*:・゚✧*:・゚
Damon sa pozrel na Hassana a na Faizu. Obidvaja stali v napätí a hľadeli na dvere, zatiaľ čo návštevníci reštaurácie veselo rozprávali o speváčke.
,, Pôjdeme zadnými dverami," odvetil potichu Hassan a ukazal na dvere, ktoré boli v temnote na druhej strane reštaurácie. Trojica sa k nim nenápadne presunula a pootvorila ich. Ulica pred nimi bola čistá, keďže to bolo miesto, kde sa odkladal tovar pre reštauráciu. Nič okrem krabíc tu nebolo a tak z dverí vyšli.
,, Ďalšie problémy?" Ozvalo sa za nimi. Damon sa prudko strhol a zaťal päste. Tmavé vlasy mu zahalili smaragdovo zelené oči a Hassan sa takmer potkol o jeho nohu. Faiza sa zatackala a zavrela za sebou dvere od reštaurácie.
,,Pety!" nadšene zamrmlala Faiza a podišla ku tmavo vlasej dievčine, s výraznými pehami. Tmavé oči sa jej leskly a pery mala v jemnom úsmeve.
,, Už som si myslel, že si jeden s tých zlodejov," odvetil namosúrene Hassan a poškrabal sa za krkom. Faiza medzitým chytila Pety okolo pliec.
,, Už si si rozmyslela záujem o miesto v divadle? Hlavná úloha by ti pristala," zasmiala sa Faiza a pohodila hnedými vlasami. Potom však tyrkysové oči uprela na mladíka, ktorý sa k nim blížil. Za ním klusala ťava, ktorú mal na lane.
,,Matthew," povedal Hassan a podišiel k nemu. Damon to z diaľky všetko pozoroval, lebo nemal náladu na blízke rozhovory. Trápili ho zlodeji a jeho túžba postínať im hlavy.Bol si istý, že jeho myšlenky boli hlasné, a tak sa zahriakol a pozrel sa na Hassana.
,, Musíme sa dostať z mesta," prehovoril k Matthewovi. Damon zaujato zdvihol hlavu.
Zase opúšťať ďalšie mesto kvôli mne...
,,Myslel som, že sa Damon vráti späť do Duniye. Predsa len má tam niečo rozrobené," odvetil Matthew, ktorý keď toto vyslovil, vedel, že kráčal po tenkom ľade. O Damonovej blízké minulosti nevedel takmer nikto, dokonca ani Pety. Mattew sa na Damona uškrnul.
,, Čo tam má rozrobené?" zaujato sa opýtala Pety a odtiahla sa od Faizi, ktorá ju stále držala okolo pliec.
Matthew pokrútil hlavou.
,,Biznis," odvetil krátko a otočil sa im chrbtom. Faiza si odkašľala.
,, Už by sme mali ísť," odvetila a kývla hlavou na Hassana, pretože Matthew to prehnal.
Damon sa celou silou ovládal ale keď ucítil vplyv Hassanovej mágie, upokojil sa.
,, Vidíme sa," prehovoril k obom obchodníkom a nasledoval Faizu a Hassana.
Pety na neho vrhla tmavé oči a potom odbehla za Matthewom. Damon mlčky nasledoval svojich dvoch spoločníkov.,,Damon," oslovil ho po chvíli bielovlasý. Uprel na neho fialové oči so zlatým leskom. Damon sa na neho spýtavo pozrel.
,,Viem, že Matthew nie je práve tvoj blízky priateľ, no sľub mi, že neurobíš niečo, čoho budeš ľutovať," začal pomaly hovoriť Hassan.
Nikdy neľutujem toho, čo spravim...
Pomyslel si a začal pociťovať iné myšlienky. Zreničky sa mu zúžili.
,,Jax," oslovil ho opäť Hassan, tentokrát druhým menom.
,,Matthew sa to dozvedel len náhodou, není to jeho vina. A sľúbil, že to nikomu inému nepovie. Dokonca ani Pety to nevie," dopovedal a Jax sa zasmial. Bol to tichý smiech, pri ktorom tuhne krv v žilách.
,,Jax!" vykríkol Hassan a keď na neho uprel pohľad, chytil ho za plece.
,, Sľub mi to,"
Nič nesľubujem...
Jax sa pousmial: ,,Dobre.",,Dobre..." zopakoval Hassan a pustil ho. Jax sa pozrel inam ale neušiel mu pohľad vo Faiziných očiach. Nikdy si to nechceli priznať ale dokonca aj jeho vlastní kamaráti mali z neho strach.
*:・゚✧*:・゚
Nuru sa zobudil približne pred niekoľkými minútami. Upieral červené oči do bieleho svetla pred sebou. Cítil ako sa nu v očiach zbiehajú slzy od náporu svetla, no inam sa pozrieť neodvážil.
Jediné, čo počúval, boli kroky, ktoré chodili tam a naspäť.
Náhle však svetlo zmizlo. Nad ním sa objavila tvár doktora s okuliarmi v čiernom ráme.
,,Vitaj," usmial sa na neho v širokom úsmeve.
,, Prestaň! Desíš ho," zahriakol ho ktosi vedľa neho a odstrčil ho nabok.
,, Náhodou, moja tvár nie je na zahodenie," odvetil a popravil si okuliare. Druhý doktor sa na neho pozrel. Nuru ho spoznal. Bol to Kimiro.
,,Nechcel by som, aby to bolo to prvé, čo uvidím, keď tvorím oči," odvetil Kimiro a sadol si na stoličku k posteli kde ležal Nuru.
,,A teraz už vypadni. Radšej priveď toho vlkolačieho albína," povedal mu Kimiro.
,,Nemali sme ho zabiť?" opýtal sa.
Nuruovej srdce vynechalo úder.
... hovoria o Enderovi?!
,, Neubližujte mu! Nič neurobil!" vyriekol Nuru a chcel pohnúť rukami, no necítil si ich.
Kimiro sa pousmial.
,,Tvoj kamarát je len zbytočný kus mäsa v tomto svete. Albínska krv je vzácnejší než váš život. Buď vďačný, že ťa vojaci nezabili," odvetil doktor v okuliaroch.
Nuru uprel oči na Kimira ako keby ho vyzýval, aby niečo povedal, no on mlčal. Len čakal, kým neodíde.
,, Prečo?" vydal zo seba Nuru. Kimiro si chytil tvár do rúk, ako keby ho to trápilo.
,,Nie je to môj nápad, prisahám. Len robím to, čo mi bolo povedané," odpovedal mu.
,,Nuru, si výnimočný. A teraz to všetci vedia. Máš tu knihu, však? Kde je?" opýtal sa ho. Nuru pokrútil hlavou.
,,Bola v koči v taške," odvetil potichu. Kimiro pomaly prikývol.
,, Dohodneme sa na niečom," začal a otočil sa mu chrbtom. Vzal do ruky injekčnú striekačku.
Nuru na neho vypleštil oči.
,, Zoženiem tu knihu a pomôžem ti utiecť... no ten vlkolak bude musieť umrieť."
Hneď ako to dopovedal, tenkú ihlu mu zaboril pod kožu a hneď začalo do striekačky tiecť strieborná tekutina. Nebolelo to tak, ako slová, ktoré práve povedal.
Ak obetujem Endera.., budem voľný?
To bude ľahké...
Nuru si pomyslel. Endera poznal sotva štyri dni.
Kimiro vytiahol ihlu.
,,Ako si sa rozhodol?" opýtal sa ho.
,,Dohodneme sa?"
Nuru preglgol prebytočné sliny v ústach a odvrátil pohľad. Doktor mu na miesto vpichu dal náplasť a potom na neho uprel jantarové oči.
,, Môžem sa rozhodnúť, pokiaľ Ender príde?" opýtal sa ho nesmelo.
Kimiro sa pousmial a prikývol na súhlas.
,,Dobre. Ale chcem najskôr tu knihu, až potom sa rozhodnem," dodal upír.
Kimiro opäť nemo prikývol a odišiel ku svojmu stolu.
ČTEŠ
𝚄𝚗𝚕𝚎𝚜𝚜 𝚃𝚑𝚎𝚢 𝙳𝚒𝚎
HorrorSvet sa pomaly ale isto začína topiť v Temnote. Temnota, ktorá tu bola ešte skôr ako sem prišli prvé života schopné kreatúry. Mágia, ktorou kreatúry prekypovali, pomaly zahnala Temnotu do kúta, no teraz sa to mení. Temné sily a mágie, ktoré vyvolal...