3. Bohovia: Ľad a Slnko

Polaris

Zobudil som sa ako vždy prvý s roztúženým penisom. Potreboval som odísť z postele skôr ako sa Theia zobudí.

Postavil som sa a prešiel do kúpeľni. Zatvoril som a opláchol si tvár. Musel som počkať, kým sa moja erekcia nepominie a až potom som vyšiel von. Prekvapením bolo, keď som Theiu nevidel v posteli.

Nahol som sa cez zábradlie, pretože som počul prskanie oleja v kuchyni a videl ju. Stála tam v tom tričku, v ruke držala panvicu a na nej robila volské oká a slaninu. Kúsok odtiaľ ležali na tanieroch hotové párky a chlieb. Z odšťavovača kvapkali priamo do džbánu posledné kvapky pomarančovej šťavy.

Bol som šokovaný tým, čo vidím. Obzrel som si ju znovu a videl na nej moje dlhé čierne tepláky. Boli jej tak veľké a voľné, no vyzerala v nich ako Bohyňa.

Prešiel som do šatníka a obliekol si bielu teplákovú súpravu a Thei priniesol čiernu mikinu, pretože dnes bola akosi veľká zima.

,,Nečakal som, že ťa nájdem v kuchyni." Sadol som si na barovú stoličku, na ktorej včera sedela ona ,,priniesol som ti mikinu."

Theia sa otočila a prekvapene zastavila ,,ty máš teplákovú súpravu?"

,,Áno, čo je na tom čudné?" Zasmial som sa.

Obliekla si mikinu a jej strapaté vlasy boli ešte strapatejšie ,,myslela som si, že na seba neoblečieš iné veci ako košele."

,,A koho myslíš, že sú tie tepláky, čo máš na sebe?" Zdvihol som obočie.

,,Oh.." zamrzla ,,myslela som, že sú toho kamaráta, čo tu býval." K párkam doložila volské oko a slaninu a celý tanier mi podala.

,,Ďakujem." Úprimné slová som vyslovil vtedy, keď sa spojili naše pohľady.

Videl som jej na tvári jemnučkú červeň, ktorú sa snažila zakryť tým, že sa mi zvrtla chrbtom.

Niečo bolo inak. Niečo na nej bolo iné. Nebola taká hrdá ako doteraz. Nebola prefíkaná a v jej očiach sa odrážala nevinnosť.

Kto si, slniečko?

Tú otázku som si v hlave povedal niekoľkokrát. Sledoval som jej postavu a pomaly pri tom jedol.

Bola milá, zlatá a dokonca mi spravila raňajky. Buď na mňa hrá divadlo alebo...
Alebo neviem. Zvláštne. Tá žena je stále tak tajomná a mám pocit, že som neodhalil ani štvrtinu.

Vzala džbán a naliala mi doň čerstvú pomarančovú šťavu. Podala mi ju a napokon si vzala svoje raňajky. Skôr ako stihla položiť tanier, dal som jeden návrh.

,,Môžeme sa najesť na gauči pri televízori." Čakal som na jej reakciu.

,,To sa mi páči." Usmiala som a odcupkala na gauč.

Raňajky boli super. Nečakal som, že sa tak dobre najem. Keď sme dojedli, spravil som portál na Cranion. Vošli sme doň a objavili sa priamo na nádvorí zámku, kde bývala Theia s rodičmi.

Z dverí vyletela jedna zo slúžok a bežala k nám. Najprv mi zostalo ťažko, pretože to vyzeralo ako keby sa udialo niečo zlé.

,,Madam! Madam!" Skríkla a zastavila tesne pred nami ,,vaša sestra včera začala rodiť!"

,,Prosím?" Zostala šokovaná.

,,Esmeray?" Spýtal som sa.

,,Áno, pane." Prikývla slúžka.

,,Sú u môjho brata na zámku alebo ju to zastihlo počas búrky v inom hrade?" Chcel som vedieť, kam sa premiestniť.

,,Počas akej búrky?" Prekvapene odvetila.

,,Bola tú búrka, nie?" Šepla Theia.

,,Nie, nebola." Pokrútila s hlavou ,,sú na hrade váš ho brata, Lorcana."

Pozrel som sa na Theiu s nespokojným pohľadom ,,budeme sa o tom musieť porozprávať."

,,Viem." Prikývla.

Spravil som portál a premiestnili sme sa na nádvorie Lorcanovho zámku. Theia sa v mojich veľkých veciach rozbehla dnu a pritom si držala tepláky v páse aby jej nespadli.

Podarená.

Zastavila pred dvermi obývačky a počkala ma. Rukami mávala na znak, že si mám pohnúť ale naschvál som do kroku nepridal.

Otvoril som dvere a vošiel do obývacej miestnosti, kde sedela naša podarená rodina. Naše matky sedeli vedľa seba a šuškali si. Otcovia popíjali wiskey, zatiaľ čo Esmeray sedela v ľahkých šatách na sedačke a Lorcan pri nej.

Musela vypiť elixír hojenia, inak by tu nesedela.

Oči mi spadli na Daryu, ktorej úzke šaty nádherne tvarovali bruško. V rukách držala bielu perinku. Daeron v jej tesnej blízkosti hľadel na tvár bábätka a úplne ho pohlcovali vlastné myšlienky.

Viem, načo myslel.

Pýtal sa samého seba, či dokáže byť dobrým otcom. Videl to krehké telíčko. Bolo tak zraniteľné, že by stačil jeden zlý dotyk a mohlo by zomrieť.

,,Kde ste toľko boli?" Pozrel na nás Mithgard.

,,Na Zemi. Mysleli sme, že tu je búrka, pretože nám nešlo otvoriť portál." Odvetil som.

Theia bez slova s rýchlym krokom zastavila pri Esmeray a pevne ju objala ,,gratulujem, sestrička."

Hneď pri nej stála Darya a podávala jej tú malú perinku ,,popestuj si ju. Je nádherná."

,,Dievčatko?" Zvískla od radosti a vzala si ju do náručia.

,,Polaris." Spokojne odvetila Esmeray.

,,Krásne meno." Šepla a hľadela naň.

Vedel som, že som úplne v prdeli hneď ako som ju zbadal s tým malým bábätkom v náručí. Predstavil som si, že drží naše dieťa a vedel, že som v riti.