Navarro zakúril v krbe a prechádzal sa po obývačke. Ja som stála pri okne, sledovala polárnu žiaru so šálkou horúcej čokolády a nevedela sa vynadívať.
,,Sniežik?" Spýtala som sa.
,,Mhm?" Navarro sa otočil na mňa a vykročil mojim smerom.
,,Sprav námrazu." Oči sa mi rozžiarili.
,,Za pusu." Hravo sa usmial.
Postavila som sa na špičky, obmotala ruky okolo krku a pobozkala ho. Navarro ma chytil v páse a prstami sa dotkol skla.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
,,Nádhera." Šepla som.
,,Nie taká ako ty." Vtisol ma do objatia a s rukou mi zdvihol bradu.
Opäť mi venoval bozk.
,,Vôbec nie si taký nudný ako predtým." Usmiala som sa.
,,Nikdy som nebol nudný," zasmial sa ,,to len ty si ma tak vnímala."
Klop klop klop
Na dvere niekto zaklopal a Navarro spozornel. Pustil ma a odišiel k dverám. V dome zavládlo úplné ticho. Obávala som sa toho, že ten kto klopal, bol posadnutý tieňmi.
Navarro otvoril dvere a v nich stál oblečený muž v zimnej kombinéze ,,Jared, poď." Navarro ho pustil dnu. Mal asi štyri veľké tašky, ktoré položil na zem vedľa vchodu.
,,Dlho si sa tu neukázal. Som si začínal myslieť, že ťa tu už neuvidím." Vošiel dnu s úsmevom.
,,To vieš, bolo toho nejak moc. Povedzme, že sme momentálne zaseknutí na Zemi." Navarro zatvoril dvere a zamkol.
Muž sa pozrel priamo na mňa a vyzul sa. Rozmýšľala som ako sa postaviť k tejto situácii. Na jednu stranu, som chcela spoznať muža, ktorý očividne vedel o tom, kto Navarro je a ich vzťah vyzeral byť veľmi priateľský ale na druhú stranu som sa obávala aby sa neopakovalo to, čo u Axwella.
Jeden Navarrov pohľad do mojich očí stačil aby vedel, čo mi behalo mysľou.
,,Ako to je možné?" Spýtal sa muž a vyzul si snehure.
,,To je na dlhšie," Navarro mávol rukou ,,počuj, potrebujem aby si sa postavil ku krbu. Vieš, či náhodou v tebe nie je tieň."
,,Nemal by byť ale v poriadku," Prikývol a odišiel ku krbu ,,môžeš."
S napätím som sledovala celú situáciu a v tichosti čakala, či sa niečo bude diať. Navarro vzal do rúk dve sviečky a podal ich Jarredovi. Držal ich v rukách a spojil ich tak aby sa dotýkali. Sledoval očami oheň sviečok. Bolo to doležité aby v kuse sledoval svetlo. Len tak by sme mohli zistiť, či v ňom nejaký tieň je. Začal by byť nervózny, potil by sa a ovládol by ho hnev.
,,Dobre." Navarro mu vzal sviečky a položil ich.
Jared sa povyzliekal a zamieril ku mne ,,som Jared. Navarrov kamarát."
,,Theia." Usmiala som sa a podala mu ruku.
,,Moja žena." Doplnil Navarro a postavil sa zamňa.
V ruke držal nejaké ženské oblečenie a podal mi ho s úsmevom na tvári.
,,Žena? Žena ako manželka?" Zhíkol muž.
,,Áno. Navarro mal takú veľkú slabosť na mňa, že ma rovno pretiahol." Odvetila som.
,,Spálila mi notes. Praskli mi nervy." Poopravil ma Navarro.
Pred očami sa mi objavila spomienka na ľad s ktorým ma dráždil. Oblial ma pot a líca mi sčervenali.
,,Idem sa obliecť." Zvrtla som sa na päte a odcupkala preč.
Jared sa tu zdržal asi hodinu a keď odišiel, začali sme variť. Spoločné varenie sa mi páčilo. Zbližovalo nás to a dokázalo nás to priviesť na iné myšlienky.
,,Zajtra si už budeš môcť vziať svoje schopnosti. Rana sa hojí vďaka veľkému množstvu snehu a ľadu naozaj rýchlo." Usmial sa a miešal omáčku.
,,Dobre." Pousmiala som sa.
,,Stačí, ak sa tu zdržíme dva-tri dni. Potom môžeme ísť niekam, kde je viac slnka. Padne ti to vhod," otočil sa na mňa ,,môžeš mi ukázať, kde bývaš."
,,Tiene nás tam budú čakať." Šepla som mierne nešťastne ,,hovorili, že pán ma chce."
,,Je to zvláštne a hnevá ma to. Prečo by ťa mal Kyrell chcieť? Nedáva to žiadny zmysel." Vzdychol Navarro.
,,Darya niečo vie." Začala som.
,,Áno. Daeron vravel, že mu robí starosti to, že nesmie nič povedať. V ten deň, keď bola obrovská búrka a Daeron mal Daryu zachrániť, tiene neutočili. Kyrell chcel Daryu zachrániť. Neviem z akého dôvodu by to robil, keď sa ich snažil predtým zabiť ale-..." pozrel na mňa mierne zúfalo ,,Kyrell je dôvodom, že sme uväznení na Zemi. Žiadna búrka. Jeho moc silnie."
,,Nebude to tak navždy," pousmiala som sa ,,ani sa nenazdáme a budeme naspäť na tvojom zámku."
,,V našom," žmurkol na mňa ,,ochutnaj."
Natiahol ku mne varešku so syrovou omáčkou, ktorú predtým vzorne pofúkal a dal mi ochutnať.
,,Mňam." Chuť omáčky sa rozliala v mojich ústach a nevedela som sa dočkať, kedy budem držať plný tanier toho chutného jedla.
Navarro sa na mňa pobavene pozeral a tiež ochutnal. S príjemnej atmosféry nás vytrhlo nepríjemné sneženie.
,,To ty?" Šepla som.
,,Nie. Toto je búrka," vzdychol ,,snehová búrka."
Rozsvietil úplne všetko, čo sa dalo. Sviečky horeli stále a rovnako aj lampáše. Na dverách sme započuli búchanie, ako keď sa chce niekto vlámať do domu. Obaja sme na seba pozreli a komunikovali pohľadom.
