3. Bohovia: Ľad a Slnko

Nenávidím ťa

Snívala som o tom ako som ležala na pláži, pila studený drink, po ktorom stekali kvapky rosy a sledovala príjemnú pláž. Dokonale som na svojom tele cítila to teplé slnko, ktoré mi patrilo. S nádychom som vdýchla slaný vzduch a nevedela sa nabažiť.

Razom sa všetko zmenilo.

Celým telom mi prešiel mráz jediné, čo som cítila bolo akoby som ležala v snehu. Prinútilo ma to zobudiť sa. Otvorila som oči a nad sebou videla elegantne upraveného Navarra s vystretou rukou smerom ku mne.

Telo ma oziabalo a keď som si uvedomila, čo sa deje, vyskočila som z postele.

,,Ty nie si normálny!!" Zvreskla som na celý hrad a striaslo ma od zimy.

Očami som prezrela na posteľ, na ktorej bola veľká kopa snehu a predomnou stál vážny Navarro s prekríženými rukami na hrudi.

,,Prišiel som ťa zobudiť aby sa neopakoval včerajšok." Prezrel si ma a jeho pohľad zastavil na mojom poprsí ,,mala by si sa prezliecť. Tvoje biele premočené tielko presvíta a nádherne vidieť tvoje tvrdé bradavky."

Šokovaná som pozrela smerom na moje prsia a všetko mi bolo vidieť. Tielko, prilepené na mojom tele, mi naozaj všetko odhaľovalo celé telo.

,,Za desať minút máme stretnutie. Ak nebudeš na nádvorí o desať minút, prídem sem a vezmem ťa nasilu aj neupravenú." Otočil sa a zmizol vo dverách.

S veľkým hnevom som si obliekla čiernu úzku kožennú sukňu, ktorá siahala pod prsia a končila pod zadkom. Vrch mi zdobila žltá košeľa a na nohy si nasunula žlté matné lodičky. V kúpeľni som sa rýchlo umyla a vrch vlasov si vypla do  gumičky.

Rozbehla som sa do izby smerom na chodbu a vo dverách som takmer narazila na Navarra. On išiel späť zamnou, chcel ma odniesť násilím.

Hrdo som zdvihla hlavu ,,odstúp, tyran."

Navarro pretočil svojimi očami a spravil dva kroky nazad. Prešla som okolo neho a bez čakania začala kráčať dolu. Cítila som jeho pohľad. Kráčal zamnou a sledoval ma. Na nádvorí vytvoril portál a zastavil pred ním.
Rukou mi ukázal, že mám ísť.

Najradšej by som toho chlapa premiestnila na nejakú inú planétu, kde ho nikdy nikto nenájde ale určite by sa pomocou portálu vrátil ako bumerang.

Prešla som portálom a objavili sme sa v New Yorku. Stáli sme v jednej slepej uličke, v ktorej takmer nikto nebol len nejaký opitý bezdomovec, ktorý spal.

,,Prvé stretnutie máme tu." Začal kráčať von z uličky a sledoval ľudí.

To sa mi páčilo na ľudoch. Boli tak zahľadení do svojej reality, že si nikdy nevšimli, že sa medzi nimi pohybujeme my. Bohovia.

Prešli sme cez prechod a vošli do budovy amerických vojakov.

,,Čo tu robíme?" Spýtala som sa.

,,Včera som ti dal naštudovať papiere, ktoré ti mali ozrejmiť, prečo tu sme." Odpovedal.

Spomenula som si na tie papiere. Nečítala som ich. Naschvál som ich skratovala.

,,Tie papiere som skartovala." Odvetila som.

,,To prečo?" Zastavil a takmer som doňho narazila.

Našťastie som sa ho nijak nedotkla.

,,Podal si mi ich bez slova. Myslela som, že ich chceš skartovať." Mykla som pleciami ale v tvári som mala nevinný pohľad.

,,Nezodpovedná ženská!" Zasyčal a buchol po tlačidle na výťahu.

,,Možno, keby viac komunikujeme, nestalo by sa nedorozumenie." Provokovala som.

,,Možno, keby zapojiš do rozmýšľania mozog, nemusel by som ti nič hovoriť." Vrátil mi to, čo ma dosť prekvapilo, pretože som nečakala takýto ostrý jazyk.

,,Som žena, tak-..." išla som mu hrdo odvetiť ale znovu ma stopol.

,,Tak sa tak začni chovať." Vošiel do výťahu.

,,Nenávidím ťa." Vošla som za ním a oprela sa o stenu, čo najďalej od neho.

,,Nápodobne." Pretočil očami a stisol tlačidlo nadol, priamo do podzemia.

Len čo sme zastavili, dvere na výťahu sa otvorili a na nás zostali pozerať dvaja vojaci.

,,Pán Derwall, ste tu včas. Náš veliteľ akurát dorazil." Ozval sa vojak.

,,Dobre. Som zvedavý, o čom chce hovoriť." Upravil si sako a pustil ma ako prvú.

,,A vy ste?" Pozrel na mňa jeden z vojakov.

,,Toto je Theia Murtwell." Odpovedal za mňa ,,dcéra-..." začal.

,,Sestra Daryí." Odvetila som ,,zaúčam sa v rodinnom podniku."

Vojaci nás odprevadili do nejakej miestnosti plnej počítačov a naozaj som začala rozmýšľať, čo tu robíme.

,,Ah, pán Derwall."  Otočil sa k nám muž vo vojenskom oblečení a pozrel na mňa ,,konečne ste nám prišli ukázať svoju ženu?"

,,Ja nie-..." išla som hrdo odpovedať, že niekto ako Navarro, nikdy nebude po mojom boku.

Ale na moje prekvapenie, som sa ocitla v náručí Navarra. Jeho pery sa dotýkali mojich a pevne ma stískal k sebe.

,,Hraj to somnou." Zašepkal v mojej tesnej blízkosti a odtiahol sa.

Čakala som, že jeho pery budú ľadové ako zamrznuté jazero. Že dotyky budú pripomínať sneh ale nie. Boli teplé a chutili priam božsky. Nepáčilo sa mi aké pocity to vo mne vyvolalo.

,,Ospravedlňte moju-.." odmlčal sa ,,..-manželku, veliteľ Willson. Ona je príliš feministická a má drzý jazyk."

,,Také ženy sú v posteli najlepšie." Podotkol a začal sa venovať nejakým papierom a počítaču pred sebou.