Tajomstvá ukryté v srdci

Epilóg

RIVEN

„Fuj, znova som celá od krvi. Prečo z nich nemôže tiecť niečo iné? Napríklad čokoláda?"

„To fakt napadne iba teba."

„Čo je na tom? Nejde to zo šiat dole. A potom sa mi zakaždým čudujete, že mám nové oblečenie. Vám chlapom možno nevadí, že zapáchate, ale ja to neznesiem."

Nevnímal som jediné slovo, ktoré povedali. Absolútne ma to nezaujímalo, nakoľko som to počúval po každej akcii. Už to bolo otravné.

Inokedy som sa zapojil, no tentoraz som o to nemal záujem. Chcel som čo najskôr ísť za mojím dievčaťom, ktoré na mňa čakalo.

Potreboval som ju okamžite vidieť.

„Aj keď budeš za ňou bežať, skôr ako o pár minút tam nebudeš," posmieval sa mi Tullius.

„Mohol by sa premeniť."

„Aby vystrašil všetkých naokolo? To radšej nie," zamrmlala Ardriel. „Upokoj sa, Riven. Nič hrozné sa nestalo a tentoraz sa našťastie neobjavila. Všetko išlo ako po masle."

„Až príliš," zavrčal som nepriateľsky.

Nechápali ma, pretože to nezažili. Nepociťovali ťaživé nutkanie rozbehnúť sa za ňou, keď som s ňou dlhšie nebol. Ani bolesť v hrudi z rozlúčenia, aj keď som vedel, že je v bezpečí.

Myslel som iba na ňu. Pred očami som mal len ju. Moje srdce búšilo len pre ňu.

Ako mi mohli rozumieť, keď nepociťovali to čo ja?

„Našťastie sme dostali potrebné odpovede. Teraz je čas, aby sme zaútočili. Aby tie mesiace driny konečne priniesli ovocie."

„Mala som dojem, že ťa to už nudí, Tullius."

„Tak to nie je. Máme však iné povinnosti, ktorým sa musíme venovať."

„Myslel si, ktorým sa musí Riven venovať," zdôraznila. „Akoby si zabudol, prečo sme v prvom rade odišli. Neskutočné."

„Nezabudol som. Lenže je na čase, aby sme prestali s touto fraškou a konečne začali jednať. Naši ľudia nás potrebujú a aj vládcu."

Vtom som sa prudko zastavil a cítil, ako do mňa Ardriel vrazila. Zanadávala a niečo povedala, no ja som sa so silno bijúcim srdcom pozeral pred seba. Nemohol som dýchať.

„Riven? Čo sa deje?" spýtal sa Corwin.

Rozbehol som sa vpred. Pomocou vlčej sily som sa čo najrýchlejšie rozbehol medzi stromy a porozhliadol som sa.

Nevidel som ju.

Nebola tam!

Zmizla.

Obzeral som sa ako blázon okolo seba a hľadal nejaký dôvod, pre ktorý by nebola tam, kde sľúbila. Bola však preč.

„Čo sa to-," pribehli aj ostatní, no tiež zmeraveli. „Doriti."

„Kde je Azalie?" skríkla Ardriel a začala sa obzerať po okolí. „Azalie!"

Všetci sa rozpŕchli po okolí, no vedel som, že nikde nablízku nebola.

„Je preč," šepol som a pozreli sa na mňa. Zúrivosť, ktorú som začínal pociťovať spôsobovala, že mi vrela krv v žilách.

„Ako to myslíš?"

„Necítim ju," zavrčal som a pozrel sa im do očí. Keď Corwin preglgol, vedel som, že sa objavili moje vlčie oči. Oči, ktoré ukazujem len keď mám v pláne niekoho zabiť.

„Odišla? Nie, to by neurobila," povedal Tullius.

„Cítim tu aj iný pach," povedala Ardriel a zdesene sa na mňa pozrela. „Preboha, niekto ju uniesol?"

Celý som sa roztriasol a cítil som, že spáliť zem okolo mňa by neuľavilo môjho hnevu. Predstavoval som si chvíľu, ako ju niekto unášal a mal som chuť ho rozporciovať na márne kúsky.

Niekto vzal čo bolo moje.

Čo mi patrilo.

A zaplatí za to.

„Nájdem ju," vyhlásil som a všetci sa na mňa pozreli.

„Riven neblázni," pristúpil ku mne Tullius. „Nepochybujem, že máš dobrý čuch, ale nie je šanca, aby si ju našiel. Môže byť kdekoľvek a aj pekne ďaleko."

„Takže ju máme nechať?" oborila sa na neho Ardriel. „Je to Azalie!"

„To som nepovedal," nahneval sa. „Chcem ju nájsť, no bez plánu to nebude možné. Mohli ju uniesť pred hodinami. Práve, keď sme odišli. Nenájdeme ich, ak sa nesústredíme."

„Ja ju nájdem," zavrčal som a obrátil sa k nim chrbtom. Moja premena prichádzala.

„To nedokážeš, Riven! Zamysli sa nad tým, než začneš konať! Nemôžeš ju predsa ísť nezmyselne hľadať po celej krajine."

„Je moja maité!" vykríkol som a obrátil sa k nim. Naplašili sa. „A urobím všetko, aby som ju získal späť."

Premenil som sa a nahlas, vyzývajúc celý svet, som zreval.

Ak sa mi ktokoľvek postaví do cesty, zaplatí za to.

Aj keby som mal vyzvať všetkých lordov, získam čo bolo moje.

Moju maité. 

Koniec prvej časti

*

*

*

Ďakujem všetkým, ktorí si prečítali tento príbeh o Rivenovi a Azalie :) Teším sa, že sa našli takí, ktorým sa príbeh páčil a možno aj nadchol. Prvá časť sa týmto skončila a uvidíme sa pri druhej, ktorú však neviem, kedy budem pridávať :) 

Každopádne ďakujem a teším sa na Vás pri ďalšom príbehu :))