*:・゚✧*:・゚
Nuru?
Kirsi.Obloha sa trblietala do bielej farby no naokolo bola len pustá krajina bez ničoho. Prázdnota. Osamelosť. Ak takto vyzeralo nebo, Kirsi tu nechcela zostať. Prečo zomrela? Myšlienkami blúdili k poslednému okamžiku, keď hľadela na krásnu Lunu v splne. Rozhliadla sa rozbehla sa po pevnine, ktorá skorej pripominala sneh ako pevnú plochu pôdy. Nohy sa jej zabárali a mala problémy s rovnováhou, no nevzdávala sa. Bežala ďalej s cieľom nájsť nejakú živú dušu.
Kirsi.
Znova sa ozvalo jej meno a Kirsi sa zložila k zemi. Ruky zaborila do snehu a skryvila tvár. Čakala, že ju pád bude bolieť, no prekvapivo necítila bolesť. Necítila chlad. Nič. Vtom ho uvidela. Postava jej brata bola odrazu vyššia, než si spomínala. Biele hodvábne jemné vlasy mu siahali až po trup a červené oči mu iskrili. Strieborne pierka mu zdobili čelo a najviac, čo Kirsi upútalo, boli mohutné krídla. Nuru pred seba vystrel dlaň a Kirsi sa zhlboka nadýchla. Jej telo sa odrazu premiestnilo a jej krk zvierala Nuruova dlaň.,,Nemala si umrieť," odvetil Nuru a zadíval sa jej do tváre, pričom ani nemrkol. Kirsi sa začala metať a snažila sa sňať jeho ruku z jej krku. Cítila útroby svojích smrteľných rán na hrudi.
,,Muselo to veľmi bolieť, Kirsi," pokračoval Nuru. Kirsi z jeho hlasu pocítila čistú nenávisť. Jeho nevraživosť voči nej ju omotala ako morské riasy a sťahovala na dno priepasti. Zradila ho a bola si toho vedomá. No sj napriek tomu nechcela, aby Nuru položil za Equesiu život.
,,Kirsi, aké to je byť podkopnutým vlastním bratom?" precedil Nuru pomedzi zuby a stisk na jej krku zväčšil.
,,Napriek tomu, máš jediné šťastie, že sme rodina. Vďaka sestre Emniko, ťa nedokážem nenávidieť," odvetil.Kirsi vypleštila oči. Nos sa jej zvraštil. Emniko?
Nuru ju pustil a Kirsi si pred neho pokľakla.
,,A-ako vieš, že žije?" opýtala sa ho a odhrnula si bledé rozcuchané vlasy z tváre. Nuru sa uškrnul.
,,Ja, Kirsi, som nový Démon Svetla," vyhŕkol a sklonil sa ku Kirsi, ktorú jeho správa vyviedla z miery. Nebola prekvapená, očakávala že, Nuru sa stane vyššou silou. No post Démona Svetla bola na neho až príliš dôležitá.
,, Takže teraz našu sestru ovládaš ako bábku?" opýtala sa ho Kirsi a vystrčila bojovne bradu na znak toho, že sa ho nebojí. Nuru jej venoval úsmev.
,,Nie. Pomáham Equesii a Emniko ma o to sama poprosila. Jej jediného manžela zabili krátko po mojej smrti. Emniko so mnou uzavrela dohodu. Ona sa pomstí vojakom z Wuty, zatiaľ čo moja úloha pre ňu, bola viacej komplikovaná," odmlčal sa a narovnal sa.
,, Avšak Emniko, sa na ňu úplne ponúkla. Vraj za možnosť pomstiť svojho manžela urobí všetko," dodal Nuru a okolo dlane sa mu omotalo strieborne vlákno.
Nastalo hrobové ticho a Kirsi sa medzitým postavila na vlastné nohy. Pohliadla Nuruovi do očí a chcela sa ho niečo opýtať, no zarazila sa.
,, Stratila si reč, sestrička?" vyzval ju Nuru ale úsmev z tváre mu zmizol.,,Myslela som si, že po tom, ako si na vlastnej koži zažil, kto v skutočnosti je Démon Svetla... myslela som si, že si nikdy túto úlohu
nevybereš," povedala a objala sa rukami okolo trupu. Odpoveďou jej bolo iba Nuruove zamračenie, čo Kirsi donútilo pozrieť sa dole.
,, Nerobím nič zlé," dal dôraz na každé slovo a urobil krok smerom ku Kirsi.
,,Nikdy ma neprirovnávaj k nemu. On a ja sme úplne odlišný," odvetil Nuru.
,,A vieš aký je základný rozdiel?"
Kirsi pokrútila hlavou.
,, Že moja duša stále žije. Tá jeho už nie."
ČTEŠ
𝚄𝚗𝚕𝚎𝚜𝚜 𝚃𝚑𝚎𝚢 𝙳𝚒𝚎
HorrorSvet sa pomaly ale isto začína topiť v Temnote. Temnota, ktorá tu bola ešte skôr ako sem prišli prvé života schopné kreatúry. Mágia, ktorou kreatúry prekypovali, pomaly zahnala Temnotu do kúta, no teraz sa to mení. Temné sily a mágie, ktoré vyvolal...