𝚄𝚗𝚕𝚎𝚜𝚜 𝚃𝚑𝚎𝚢 𝙳𝚒𝚎

[eleven]

*:･ﾟ✧*:･ﾟ

Yasu sa zobudil na studenej zemi. Triasol sa a koža sa napla okolo jeho kostí, svalov a šliach. Očami zachytil mihajúci sa oheň v krbe a taktiež postavu, ktorá sedela v kresle pričom ho uprene sledovala. Yasu nasucho preglgol a jeho telo automaticky zatúžilo po vode.
,, Smädný?"

Ticho preťal hlas Lyalla keď sa k nemu nahol a spojil bledé dlane k sebe pričom si preplietol prsty okolo pohára, čo zvieral. Yasu prikývol a uhol pohľadom k drevenej pohľade. Nevedel, čo má od neho očakávať. Lyallove zmeny nálad nenávidel a dúfal, že jedného dňa ich už nebude musieť zažívať. Kútikom oka zamieril pohľadom na dvere a zadíval sa na medenú kľučku.
Lyall sa rázom postavil z kresla a zamieril k nemu. Yasu sa automaticky natlačil k stene. Chlad mu prešiel po chrbte ako hroty nožov- bodali, pichali. Uprel na Lyalla olivovo zelené oči do ktorých sa tlačil strach.
Chvíľu na seba nemo hľadeli, pokým sa Lyall nesklonil. V ruke zvieral pohár vody a nastavil ju Yasuovi pred tvár.
,,Ď-ďakujem," povedal Yasu zaskočene, no prišlo mu podozrivé, že mu vodu dá len tak. Chvíľu len sedel a hľadel na pohár. Potom sa odhodlal. Zdvihol ruky aby si pohár zobral no namiesto toho mu voda vyšplechla do tváre. Prižmúril oči keď ucítil štípanie a potiahol nosom aby vodu dostal preč.
,,Do kúpeľne," odvetil Lyall a Yasu si prikryl tvár dlaňami.
Čiernovlasý mu sňal okovy okolo členkov a pevným stiskom ruky ho chytil za pažu aby sa postavil.
Yasu za ním nemotorne kráčal, rýchlo preplietal nohami a keď dorazili do kúpeľne, Lyall mu povedal, aby vliezol do vane. Yasu poslúchol, sňal si biele tričko a nohavice a sadol si na studený biely mramor. Lyall pustil vodu aby napustil vaňu, popritom však sledoval Yasua, keď na neho vrhá udivený pohľad.
,,Duniya pociťuje zimu," odvetil Lyall a Yasu nemo prikývol. Vnímal ako ho teplo z vody zahrieva a uvoľnil svaly. Chcel sa cítiť v bezpečí, no pri pohľade na únoscu to nešlo.
,,Lyall?" zachrčal Yasu cez suché hrdlo a pozrel sa do ľadovo modrých očí. Chcel niečo povedať. Spýtať sa ho na viac vecí no bál sa odpovede. Radšej len mlčal a zakopal myšlienky vo svojej hlave do tmavého kúta.
,,Mohol by som sa napiť?" opýtal sa potichu napokon, aby to nebolo nápadne.
Lyall sa kútikom úst usmial. Potom Yasua opäť zaslepila voda a on zalapal po dychu.

,, Nevieš zadržať dych?" zagánil na neho Lyall a nadvihol tmavé obočie. Yasu zakašlal. Držal sa taktiky mlčania, ktorá asi aj vyšla lebo Lyall sa postavil a otočil sa na odchod.
,, Máš na to pol hodinu sa umyť a nachystať. Na práčke máš čisté veci. Budem ťa čakať v kuchyni s večerou," odvetil Lyall a rukou mu ukázal na kôpku oblečenia. Yasu prikývol na súhlas.
Lyall s buchotom zatvoril dvere. Yasu sa bleskovo postavil na rovné nohy. Vodu nechal tiecť aby si Lyall myslel, že sa sprchuje. Vyliezol z vane a tichými krokmi prešiel po dlažbe k práčke kde schmatol suchý uterák. Zotrel zo seba vodu a načiahol sa za vecami. Bolo to jednoduché tričko zelenej farby a dlhé hnedé voľné nohavice. Čo ho však prekvapilo, bola tmavo hnedá kožená vesta bez rukávov. Yasu premýšľal, či mu pri útaku nebude zavádzať, no napokon si ju obliekol. Pozrel sa smerom nahor kde prebodol menšie okno.
Keď ho uvidel po prvý krát vedel, že by to bola možnosť úteku. Pozrel sa na skrinku pod ním a vyskočil na ňu. Vďaka lukostrelbe, predsa len vedel, ako sa pohybovať. Rukami sa chytil za ďalšiu skriňu vedľa, ktorá bola vyššia a bola priamo pri okienku. Keď za na ňu dostal, zadol si na nohy a  pozrel sa na okno. Zatiaľ ho kľučku, no tá sa nechcela pohnúť. Napokon sa zaklonil a do skla kopol celou silou. Sklo sa roztrieštilo a dopadlo na druhú stranu- von do trávy. Yasu sa nahol aby sa pozrel, čo je na druhej strane pod oknom. Zem sa končila asi o meter pod ním a on sa prepchal cez male okienko. Rukami pevne uchopil okraj no nohy ho prevážili a šmykol sa. Zrak sa mu zatienil a keď pristál na zem, pád mu vyrazil dych z pľúc. Pred očami sa mu mihali čierne pásy a snažil sa lapiť dych. Čierne pásy neustupovali a on cítil ako ho otupuje bolesť. Slabý záblesk myšlienky ho však prinútil sa nadýchnuť. Obrysy korún stromov mu zakryla myšlienky na Dariasa. Chcel sa zdvihnúť a hlava sa mu pritom zamotala. Pozrel sa okolo seba a opäť si ľahol na trávu. Po chvíli ležania sa odhodlal znova posadiť sa. Čierne obrysy z jeho zraku zmizli a on videl jasno. Končekmi prstov sa dotkol jemných stébel trávy a pozrel sa na začínajúci les pred sebou.
Pozrel sa za seba, kde sa nachádzal Lyallov dom a potom sa opäť pozrel medzi kmene stromov.
..teraz.. alebo nikdy..
Túžba po úteku bola silnejšia ako obavy z Lyalla. Postavil sa na nohy a rozbehol sa ku stromom. Praskanie konárov pod jeho nohami boli príliš hlučné, preto vyskočil a pristál na malom výbežku na kmeni. Rukami chystil konár a vyšvihol sa do vzduchu, z čoho sa mu zamotala hlava. Vrazil do kmenu stromu a rukami sa ho pridržal. Stisol viečka k sebe a opatrne si sadol na konár.