Neúspešné vyjednávanie

546 33 0
                                    


Po pár sekundách neznámy chtíč prešiel ale však nie úplne. Ďalej som ho chcela bozkávať a dotýkať sa ho.

Rukami som ho odtlačila a keď bozk prerušil, zostali sme na seba hľadieť. Celí zadýchaní a zmätení sme rozmýšľali, čo sa stalo.

Keď som si uvedomila, čo sme takmer spravili, zoskočila som dolu a upravila sa ,,neviem, prečo si spravil to, čo si teraz spravil ale nabudúce to neurob."

,,Neviem, o čom hovoríš. Chcela si to." Odkašľal si a vyrovnal si košeľu.

,,Vôbec nie. Prečo by som to chcela s niekym takým nudným ako si ty?" Odvrkla som.

Dvere výťahu sa opäť otvorili a obaja sme vyšli. Nikde žiadna Chelsea, čo ma vnútorne upokojilo a spokojne som si kráčala preč.

Pracovný deň bol dlhý a nudný. Avšak spríjemňovala som si to rôznymi maličkosťami ako provokovanie Navarra.

Všetko mi padalo z rúk len aby som sa preto mohla zohnúť. Vždy cezomňa prešiel ľadový chlad a presne som vedela, že ma sledoval.

Nejakým spôsobom ma to tešilo, že som mala naňho taký vplyv ale na druhú stranu, som sa hnevala, pretože som si to až príliš užívala.

,,Takže, zajtra sa stretneme o ôsmej u mňa na zámku. Žiadne stretnutie nemáme ale musíme vybaviť papierovačky a pripraviť sa na ples." Pozrel na mňa a vyšli sme z pohyblivých dverí von z budovy.

,,Myslím, že si zaslúžim deň voľna." Odkašľala som si.

,,Nie." Zdvihol obočie a na tvári mal nekompromisný pohľad.

,,Ani sa nečudujem, že nemáš žiadnu ženu." Vyprskla som.

,,Ako vieš, že nemám?" Zaujato zastavil.

,,Si nato príliš nudný a určite nie si jeden z tých, ktorý podvádza. Nemal si somnou problém spať v jednej posteli a rovnako si ma už pobozkal." Začala som mu menovať všetky dôvody ,,dvakrát."

,,Nie som nudný. Možno ti len nechcem ukázať svoje čaro aby si sa do mňa nezamilovala." Tentokrát sa hrdil on.

,,Do teba?" Prekvapene som zízala priamo do jeho očí.

Nečakala som od neho odpoveď, ktorá by ma mohla zaskočiť ale opäť ma prekvapil.

,,Presne tak." Šibalsky sa usmial a začal kráčať smerom ku mne.

Išiel ma pobozkať? Prekvapene som stála ako soľný stĺp. Nedokázala som sa pohnúť a ani som nechcela. Čakala som, kým znovu ucítim jeho mäkké pery.

Prešiel okolo mňa a obišiel ma.

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Striasla som zo seba tie pocity, ktoré na pár sekúnd naplnili moje vnútro a otočila sa za ním. Vošiel to uličky a išiel nám spraviť portál.

Nič. Žiaden portál a na zem dopadla len malá kôpka čerstvého snehu.

,,Ale nie." Vzdychol.

,,Na Cranione musí byť búrka." Šepla som.

,,Dobre, tak sme nútení spolu stráviť ešte nejaký čas." Otočil sa ku mne.

,,Tak môžeme ísť každý do svojho domu." Potešila som sa.

,,Nie. V žiadnom prípade." Zamietol môj návrh.

,,Dôvod?" Prekrížila som ruky na prsiach.

,,Pretože som tvojmu otcovi sľúbil, že sa o teba postarám a nespustím ťa z očí." Zamračil sa ,,nemienim porušiť svoje slovo."

,,Takže, dnes pôjdeme ku mne." Zdvihla som nos.

,,Nie, chcem ísť do svojho." Pretočil očami.

,,Ale to sme boli túto noc." Vyprskla som.

,,Ale no tak. Nehraj sa tu na urazenú. Nebudeme o tom diskutovať." Zdvihli sa mu kútiky.

,,Nedostaneš ma tam." Otočila som sa mu chrbtom.

,,To je výzva?" Započula som.

,,Ber si to ako chceš." Zamrmlala som.

Zostalo ticho a mala som chuť sa otočiť. Zistiť, čo robí ale bol rýchlejší. Schmatol ma do svojho náručia a bez slova si ma prehodil cez plece.

,,Hej!" Skríkla som ,,daj ma dolu!!"

,,Nie." Odkráčal do uličky.

,,Pomóóc! Toto je únos. Tento cudzinec ma unáááša!!" Kričala som.

Navarro pokojne otvoril portál, vošiel doň a zatvoril sa za nami. Ocitli sme sa v nejakej obývačke.

Tentokrát to tu bolo úplne iné ako v New Yorku. Bolo to tu ladené do krásneho drevového štýlu a vyzeralo to tu moderne. Vedela by som si tu zvyknúť ale chcelo by to tu veľké zmeny. Nebolo tu nič, čo by ukazovalo, že mu to tu patrí. Žiadne znaky Navarra alebo nejaké predmety.

 Žiadne znaky Navarra alebo nejaké predmety

Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.

,,Nikto ti tam nerozumel. Boli sme v Japonsku." Hodil ma na gauč.

,,A teraz sme kde?" Zdvihla som sa a zostala sa opierať o lakte.

,,Na Flori-..." Pozrel na mňa a stíchol.

Nahlas preglgol a zostal ma hladne sledovať. Najprv som nerozumela, čo sa deje ale potom mi to napadlo. Mala som rozkročené nohy a celé lono som mu ukazovala. Nie. Priam som mu ho núkala.

Rýchlo som spojila nohy a oblial ma obrovský chlad. Telo mi zaplavilo vzrušenie a chtíč.

,,Theia,.." Sledoval ma.

,,Moje telo šialene túži po bozku." Šepla som.

,,Aj moje." Zamrmlal.

,,Tak to sprav, pretože asi zošaliem, ak to nespravíš." Posadila som sa.

Navarro neváhal. Sklonil sa ku mne, pobozkal ma a sadol si. Bez zaváhania som mu bozky opätovala a snažila sa schladiť ale nešlo to. Posadila som sa naňho a bozky naberali na intenzite.

3. Bohovia: Ľad a SlnkoTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang