3. Bohovia: Ľad a Slnko

Nyx Diethell

,,Tu nie ste vítaní." Hrdo sa vystrela.

,,Toto sa ťa netýka." Odvetil jeden z tieňov.

,,Týka sa ma to. Ste v mojom cirkuse a tu si nebudete robiť to, čo chcete." Neukázala im žiaden strach.

,,Za hranicami tohto cirkusu si robte, čo uznáte za vhodné ale tu nie. Máte päť minút nato aby ste opustili tento cirkus, inak pocítite hnev mŕtvych!" Skríkla a dym ich odrazil o pár metrov ďalej.

Navarro ku mne bežal a objal ma ,,si v poriadku?"

,,Áno a ty?" Šepla som a obzerala si jeho krk.

,,Nič mi nie je." Upokojoval ma.

,,Poďte dnu." Povedala žena a mykla hlavou smerom do karavanu.

Vedeli sme, že moc na výber nemáme a najbezpečnejšie riešenie je ísť dovnútra. Zachránila nás a to nemusela.

Vošli sme dnu do karavanu a sledovala som hocičo, čo by mi pomohlo zistiť niečo viac o tejto záhadnej žene.

Zariadenie tu mala obyčajné a nie moc výrazné. Posteľ bola ustlaná a všade boli zapálené biele sviečky s vôňou vanilky. Na stole bola veštecká guľa, karty a duchovná doska, známa ako ouija.

Žena zatvorila a zamkla dvere ,,prečo po vás idú?"

,,Ako vieme, že ti môžeme veriť? Veď ani nevieme, kto si." Spýtal sa Navarro.

,,Mohla som vás tam nechať ale nespravila som to." Pozrela na nás ,,ale dobre. Znie to fér. Som Nyx." Vzdychla a podišla k posteli. Spod nej vytiahla malú drevenú krabičku a položila ju na stolík ,,sadnite si."

Usadili sme sa vedľa seba a sadla si oproti nám. Otvorila ju a vytiahla odtiaľ krásny náhrdelník, ktorý sme obaja poznali z kníh Bohov.

Patril rodine Bohov, ktorú Kyrell vyvraždil. Ten náhrdelník znamenal, že tá žena môže byť-... nie. Nemožné.

,,Dotkni sa ho," šepla som a zaujato pozrela na ňu ,,Dotkni sa toho kryštálu."

,,Prečo?" Zdvihla obočie.
Skúšala ma. Skúšala, čo vieme.

,,Pri tvojom dotyku žiari, že?" Oči mi zažiarili.

,,Ako to vieš?" Spýtala sa prekvapene.

,,Ukáž." Trval na tom. Nechcel jej nič prezradiť, kým sa nedozvieme, či hovorí pravdu.

Žena si nepríjemne odfrkla a bez váhania sa ho dotkla. Kryštál sa rozžiaril a o pár sekúnd ho pustila.

,,Tak a teraz hovorte." Položila náhrdelník na stôl a oprela sa o sedačku.

Navarro z ruky vypustil malú vločku, ktorá sa zmenila na obraz náhrdelníku jeho rodiny a svetlo z mojej ruky sa zmenilo náhrdelník tej mojej.

Zelený náhrdelník - Murtwell
Modrý náhrdelník - Derwall

,,Očividne patríš do rodiny Bohov. Ak by si nepatrila, nerozžiaril by sa. Žijeme na planéte Cranion, kde máme každý svoj zámok a svojich poddaných. Na svete existovali štyri rodiny Bohov. Derwall," ukázal na svoj náhrdelník ,,Murtwell" ukázal na môj ,,Diethell" prstom mieril na jej ,,a posledná je rodina Darkwell."

,,Kyrell Darkwell, je Bohom temnoty a to, čo nás naháňalo, boli tiene. Z istého ale neznámeho dôvodu ma majú uniesť na jeho zámok a Navarra zabiť. Nevieme, prečo to robí. Robil to aj mojim sestrám a Navarrovym bratom." Pokračovala som.

,,Ale prečo si neprišiel pre vás sám?" Spýtala sa.

,,Je uväznený vo svojom zámku. Nemôže odtiaľ odísť." Odvetila som.

,,Nešalieš. Si veľmi krotká. Vyzeráš byť vyrovnaná s tým, čo sme ti povedali." Zamyslel sa Navarro.

,,Žijem viac ako tisíc rokov. Videla som toho veľmi veľa. Viem, že mám schopnosti a poznám ich silu. Nemyslím si, že ma dokáže rozhodiť niekto, kto sa volá Kyrell." Odvetila.

Obdiv.
Tá žena mala u mňa po týchto slovách obrovský obdiv. Mne Kyrell a jeho moc doslova naháňali strach ale ona žiaden strach nemala ani v očiach.

,,Ako je možné, že tak dlho žiješ?" Spýtal sa Navarro.

,,Vy ostatní nie?" Odpovedala na otázku otázkou.

,,Nie. Žijeme ako smrteľníci. Jediný, kto nestarne je Kyrell, kvôli prekliatiu." Priznala som.

,,Zvláštne," stratila sa v myšlienkach ,,idete naspäť na tú planétu?"

,,Nie. Kyrellova moc je každým dňom silnejšia. Nemôžeme sa na planétu dostať a sme uväznení tu na Zemi." Navarro ma pohladil po chrbte.

,,A vaša moc?" Spýtala sa.

,,Naša moc je na Zemi obmedzená. Vieme čarovať ale schopnosti sa rýchlo vybijú, preto ich musíme používať s rozumom." Komunikovala som.

,,Áno, za tie roky som prišla nato, že schopnosti sa môžu udržiavať. Mne pomáhajú tieto veci, pretože majú blízke spojenie s duchmi." Ukázala na karty, guľu a ouiju.

,,V tom stane si sa snažila privolať duchov našich rodín." Napadlo mi.

,,Áno. Našla som ich ale nechceli sa ukázať," mykla pleciami ,,duchovia ma poslúchajú. Nevolajú ma Kráľovná duší len tak."

,,A predsa nevyšli." Zamrmlal Navarro.

,,Nie. Mali pevnú vôľu, čo som nečakala. Priznali sa, že ak by vyšli, pokazili by budúcnosť a prezradili by príliš." Odkašľala si.

,,Poznáš našu budúcnosť?" Napadlo mi.

,,Nie ale môžem sa na ňu pozrieť." Vystrela ruku do stredu stola a čakala, či jej vložím svoju dlaň do jej ruky.

Neváhala som.

V sekunde ako sme sa navzájom dotkli, Nyxyné oči zbeleli a zostali úplne biele. Trochu to bolo strašideľné a pripadalo mi to ako z nejakého hororu.

S hlbokým nádychom sa jej oči vrátili do pôvodnej podoby. Zdesene pozerala do mojich očí a následne jej spadli na moje brucho.