3. Bohovia: Ľad a Slnko

Prišla Chelsea

,,Takže?" Čakal na moju odpoveď.

,,Pôjdeme tam spolu ale nenamýšľaj si." Odvetila som hrdo.

,,Čo by som si mal namýšľať? Nemám o teba záujem ako o ženu." Odvetil.

Šok.

Počuť to, bola pre mňa naozaj rana ale ovládla som svoje ranené ego ,,nápodobne." Odložila som tanier ,,byť s tebou musí byť nudné a ja nudou umrieť nechcem."

Vzala som si nejaké papiere a začala čítať. Prestala som mu venovať všetkú pozornosť a začala sa sústrediť na prácu, ktorú som aj tak nemala rada.

Po asi hodine cinkol výťah a keď sa dvere otvorili, zbadala som v nich ženu. Bola to vysoká blondína s drdolom na hlave. Oblečené mala čierne elegantné šaty a vysoké opätky.

,,Oh, netušila som, že tu nie si sám." Zastavila kúsok od gauča.

So zdvihnutým obočím som jej venovala krátky pohľad a ďalej sa venovala papierom. Navarro sa postavil a podišiel k žene.

,,Poďme do kancelárii, Chelsea." Ukázal rukou smerom na chodbu a Chelsea začala kráčať ako prvá.

Vrtela zadkom totálne neprirodzene, čo vo mne vyvolávalo ešte väčšiu nechuť. Snažiť sa zviesť Navarra pohybom, ktorý vyzerá akoby mala otlaky na nohách, nie je zvodné ale práve naopak odpudzujúce.

Ľahla som si na gauč a zakryla hlavu papiermi. Buď zaspím alebo budem počúvať och nechutný sex. Určite bude nudný ako celý Navarro. Možno je taký suchár aj v sexe.

Zaspala som a bola to chyba.

NETUŠÍM PREČO ale môj sen sa vymkol spod kontroly.

Sedela som na gauči a oproti mne sedel Navarro. Na sebe mal len čierne dotrhané rifle sledoval ma v rovnakej polohe s nohami od seba. Videla som jeho penis, ktorý sa snažil cez zips predrať von ale nenašiel východ.

Očami som pomaly prešla vyššie a zastavila na vypracovanej mužnej hrudi, ktorá ma nútila sa jej dotýkať. Dokonca som mala chuť po nej prejsť s jazykom.

Pre Božie hromy.

Keď som sa pozrela do jeho tváre, videla si tie úžasné oči, ktoré ma vyzliekali pohľadom.

,,Pripijeme si?" Spýtal sa.

Vôbec som si neuvedomila, že obaja držíme v ruke pohár so šampanským.

,,Načo si prípíjať?" Nechápavo som zaklipkala očami.

,,Na nás predsa." Žmurkol.

,,N-N- Na nás?" Zakoktala som sa.

,,Áno, slniečko. Na nás." Štrngol si s pohárom o ten môj a vypil všetko šampanské.

Bez zaváhania som to hodila do seba ako vodku a nie ako šampanské. Položila som prázdny pohár na stôl a skôr ako som stihla reagovať, ležala som na gauči a nadomnou sa objavil Navarro. Všimla som si, že mal na krku čierny náhrdelník s bielym kameňom, čo vyzeral ako sneh a ľad.

,,Konečne ťa vidím podomnou." Zašepkal a roztiahol moje nohy od seba.

Sukňa sa mi vyhrnula až som zalapala po dychu a moje srdce pravdepodobne újde z môjho tela. Jednou rukou mi pohladil líce a palcom prešiel po perách. Následne ma schmatol a posadil ma na neho. Rukami rozopínal moju košeľu. Pomaly sa hýbal podomnou aby som cez oblečenie ucítila jeho úd, čo sa mu aj podarilo. Privrela som oči a vzdychla si.

Keď som naňho opäť pozrela, jeho oči ma vyzývali a ja? Ja som výzvu prijala. Vzrušene som ho pobozkala a bozkávala ešte viac ako na porade.

Potrebovala som orgazmus a bola som ochotná ho dosiahnuť aspoň v sne. Vnorila som mu jazyk do úst a užívala si tú erotiku.

Rozopnutá košeľa mi padala k lakťom a odhaľovala celý vrch. Prsia sledovali Navarra a vyzývali ho k tomu aby sa ich dotkol.

Vzal ich do oboch rúk a vystrel sa. Priblížil sa k ním s jazykom a v sekunde ako som pocítila špičku jazyka na mojej bradavke, zobudila som sa.

Posadila som sa a zadychane sledovala mramorovú zem pod nohami. V miestnosti bolo prítmie akoby už bol večer a ale potom som započula dopadajúce kvapky dažďu na sklá.

Vyskočila som na nohy. Boli po tom sne stále ako želatína. Rozbehla som sa k oknu a obzrela sa po okolí.

Sakra.

Blížila sa búrka.

Bosá som bežala do kuchyne, kde som otvárala všetky skrinky a šuflíky, robila som pri tom veľký buchot a bolo mi to jedno.

Potrebovala som nájsť sviečky a svetlo. Rozsvietila som všetky svetlá, ktoré som objavila a pokračovala vo vyhadzovaní vecí.

,,Čo tu robíš?" Do miestnosti vošiel Navarro a za ním tá žena.

,,Sviečky, Navarro! Kde máš sviečky?" Podráždene som zatvorila šuflík.

Bola som v nebezpečenstve. Každú chvíľu sa tu zjavia tiene a pôjdu po mne.

,,Myslím, že by si mala odísť." Zamračila sa žena ,,robíš tu Navarrovi neporiadok."

,,Kto sa ťa niečo pýtal?" Vyštekla som po nej pripravená ju oslepiť mojimi schopnosťami.

Z miestnosti vedľa kuchyni som započula šepot. Určite tam bolo zhasnuté. Kľučka sa hýbala a vedela som, že čakajú už len na to, kedy vypadne elektrina.

,,Choď domov, Chelsea," prikázal jej Navarro ľadovým tónom ,,teraz." Mykol hlavou.

Žena nechápavo pozrela ale napokon zdvihla hrdo hlavu a odišla. Nastúpila do výťahu ,,tak na ďalšom stretnutí, Arro."