3. Bohovia: Ľad a Slnko

Zmenené pocity

,,Bol si neúctivý ku mne." Odvetila som.

,,Nie. Bol som taký aká si bola ty voči mne. Pokiaľ si dobre spomínaš, to ty si začala do mňa rýpať s tvojimi schopnosťami hneď ako z nás vyliezli tiene. To ty si vždy začala slovne útočiť. Neútočila si na Lorcana alebo na Daerona ale na mňa. Útok som ti opätoval. Nevidím na tom nič zlé. Hádam nečakáš, že sa nechám ponižovať od niekoho, kto ma ani nepozná a nemá záujem spoznať." Cítila som ako mi behal mráz po chrbte ,,nie som tvoj sluha a ani podriadený. Som rovnocenný Boh ako ty. Nič viac, nič menej. Je len na tebe ako sa náš vzťah a spolupráca bude vyvíjať." Otočil sa a odišiel do nejakých dverí.

Zostala som stáť uprostred miestnosti úplne sama a netušila, čo to malo znamenať.

To naozaj som taká?

Poobzerala som sa okolo miestnosti. Všetko tu bolo sivé a nábytok biely. Dlažba bola sivočierna, z mramoru a steny boli celé z tmavosivého kameňa. Gauče boli biele ale kožené a na nich chlpaté vankúše.

,,Poď si sadnúť." Vyšiel z malej chodbičky s pár zväzkami papierov a prešiel s nimi na ten kožený gauč.

V tichosti si sadol a otvoril prvý zväzok. Pomaly som prešla k nemu a sadla si na opačný koniec gauču. Zahryzla som si do pier, pretože ma hrýzlo svedomie a musela som sa mu ospravedlniť.

Bohužiaľ, moje ego na tom veľmi trpí, pretože nikdy som nemusela hovoriť prepáč. V minulosti som sa zvykla ventilovať na Daryinom bývalom, našťastie už mŕtvom, snúbencovi ale teraz, nebolo na kom.

Otec mi zakázal chodiť na Zem. So služobníctvom sa nemôžem baviť zle, pretože sú ku mne dobrí a nemám ani sex a ani nikoho na hádku.

,,Prepáč." Zamrmlala som.

,,Čo?" Spýtal sa ešte raz.

,,Pre-.." Chcela som to zopakovať ale keď som sa zahanbene naňho pozrela, videla som jeho hrdinský a šibalský úsmev.

Opretý o gauč, s rukami roztiahnutými a nohy mal od seba. Vyzeral ako ten najsexy muž na svete. Jeho pohľad vyzeral naozaj flirtovne a to v akej pozícii sedel, mi pripomínalo pozvánku do jeho náruče.

Zarazila som sa a celá červená sa karhala nad svojimi perverznými myšlienkami. Nechápem, čo mi to napadlo. Navarro bol pre mňa vždy len niekto arogantný a nudný.

To aby som zakryla svoj vinný pohľad v tvári, hodila som po ňom jeden z vankúšov ,,to nebolo pekné." Zamračila som sa.

,,Myslím, že si zaslúžim viac ako jedno prepáč." Pokračoval.

,,Čo viac?" Myslím, že pohľad, ktorý som mala na tvári bol vtipný. Sama si neviem predstaviť ako musím vyzerať v rozpakoch.

Do čerta s tebou, Navarro!

Neodpovedal. Nedostala som žiadnu odpoveď, ktorá by mi prezradila viac.

Pre Božie hromy. Napadli ma rôzne slová, rôzne vety a činy akoby som sa mu mohla ospravedlniť ale bolo to príliš nereálne.

Nechcela som týmto smerom rozmýšľať nad Navarrom. Nechcela som aby ma začal priťahovať. Veď ani nič nespravil, len ma sprdol ako malé dieťa a moja perverzná hlava si z toho všetkého vzala to, že má rada jeho vážnosť, dominanciu a postoj.

Výťah cinkol a dnu vošiel muž s vozíkom plným jedla.

,,Priniesol som jedlo, pán Derwall." Usmial sa.

,,Ďakujeme. Môžete to nechať tam." Navarro sa postavil a kráčal k vozíku. Vytiahol z vačku papierovú bankovku a podal ju mužovi.

Ten zažiaril šťastím, pretože to bol príliš veľký tringelt a potom spokojne odišiel preč. Navarro odokryl taniere a priniesol mi ho až ku gauču s príborom.

Prekvapilo ma to ale vzala som si ho. Usadila som sa na gauči a začala som jesť. Navarro zapol televízor, čo ma prekvapilo, pretože som si myslela, že nevie, čo to je.

,,Pozeráš na mňa prekvapene akoby si neverila, že viem, čo je televízor." Prehlásil s úsmevom na tvári.

,,Nemyslela som si, že niekto nudný ako ty, bude pozerať televízor." Odvetila som priateľsky ale môj jazyk bol trošku drzý.

,,Nie som nudný, len na mňa ako na nudného pozeráš." Zasmial sa.

Prvýkrát som započula jeho smiech a nejak som a nad ním začala rozplývať. Ako je možné, že sa môj pohľad na Navarra zmenil behom minúty? Prečo je jeho pohľad zrazu flirtovný, keď ešte pred chvíľou mi prišiel otravný a neznesiteľný?

Začala som jesť a mala som v hlave poriadny bordel.

,,Dnes ešte máme jedno stretnutie a potom pôjdeme domov." Odkašľal si.

,,Otec vravel o nejakom plese." Začala som.

,,Áno, v sobotu sa koná ples. Je to ples na počesť Axwella Dermontreia. Oslavuje každý rok to, že je nechutne bohatý a myslí si, že je cupid." Začal vysvetľovať.

,,A to si mám priniesť doprovod?" Spýtala som sa.

Prečo som nervózna?
Prečo chcem počuť, že tam pôjdeme spolu?

,,Sú dve možnosti. Buď si každý prinesieme vlastný doprovod alebo tam pôjdeme spolu." Jedol ,,ale neviem, či chceš na celom plese stáť vedľa nudného chlapa."

,,Nechcem ísť na ples s nejakým smrteľníkom, čo tam nepatrí." Rozmýšľala som ako mu nenápadne povedať, že tam chcem ísť s ním.