiahla za tričko, nech si sadne vedľa nej.
,,Nie je to tvoja chyba," povedala mu a pozrela sa mu do očí.
,,Dal som ti nádej uvidieť pravého otca, no zkazil som to," naliehal Nuru. Kirsi položila ruku na tú jeho.
,,Je to v poriadku, Nuru. Predsa mám stále teba. To je hlavné," povedala mu, no Nuru aj tak počul ako sa jej hlas trasie. Slzy v očiach však rýchlo zmizli.
,,Kirsi... nie som to len ja a ty ... mali sme sestru," povedal jej a odtiahol sa od nej.
,,Sestru?" zvedavo na neho uprela červené oči.
,,Doktor v Kankare. Hovoril mi o nej, keď ma chytili... spolu s Enderom..."
Nuru sklopil pohľad k zemi. Kirsi vedela, kto bol Ender, preto sa viac nepýtala.
,, Rodičia nás pravdepodobne rozdelili naschvál. Mágia -"
,,Viem o tom, Nuru. Práve preto som ti vtedy povedala o tej knihe. Prvý krát, keď si ma stretol v lese, doviedla som ťa k nej," prerušila ho Kirsi a Nuru pootvoril ústa.

Chcel niečo povedať, no slová sa mu vytratili.
,, Nemusíš nič hovoriť, je moja chyba, že som ťa nenašla skôr," povedala a sklopila pohľad. Nuru jej položil ruku na plece.
,,Je to v poriadku, nerob si starosti. Dokonca ani ja sám seba som sa nenašiel," prehovoril a Kirsi prikývla. Videl na svojej sestre, že není vo svojej koži a pohľad mu zaletel na sklenený kryštál.
,, Ešte stále hreje?" opýtal sa Nuru. Kirsi pokrútila hlavou a chytila šnúrku prívesku.
Nuru zase zatiahol za ten svoj a ukázal sestre sýto modrý akvamarín.
,, Navštívíme miestnu knižnicu, čo ty na to?" zasmial sa Nuru, no Kirsi bola zmätená.
,, Skôr nejakú starý čarodejnicu," uškrnula sa a schovala kryštál pod tričko.
,,Aj to je možnosť," odvetil Nuru a postavil sa.