3. Bohovia: Ľad a Slnko

Spolupráca

Po tom, čo sa stalo Daryí, som bola uväznená na Cranione. Otec trval na tom aby som na Zem nechodila, kým nezistia ako zneškodniť Kyrella a jeho moc.

,,Pripravená?" Spýtala sa matka, ktorá vošla do obývačky.

,,Načo?" Pretočila som očami a ďalej ležala na gauči s vyloženými nohami a počúvala hudbu.

Bol piatok poobede a práve prebiehal môj menší ženský rituál. Na tvári som mala čiernu masku z uhlia, na očiach dve uhorky. Vlasy mokré a zabalené v turbane a oblečený som mala jeden čierny saténový župan.

,,Na návštevu." Započula som nad sebou ,,nemôžem uveriť, že stále používaš tieto ľudské masky na pleť, keď máš kúsok od seba plnú záhradu bylín a kvetov, ktoré naozaj pomáhajú." Zašomrala.

,,To možno ale nemám ich v tekutej podobe, takže by som si ich musela najprv pripraviť a toto už je pripravené." Spokojne som sa pomrvila na gauči a spokojne hýbala s prstami na nohách.

,,Netušil som, že vaša dcéra je samoľúba." Započula som ten prekliaty mužský hlas, z ktorého sa mi vždy po celom tele ježili chĺpky.

Vyskočila som na nohy skôr ako som stihla rozmýšľať, čo ďalej. Uhorky z očí mi vypadli na zem a pár metrov predomnou som zbadala tie oči, plné suchárstva a vážnosti.

,,Samoľúbosť nie je hriech a o krásu sa treba starať. Tiež by si to mal skúsiť, pretože-..." Vyprskla som.

,,Theia!" Varovala ma matka.

,,Ak ešte chvíľu budeš prskať, pozor aby sa ti to uhlie na tvári nezapálilo." Prebodol ma očami.

Zhlboka som sa nadýchla ale pohľad mojej matky ma zastavil a preto som použila svoju moc. Veľmi nenápadne a fungovalo to. Svetlom som jemne oslepila Navarra, ktorý len zatvoril oči a nijak nekomentoval moju pomstu.

Prešla som okolo neho so všetkou hrdosťou, ktorá sa vo mne nazbierala ale bolo sakra ťažké nájsť nejakú, keď som vyzerala ako posledné chúďa. Dokonca ešte aj tie uhorky z mojich očí vyzerali chutnejšie.

Vybehla som z miestnosti a rútila sa do svojej izby, kde som sa zabuchla a zamkla.

Moje ďalšie kroky viedli do kúpeľni, kde som si z tváre zmyla masku a namaľovala sa. Prebehla som do šatníka. Vytiahla som si niekoľko šiat ale so žiadnymi som nebola spokojná.

Prešla som späť do izby a nahá sa postavila pred zrkadlo. Lusknutím prsta moje telo zdobili slnečné šaty.

Vlasy som si nechala spustené a bola pripravená čeliť tomu-... -tomu... nudnému idiotovi!

Vrátila som sa do obývačky a všimla si, že tu boli už aj sestry a ich muži. Daeron sedel na gauči a oňho sa uvoľnene opierala Darya. Vedľa nej sedela Esmeray, ktorá sa vďaka brušku už mohla gúľať a Lorcan ju hľadil.

Nechutne sladké.

Navarro stál pri vyhasnutom krbe a môj otec s matkou posedávali v druhom kresle. Pohodlne som sa usadila v kresle a snažila sa nepozrieť na toho chlapa, z ktorého sršala nuda.

,,Keď sme tu už všetci, tak môžeme začať." Ozval sa môj otec.

Navarro si sadol do druhého kresla a zabodol do mňa svoj pohľad. Cítila som to. Behal mi mráz po chrbte. Robil to vždy. Od prvého momentu, čo sa prvýkrát na mňa pozrel.

,,Keďže Esmeray aj Darya sú tehotné, chcel som aby si oddýchli," začal otec ,,preto som poprosil Navarra aby sa postaral o pozemské veci, ktoré mala na starosti Darya s Daeronom."

,,To prečo?" Ozvala som sa.

,,Pretože musia byť v kľude. Nepotrebujú stresové situácie či psychický nátlak. Práca s ľudmi je vyčerpávajúca." Odpovedal.

,,Ale stále som tu ja. Nechápem, prečo si to nedal mne." Zamračila som sa.

,,Theia," moja mama zdvihla obočie ,,veď predsa nenávidiš tieto papierovačky a tak. Vieme aký máš nato názor, preto sme to ani nebrali ako možnosť."

Lenže ja som v tom videla viac ako papierovačky. Videla som vstupenku na Zem a víťazstvo nad Navarrom.

,,Postarám sa o to." Hrdo som sa vystrela ,,nemusíte s tým otravovať Navarra."

,,Skutočne?" Prekvapenie na tvárach každého v miestnosti bolo viditeľné a nikto to netajil.

,,Samozrejme. Nie som neschopná." Cítila som víťazstvo a vedela, že som vyhrala to, čo som chcela.

,,Vždy si sa tomu bránila, sestrička. Prečo tá zmena?" Spýtala sa Darya.

,,Jednoducho, chcem pomôcť." Vymýšľala som si rôzne odpovede na otázky, ktoré prichádzali.

Spravím všetko preto aby som mala opäť voľnosť a behať po Zemi. Mala som tam kamarátov, bývala som momentálne v Grécku. Môj domček bol na ostrove Kimolos. Pre mňa to miesto je raj na Zemi.

To mestečko si udržiavalo svoj výzor a tradície. Biele budovy, domy a modré okná. Úzke uličky vydláždené kameňom pripomínali minulosť a po krajoch boli rôzne stoličky a stolíky, na ktorých ľudia sedeli.

Bolo to iné ako vo veľkomeste. Tu si ľudia pokojne a bezstarostne sedeli, rozprávali sa a boli priateľskí k cudzincom. Milovala som trhy, ktoré sa tam nachádzali plné čerstvého ovocia a zeleniny, rýb a iných pochutín.

Z mojich myšlienok na Zem ma vytrhol až otec s vetou, ktorá všetko pokazila.

,,Výborne, v tom prípade budete s Navarrom skvelo spolupracovať. Som si istý, že všetko pôjde ako po masle." Vyhlásil.