3. Bohovia: Ľad a Slnko

Čítal ma ako otvorenú knihu

Celý čas tam rozoberali niečo o vojenskej technike. Navarro bol až príliš vážny. Snažil sa udržiavať svoju dominanciu a neukázať tým ľuďom žiadnu známku slabosti.

V hlave som si prehrávala všetky vety, ktoré mu vykričím v sekunde ako opustíme túto budovu. Mala som pripravené skvelé nadávky a dokonca aj facku.
Bohužiaľ, nevedela som zo seba dostať ten pocit, ktorý som mala pri bozku a to ma veľmi hnevalo.

Vyšli sme z budovy presne o hodinu a zamierili do neďalekého hotela a samozrejme sa to nezaobišlo bez mojej povahy.

,,Prečo sme tu? Hádam si nemyslíš, že sa s tebou vyspím, skrz jeden bozk, ku ktorému si ma prinútil." Kráčala som za ním a rozhadzovala rukami.

Úplne ma odignoroval a zastavil pri nejakom mužovi ,,budem u seba. Prineste nám obed čo najskôr, pretože ma z tej ženy bolí hlava." Pretočil očami a mieril k výťahu.

Cítila som ako sa mi vlasy stavali od zlosti a líca sčervenali ,,Si jeden arogantný chlap, ktorý si myslí, že môže všetko!" Vyprskla som.

,,Ale ja môžem všetko." Zdvihol obočie.

,,Nie, nemôžeš sa ma dotknúť a nemôžeš ma bozkávať!" Bránila som sa.

Výťah sa otvoril a keď sme vošli, Navarro stisol tlačidlo, na ktorom bola snehová vločka. Vedľa nej bolo tlačidlo s obrázkom tornáda a plameňa.

Bol to ich hotel.

,,Zvláštne." Arogantne sa oprel o stenu výťahu a pozrel na mňa ,,dotkol som sa ťa a nespravila si nič. Skôr som mal pocit, že tvoje telo hreje viac."

,,Netuším, o čom hovoríš. Ten bozk bol nútený." Hrdo som zdvihla nos a pozrela sa inam.

,,Naozaj? Nespomínam si, že by som ti kázal pootvoriť ústa. Spolupracovala si dobrovoľne." Šibalský úsmev zmiešaný s arogantným pohľadom.

,,Povedal si aby som to s tebou hrala!" Bránila som sa.

,,To som povedal až potom, keď som ten bozk prerušil JA. Nie ty. Sama si ma bozkávala a bolo to dobrovoľné." Dostal ma do kúta.

V tvári sa mi zjavilo zúfalstvo, pretože som nemala ako reagovať nato, čo mi povedal. Premýšľala som ako som len vedela ale žiadny argument som nešla.

,,Prečo si to spravil? Načo to bolo dobré?" Spýtala som sa.

,,Vojaci na vysokých miestach po celom svete sú až príliš vžitý do tých záležitostí a spravia čokoľvek aby získali výhodu a boli pripravení, ak by došlo k vojne. Veliteľ Willson uniesol niekoľko vysoko postavených žien. Chcel moc a s mocou prichádzajú obete." Odpovedal úprimne.

,,Čo s nimi robil?" Zamračila som sa.

,,To neviem. Povráva sa, že sa snaží vo svoj prospech získať najväčšie zbrane. Tie ženy už nikto nikdy nevidel ale ako to býva, vláda to zametie pod koberec." Začal.

,,Ty spolupracuješ s takým-..." premýšľala som nad správnymi slovami ,,bastardom?!"

,,Nie. Hovorí sa tomu krytie." Pretočil očami ,,niekto z tej armády sa somnou spojil a povedal mi o tom. Preto som tu a zisťujem. Ako Bohovia musíme udržiavať akú takú rovnováhu ale tým, čo robí ten veliteľ, rovnováhu ruší."

,,On vie, kto si?" Zamračila som sa.

,,Nie ale vie o mojich schopnostiach. Myslí si, že som nejaký zvláštny pokus, ktorý na mne skúšala vojenská armáda." Vystrel sa ,,bola to jediná možnosť ako sa dostať k nemu. Nechať ho myslieť si, že som na ich strane."

,,O mne ale nevie. Prečo si ma pobozkal?" Zdvihla som obočie.

,,Vie o tom, že by som si nezačal s niekym, povedzme že obyčajným. Nikdy som tam nikoho nepriniesol so sebou. Preto v jeho očiach zbadal, že by si mohla byť moja slabina. Čo ale nie si. Ak sa k tebe priblíži, budem mať dôvod ho odstrániť." Dvere od výťahu sa otvorili a my sme vošli do penthousu.

,,Takže som bola len NÁVNADA?" Skríkla som.

,,Pre Božie hromy!" Zúfalo si prešiel prstami po vlasoch ,,prestaň s tým. Je to naozaj otravné. Všade hľadáš dôvody ako útočiť."

,,To nie je pravda." Zdvihla som nos.

,,Že nie?" Spravil ku mne krok ,,prečo máš potrebu sa stále hádať? Prečo proste nezatvoríš tie svoje drzé ústa a nepremýšľaš z viacerých uhlov pohľadu?"

,,Dávaš mi dôvody sa s tebou hádať." Vyšlo zo mňa.

,,Nie, nedávam. To len ty si sa rozhodla, že tvoja sebeckosť, namyslenosť a detinskosť ma bude vnímať ako nepriateľa. Prečo si potrebuješ dokazovať to, že si lepšia ako muž? Ako ja?" Hľadel mi do očí.

A ja? Ja som nebola schopná premýšľať. Konečne komunikoval a povedal viac ako pár slov. Konečne mi povedal, čo mal na srdci a mňa to ranilo, pretože ma čítal ako otvorenú knihu.

,,Pretože vy chlapi sa chováte k ženám akoby boli len vaše trofeje na poličkách. Musíte si byť istý, že ju vlastníte a ukazovať ju svetu." Zamračila som sa.

,,Je mi ľúto, že máš takéto skúsenosti s chlapmi, Theia ale radím ti, nehádž všetkých do jedného vreca. Tvoje slová o mužoch sú bezcitné a dokážu raniť. Nikdy som si nedovolil byť k žene neúctivý." Ruky si chytil za chrbtom.