Shy + Popular = LOVE?? {MINSUNG}

Kapitola 6.

Prebral som sa na to že niekto vchádza do mojej izby. Automaticky som vedel že to je Jinni ktorá ma ide budiť. "Jisungie vstávaj,, zatriasla so mnou a ja som rozlepil oči. "Daš si palacinky?,, spýtala sa ma sestra keď sa uistila že som hore. "Nie ďakujem,, povedal som rozospato a postavil som sa. "Ach Jisung čo s tebov narobím,, vzdychla si Jinni a odišla. Ja som sa išiel osprchovať a pripraviť do školy. Konečne bol piatok čo znamená že potom mám 2 dni voľna. No aj tak musím isť s Minhom robiť ten debilný projkt.

Obliekol som sa klasicky, spravil som si rannú hygienu, zobral som si tašku a išiel som smerom do školy. Ranný vzdych bol úžasny a užíval som si túto cestu do školy.

Prišiel som do svojej triedy a divil som sa že ešte ani Hyunjin ani Seungmin tu neboli. Pozrel som na hodinky a zistil som že ešte je celkom skoro čo sa pri mne nikdy nestávalo. Takže som si len zložil veci a bol som na mobile dokým som nezapočul 2 známe hlasy. Seungmin a Jeongin vošli do našej triedy. Chodia do školy spolu lebo bývajú na tej istej ulici. "Wow Han,, prekvapene na mňa pozrel Seungmin a ja som sa zasmial. "Ano, sám neviem ako to že som tu tak skoro,, smial som sa a tí dvaja boli stále prekvapený. "Hyunjin tu ešte neni?,, rozhliadol sa Jeongin. "Nie ešte neprišiel,, povedal som a Seungmin si zložil veci oproti mne.

"No čo Hyung? Napísal si Minhovi?,, spýtal sa hneď Jeongin. Uprimne túto otázku som čakal že položi rovno vo dverách. "Hej napísal,, povedal som napokon. "A čo kedy idete robiť ten projekt?,, spýtal sa znova. "Zajtra o 11:45 sa máme stretnuť,, vzdychol som si. "To zvladneš,, povzbudil ma Seungmin. "Dúfam,, povedal som a pozrel som na zatiaľ prázdne miesto vedľa mňa. Zachvílu prišiel aj Hyunjin a sadol si k nám. "Napísal si Felixovi?,, vykríkol hneď Jeongin. "Napísal, čo iné mi ostávalo?,, vzdychol si Hyunjin. "A dopadlo to?,, vyzvedal Jeongin. "Noo v sobotu ideme spolu niekam robiť ten projekt,, pokrčil plecami Hyunjin. "Tak obydvom vám to vyšlo, vidíte ja som to vravel!!,, kričal najmladší chlapec. "Klud Jeongin, len spolu ideme robiť projekt,, buchol ho Hyunjin do ramena. "Okay okay,, smial sa Jeongin. Keď zazvonilo Jeongin šprintoval z našej triedy.

Začali sme si písať poznámky ktoré učiteľ písal na tabuľu. "Zase meškajú?,, poobzeral sa Seungmin. "Hádam ti tu chýbajú,, pozrel som na priateľa. "To nie, ja len že furt meškajú,, pokrčil plecami a znova písal poznámky.

Mali sme už poslednu hodinu a aj tak Minho ani Felix neprišli. Vôbec mi to neprekážalo. Naopak vyhovovalo mi to. Nemusel som sa báť že niako naštvem svojho spolusediaceho. No bál som sa zajtrajška. Čo ak Minha niako naštvem? Čo ak mi ublíži? Toľko otázok a situacii mi šlo v hlave že som sa ani nesustredil čo sa deje okolo mňa.

"Zem volá Jisunga!!,, mával mi niekto pred tvárou. Vystrašene som pozrel hore. Stál tam Seungmin s Hyunjinom. "Skončila hodina Jisung,, smial sa Hyunjin. To som bol až tak zamyslený že som nevnímal zvonenie?

Zbalil som si veci a vyšiel som na chodbu kde čakal Seungmin s Hyunjinom. Spolu sme išli na obed. Videli sme stôl pri ktorom sedel Jeongin s niakym chlapcom.

"Veď ho nechajme keď tam ma niakeho kamaráta,, povedal som chalanom. "Však podme za nimi, toho chalana som ešte nevidel,, povedal Seungmin a tak sme predsa len išli k Jeonginovi.

"Ahoj Innie,, pozdravili sme priateľa keď sme prišli ku stolu. "Ahojte,, usmial sa. "Môžme si prisadnuť?,, spytal som sa ale chalani na to kašlali. "Jasne že môžme,, stiahol ma na stoličku Seungmin. "Iste,, Jeongin sa znova usmial.

"Chalani toto je Kim Junkyu,, Jeongin nám predstavil chlapca ktorý sedel vedľa neho. "Junkyu toto sú moji priatelia, Ki-
"Jeongin mi vieme hovoriť,, zastavil ho Seungmin a najmladší chlapec sa zasmial. "Som Kim Seungmin, teší ma,, podal mu ruku ako prvý. "Ja som Hwang Hyunjin,, podal mu ruku aj on. "A ja som Han Jisung,, usmial som sa podal som mu ruku tiež.

"Veľmi ma teší,, usmial sa na nas Junkyu. "Jeongin nám o tebe ešte nehovoril,, povedal Seungmin a pozrel na priateľa. "Spoznali sme sa len dnes, som tu nový,, povedal Junkyu a Jeongin prikývol. "Ahaa tak to bude tým,, povedal Seungmin a začal jesť svoj obed.

"Jeongin ideš s nami von?,, spýtal sa Hyunjin keď sme dojedli obed. Jeongin pozrel na Junkyuho a ten sa usmial. "Kludne choď ja idem domov,, povedal a mladší chlapec sa usmial. "Okay, tak vidíme sa asi v pondelok,, povedal Jeongin a išiel s nami.

"Kam pôjdeme?,, spýtal sa Jeongin keď nás dobehol. Vyšli sme pred školu a zisitli sme že úplne von asi nepôjdeme lebo vonku pršalo. "Čo teraz?,, pozrel som na chalanov. "Môžme isť ku mne,, navrhol Seungmin a všetci súhlasili lebo Seungmin býval asi najbližšie.

Prišli sme čo najrychlejšie k Seungminovi a vošli sme do jeho domu. "Dnes nas nedonutiš aby sme išli von hyung,, zasmial sa Jeongin a išiel do obyvačky. "Takže sa tu plánujete do večera vyvalovať?,, zasmial sa aj Seungmin a išiel za najmladším.

"Ten Junkyu vyzerá ako fajn chalan,, povedal Hyunjin keď sme sedeli už všetci v obyvačke. "Hej to teda,, usmial sa Jeongin. "Prišiel dnes a učiteľ ho posadil vedľa mňa lebo som ževraj zodpovedný a určite budeme priatelia,, povedal najmladši. "S Jeonginom sa chcú priateliť všetci,, zasmial som sa. "Veď áno celá škola ho pozna ako takého zlatučkeho chlapca,, dodal Hyunjin a Jeongin sa začervenal.

"Páči sa ti?,, podpichoval Seungmin. "Drž hubu Kim Seungmin,, mladší hravo buchol kamaráta do ramena. "Len som sa pýtal,, Seungmin zdvihol ruky na obhajobu. "Je to len kamarát,, povedal Jeongin cely červený. "Keď vraviš,, vzdychol si Seungmin a oprel sa o gauč.

"Čo plánujete robiť?,, spýtal som sa keď sme už pomaly všetci na tom gauči zaspávali. "Hmm, poďme si niečo zahrať,, navrhol Hyunjin a všetci pozreli nanho. "Videohry?,, spytal sa a všetci pri tom slove ožili. Malé deti sme no.

"Porazil som ťa!!!,, kričal Seungmin na najmladšieho chlapca. "To nebolo fér nesustredil som sa lebo si furt niečo kecal,, obraňoval sa mladší.  "Výhovorkyy,, starší mu vyplazil jazyk. "Kim Seungmin prestaň,, Jeongin sa po ňom rozbehol. Seungmin sa smial na celý dom a Jeongin ho šteklil. "Ukludnite sa,, smial sa na nich Hyunjin. "Seungmin proste vyhral,, pokrčil Hyunjin plecami a Jeongin ho prepálil pohľadom. "Vidiš,, vyplazil mu znova jazyk Seungmin. "Dobre dobre,, zliezol z neho najmladší a sadol si na svoje pôvodne miesto.

"Zavolaj niekedy aj Junkyuho,, navrhol som. "Vám nevadi že by tu bol aj on?,, spýtal sa Jeongin. "Bože môj nie,, povedal Hyunjin. "Tak niekedy ho zavolam,, povedal natešený Jeongin.

"Ale budeš sa baviť aj s nami,, pozrel nanho Seungmin. "Iste o to sa neboj,, povedal mladši a starší mu postrapatil vlasy.

Hrali sme ešte tak pol hodinu a potom sme sa rozhodli isť domov. Rozlúčili sme sa zo Seungminom. "Držím vám zajtra palce,, pozrel na mňa a Hyunjina. "Hadam to ubehne rýchlo,, vzdychli sme si. "Budem na vas myslieť,, povedal a zavrel dvere. Naštastie už tak strašne nepršalo takže sme nemuseli tak šprintovať domov.

Prišiel som domov a Jinni už bola doma. "Ahoj,, pozdravil som ju. "Ahoj,, odzdravila ma a ďalej sa venovala mobilu. Ja som len vyšiel hore do svojej izby a zavrel som dvere.

"Važne tam zajtra musím isť?,, spýtal som sa seba v hlave. Ano musim žial bohu. Ale tak hádam to niako prežijem. Hlávne je aby som Minha nenaštval a robil všetko ako chce on. Po chvilke rozmyšlania som sa išiel osprchovať a najesť sa. Keď som mal všetko hotové len som si lahol na posteľ a pozeral do mobilu. Pred spaním som si dal pre istotou budík kebyže náhodou zaspím. No ako som už vravel mne budík moc nepomáha lebo ho vypnem a spím dalej. Ale hádam nebudem meškať keď sa mám stretnuť s Minhom. Nakoniec som už myšlienky o zajtrajšku zahodil za hlavu a zavrel som oči.