Shy + Popular = LOVE?? {MINSUNG}

Kapitola 2.

Prišli sme k Hyunjinovi domov a usadili sme sa na gauč. "Máte niečo nové?,, spýtal som sa kamarátov. "Stále nemôzem uveriť že mate také neštastie,, pokrútil hlavov najmladší chlapec. "No čo už,, vzdychol si Hyunjin. "Možno sa nakoniec spriatelíte,, povedal Jeongin ako keby to bolo jasné. "Zbláznil si sa?!,, spýtal sa Seungmin. "Ja len uvažujem,, pokrčil plecami Jeongin. "Pochybujem že sa to niekedy stane,, povedal som a Hyunjin mi to potvrdil. "Už teraz viem že Felix ma nenavidí,, doplnil Hyunjin. "Ako to môžeš vedieť?,, spýtal sa Jeongin. "Omylom som donho drgol a ten pohľad hovoril za všetko,, povedal Hyunjin a prevrátil oči. "Som zvedavý čo poviete o mesiac,, povedal najmladší. "Čo by sme mali?,, konečne som prehovoril. "Že ste sa spriatelili,, uškrnul sa Jeongin a Seungmin a buchol po ruke. "Na to zabudni,, povedal a Jeongin prevrátil oči. "Dobre dobre,, pochopil to a oprel sa o gauč. "Čo budeme robiť?,, spýtal som sa a oprel som sa vedľa Jeongina. "Netušim,, povedal Hyunjin a spravil to iste. "Vyzerá to tak že tu budeme 3 hodiny ležať,, zasmial sa najmladší. "Na to zabudnite,, povedal Seungmin a postavil sa. "Hyung mne sa nechce,, vzdychol som. "Nebudete tu ležať,, povedal, chytil na za ruku a vytiahol na nohy. To iste spravil aj Jeonginovi ale Hyunjin sa postavil sám. "Podme niekam von,, povedal Seungmin. "Okay,, povedal Hyunjin a všetci sme sa išlin obuť. Vyšli sme von na ulicu. "Ale kam?,, spýtal som sa. "Kludne sa budem aj 2 hodiny prechadzať ale ležať na gauči nebudete,, povedal Seungmin a my sme sa zasmiali. Išli sme ulicou na ktorej býval Hyunjin. Chalani sa zabávali a ja som počuval. "Hyung, dnes si niaky tichý,, Jeongin mi dal ruku na rameno. "Ja len počuvam,, usmial som sa nanho. Keď sme išli cez moju ulicu otočil som sa na chalanov. "Ja už asi pôjdem,, povedal som lebo sme sa blížili k môjmu domu. "No dobre Hyung,, povedal Seungmin. "Celkom skoro ale však choď,, buchol ma do ramena Hyunjin a zasmial sa. "Ahoj Hyung,, usmial sa Jeongin keď som otváral bránku do našej záhrady. Zakýval som im a prešiel som cez záhradu ku vchodovým dverám. Vnútri som sa vyzul a bežal som hore do svojej izby. Jinni zjavne ešte nebola doma takže som sa rozvalil na postel a vytiahol som mobil. Konečne tu neboj Seungmin krorý by ho vytahoval z postele. Vtedy mi pípla správa z našej skupiny.

HwAnG_Hyunjin: zajtra pred školou o 7:30 (Jisung pre teba s výkričníkmi)

Seungmin_Kim4: presne Hyung nie že zase zaspiš a pripomeň Jinni že ťa ma zobudiť

Jisung: nebojte sa Hyungovia prídem tam o 20 minút neskôr takže ma budete musieť čakať:)

Seungmin_Kim4: na to môžeš zabudnuť:) o 7:30 si tam

Je0nGin44: ano prosím Hyung buď tam načas (^o^;)

Jisung: však kľud, len som srandoval:) o 7:35 som tam;))

HwAnG_Hyunjin: čo už s tebov Hyung

Vypol som mobil a zasmial som sa. Furt sa musíme navzájom provokovať. Počul som otvorenie a následne zavretie dverí čiže som vedel že prišla Jinni. Vtedy som si spomenul že sme vlastne mali domáce. Vzdychol som si a vytiahol som si učebnice. Do izby mi vošla Jinni. "Ahoj Jisungie, priniesla som niake jedlo daš si?,, spýtala sa a mne sa rozžiarili oči. "Že sa pýtaš, kebyže nerobím matiku tak idem do chladničky,, povedal som a Jinni sa zasmiala. "Prinesiem ti to,, povedala a zavrela dvere. Konecne som dorobil matiku a odložil som si ju do tašky. Zachvilu znova prišla Jinni s tanierom v ruke. "Ďakujem,, usmial som sa a začal som jesť. Sestra odišla z mojej izby a zavrela mi dvere. Keď som dojedol išiel som sa osprchovať a prezliekol som sa do pyžama. Nasledne som vykonal večernú hygienu a išiel som späť do svojej izby. Bol som ešte na mobile no potom som si spomenul na Hyungov. Išiel som najsť Jinni. Keď som ju nasiel v obyvačke pred telkou išiel som k nej. "Jinni zajtra ma zobuď o 7:00,, povedal som jej a ona na mňa prekvapene pozrela. "To je vôbec možné zobudiť ťa tak skoro?,, spýtala sa pobavene. "Viem že nie ale kludne ma oblej ľadovou vodou ale musiš ma dostať z postele,, povedal som. "A prečo vlastne?,, spýtala sa. "O 7:30 sa mame stretnuť s chalanmi pred školou,, povedal som a bol som na odchode. "Dobre dobru,, povedala a znova sa venovala telke. "Dobru,, povedal som a vybehol som hore do svojej izby. Lahol som si. Viem že je divné že si nenastavím budík ale moja posadnutosť spania by spravila len BUM po budiku a spal by som ďalej takže môj budík je moja sestra. Pretočil som sa na bok a zavrel som oči.

"Jisung mám isť pre pohaaar alebo sa zobudiiiš,, kričala na mňa Jinni. Rozospato som otvoril oči. Nie som zvyknutý vstavať tak skoro. "Som hore,, pretrel som si oči. "Tak švihaj,, povedala Jinni a odišla. Išiel som sa osprchovať a upravil som sa. Obliekol som a vykonal som rannú hygienu. Zobral som si veci a bez toho aby ma Jinni volala naraňajkovať sa som odišiel z domu. Dobrá nalada ma prešla keď som si spomenul vedľa koho budem celých 6 hodín sedieť. Kiežby chýbal. Prišiel som pred školu kde už stál Seungmin. Prekvapene na mňa pozrel. "Hyung veď je ešte len 7:25 typoval som že práve vstavaš,, povedal a ja som sa zasmial. "Si tu skôr ako Hyunjin a Jeongin,, povedal a ja som sa usmial. Zachvilu prišli aj oni a boli rovnako prekvapený keď ma videli. Školu práve len otvárali ale my sme si sadli na lavičku pred školou. "Prečo sme tu vlastne mali byť tak skoro?,, zívol som si. "Jeongin chcel,, povedal Hyunjin a ja som pozrel na najmladšieho. "Jedoducho kvôli tebe spolu pred školou nikdy nie sme lebo vždy meškaš,, vyčítal mi to a ja som mu postrapatil vlasy. "Rád spím čo ti poviem,, zasmial som sa. Rozprávali sme sa no ja som jedným okom pozeral kto všetko vchádza do školy. Chcel som vidieť či Minho a jeho priatelia prišli do školy no zatial som ich nevidel. Hyunjin pozrel na hodinky. "Mali by sme isť dnu,, povedal a tak sme sa postavili. Minha som ešte nevidel takže som v hĺbke duše dúfam že ani nepríde. Vošli sme do školy a odložili sme si veci. Rozlúcili sme sa s Jeonginom a išli sme so svojej triedy. Naštastie Minho tam nebol. Zložil som si tašku a sadol som si oproti Sungmina. "Dufam že ty dvaja neprídu,, povedal som a Seungmin na mňa pozrel. "Vždy meškajú,, zrušil moje nadeje Seungmin. "No ďakujem za informáciu,, povedal som a vzdychol som si. "No dúfam že neprídu aj ja,, povedal a spolu sme hľadeli na dvere. Keď zazvonilo stále som mal niaku nádej v duši že možno Minho nepríde. Učiteľ vošiel do triedy a zo Seungminom sme na seba celkom štastne pozreli. Preslo 10 minut a stale nič. Bol som nadšeny že Minho zjavne nepríde. No niečo menom neštastie sa stalo. Dvere sa rozleteli. Chlapec sa ani nechcel pozrieť kto stojí v dverách no potom čo sa Seungmin chytil za hlavu presne vedel kto to je.