3. Bohovia: Ľad a Slnko

Nové informácie

Čistí a vysušení sme sa obliekli do šiat. Dala som si jemné žlté šaty až po zem a Navarro mi cez plecia prehodil nejakú bielu kožušinu. Sám mal na sebe podobnú a pod ňou bielu košeľu a čierne nohavice.

,,Pripravená na niekoľko hodinové vypočúvanie?" Pousmial sa.

,,Nemáme na výber." Usmiala som sa.

Navarro vystrel ruku a z nej vyleteli štyri vločky. Preleteli balkónom priamo na nádvorie a vytvorili sa portály aby naše rodiny prišli priamo sem.

,,Poďme ich počkať." Navarrov hlas bol pokojný a starostlivý. Dokonca aj dotyky, ktoré mi venoval, boli plné nehy.

Prešli sme celým zámkom a narazili na jednu zo slúžok. Zastavila a hľadela na nás akoby videla duchov.

,,Serena. Nachystaj prosím občerstvenie. Prídu naše rodiny." Poprosil.

,,Samozrejme, pane." Prikývla a začala sa náhliť okolo nás, smerom do kuchyne za služobníctvom. Kúsok od nás zastavila ,,som rada, že ste sa obaja vrátili. Bez vás tu bolo príliš ticho." Milo sa usmiala a bežala preč.

Pokračovali sme v kráčaní a zastavili až pred vchodovými dverami. Navarro ich otvoril dokorán a oči mi v momente spadli na moju staršiu sestru.

Darya sa rozbehla mojim smerom. Bruško, ktoré mala boli priveľké až mi napadlo, či neporodí pri behu zamnou. Vletela mi do náručia a za ňou Esmeray.

,,Ste v poriadku, obaja." Šepla Darya a tiekli jej slzy.

,,Nemôžem tomu uveriť." Fňukla Esmeray.

,,Som rád, že ste späť, braček." Započula som Daerona.

,,A o to radšej, že ste sa navzájom nezabili." Zasmial sa Lorcan a v náručí držal maličkú Polaris.

Bola úchvatná. Blonďavé vlásky, ktoré sa miešali so sivou farbou jej zdobili tvár a modrosivé oči hľadeli na Lorcana.

Darya mi vzala ruku a otočila zápästie s tetovaním ,,je po všetkom!"

,,Ako po všetkom?" Spýtala som sa.

Darya stíchla a pozrela niekam za mňa. Pár sekúnd bola ticho a mlčala.

,,Je tehotná. Tiene a ani Kyrell už nikomu nebudú ubližovať." Odvetila.

Táto veta vo mne prebudila pokoj ale aj obavy. Ako to môže vedieť? Ako si tým môže byť taká istá?

Pozrela som sa na Daerona a videla na ňom rovnaké pocity.

Z nepokojných myšlienok ma vyrušila tvár šťastnej matky a otca. Skočili po mne a stískali ma ako malé dievčatko ale tentokrát na tom Navarro nebol o nič lepšie. Jeho rodičia ho tiež topili v objatí.

,,Som tak šťastná, že ste v poriadku!" Zvískla mama.

Vítanie trvalo niekoľko minút a potom sme sa presunuli dnu. Všetci sme sa usadili na štyroch gaučov v obývačke.

Vzala som Lorcanovi malú Polaris a držala ju v náručí. Chytila mi prst stískala mi ho.

,,Tak, povedzte nám, čo sa stalo. Nevedeli sme sa dostať na Zem celé mesiace." Začal Navarrov otec, Mithgard.

,,Všetko to začalo na tom plese, na ktorý sme išli. Tiene posadli ľudí." Začal Navarro.

,,Keď sa im podarilo rozdeliť nás, prišiel ku mne muž posadnutý tieňom a spýtal sa, či si tam tiež." Pozrela som na Daryu.

,,Prečooo sa pýtal na Daryu?" Zamračil sa Daeron.

,,Chcel sa ujistiť, či ma nijak neohrozí." Zamrmlala Darya.

,,Keď som povedala, že tam nie si, začali útočiť." Dopovedala som.

,,Skôr ako budete pokračovať, musím vám povedať niekoľko vecí," zhlboka sa nadýchla ,,Kyrell zrušil moju mlčanlivosť. Bola som v Kyrellových spomienkach."

,,Nerozumiem." Odvetil otec.

,,Keď ma zranili, bola som ako duch. Objavila som sa v Kyrellových spomienkach a videla minulosť. Kyrell a Armélia boli spriaznené duše ale Armélia mala muža. Porodila mu dieťa predtým ako spoznala Kyrella. Napriek tomu sa vyspala s Kyrellom a následne ho odmietla. Povedala mu veľmi škaredé slová, ktoré mohli zato, čo sa stalo. Kyrella temnota ovládla a zabil ju a aj každého, kto patril k Diethellovcom. Teda, skoro každého," zamrmlala ,,tesne predtým ako temnota udrela na rodinu, slúžka s Arméliinou dcérou vbehli do portálu priamo na Zem."

,,Chceš mi povedať, že máme ľutovať Kyrella? Snažil sa nás zabiť." Navarro zdvihol obočie.

,,Netvrdím, že ho máte ľutovať. Strávila som s Kyrellom niekoľko týždňov. Otvoril sa mi a viem aký je. Ruku na srdce. Ak by hocikto z vás, bol uväznený v zámku niekoľko desiatok generácii, kto by nespravil všetko kvôli slobode?"

,,Ako to myslíš?" Spýtala sa Esmeray.

,,Je prekliaty a uväznený, pokiaľ nebude mať vlastné dieťa. Kyrellovu temnotu nezvládne žiadna smrteľníčka a keď zistil, že Lorcan s Esmeray sa stretávajú, napadlo ho, či Bohyňa dokáže jeho temnotu prežiť." Pokračovala Darya.

,,Tou temnotou myslíš jeho moc?" Spýtala sa Siona.

,,Nie. Jeho semeno." Odvetila zahanbene Darya.

V miestnosti zostalo ticho. Všetko do seba zapadalo a začínalo dáva zmysel.

Ako prvá sa odhodlala Esmeray ,,Aj v božích knihách sa píše, že temnotu len ťažko ovládnuť. Nečudujem sa, že to spravil. Hlavne ak by ho láska jeho života zradila. Veď predsa, čo ste robili vy, keď ste sa dozvedeli o mne a Lorcanovi? Takmer ste zničili Zem svojimi schopnosťami a zaútočili ste na nás. Ak by som bola zamknutá toľké roky v hrade, bez možnosti úniku, spravila by som to isté."