I want to know you more.

6. Som tu s tebou

~Hyunjin pov.~

„Hyunjin?!" povedal človek ktorý ma pred chvíľov vytiahol zo samovraždy. Pozrel som sa na neho...a...bol to... „Jisung?" povedal som prekvapene a pokúšal som sa udržať slzy.

~Han pov.~

Nepotreboval som sa viac pýtať. Vedel som všetko. Nebolo to prvýkrát čo mal výčitky. Objal som ho. Po chvílke som na mojom pleci pocítil niečo vlhké. Plakal. „Poplač si, ono to prejde." zašepkal som a hladil som ho po hlave. Po chvíli som cítil, že už sa nám obom podlamujú kolená. Otočil som sa chrbtom a naznačil som mu nech mi víde na chrbát. No on len pokrútil hlavou a pomaly začal kráčať. Ja som sa nedal. Prišliel som k nemu a aj vďaka svojej výške a hmotnosti som mu chytil nohy a chrbát a zobral som si ho na ruky. Neprotestoval. Nemal prečo. Vedel som, že to chce. Prišli sme ku malej večierke. Hyuna som posadil na stoličku pred obchodíkom a išiel som nám kúpiť niečo na pitie. Prišiel som ku chladničke a vytiahol som dve slabšie pivá. Predavač mi ako vždy neveril že som plnoletý a tak som musel vytiahnuť občiansky. „Chcem aj občiansky vášho priateľa." „Je to len kama-. Samozrejme." povedal som z priblblím úsmevom a išiel som ku Hyunovi. Pomaly som mu siahol do vačku a vytiahol občanák. Vrátil som sa do obchodu a ukázal občanák môjho priate- kamaráta. Predavač mi neochotne podal pivo. Vyšiel som z večierky a išiel som za Hyunom. Ten v polospánku pozeral na zem a niečo si šomral. Prišiel som k nemu a podal som mu pivo. On sa na mňa len pozrel a pokúšal sa o úsmev. Otvorili sme si plechovky a pili sme. Boli sme obaja ticho až kým som sa neodhodlal rozprávať. „Pôjdeme ku mne? Vieš je jedna ráno a ja nechcem byť sám. A..." „Áno sungie, pôjdem s tebou." povedal s krivím úsmevom Hyunjin a postavil sa. Ponúkol som, že ho znovu zveziem, ale znovu ma odmietol. Išli sme teda obaja peši. Prišli sme k môjmu domu. Otvoril som dvere. No na pohovke niekto sedel...