16. Trest

12 2 0
                                    

~Minho pov.~

Cítil som sa strašne. Hanbil som sa a modlil som sa aby mi tý dvaja odpustili.

~Han pov.~

Sedeli sme na gauči a boli sme ticho. Za posledné tri dni sa toho stalo toľko. Som z toho unavený, mám chuť na oboch nakričať, vyhodiť ich a potom... Nie som zlý, som dobrý kamarát a oni to využívajú. Aj tak tu sedím a usmievam sa ako blbý. „Dáte si niečo?” spýtal som sa ich, kvôli tichu. „Nie.” povedal Hyunjin a ani sa na mňa nepozrel. A Minho len zahambene skláňal hlavu. Čo je pochopiteľné. Zase začalo to neúnosné a ťažké ticho hanby. Začala sa mi točiť hlava. Postavil som sa, že sa idem napiť a...

~Hyunjin pov.~
...spadol na zem. Okamžite sme k nemu z Minhom utekali. Bol svetlý a nepravidelne dýchal. „On... On odpadol... Kvôli nám.” povedal Minho a začal veľmi rýchlo dýchať. Dostal panický záchvat. Ja tam sedím preberám Hana. Ukľudňujem Minha. „Aaaaah, do*iti, vschop sa. Tvoj najlepší priateľ odpadol. A nepreberá sa už hodné tri minuty. Ideme do nemocnice.” zhúkol som od stresu po Minhovi. Ten okamžite pretal fučať, postavil sa a zobral svoj mobil. „Čo robíš?” „Volám záchranku.” „Nič nevolaj, odnesieme ho tam my.” „My?!” na túto sprostú reakciu som nereagoval. Schytil som Hana ako nevestu a išiel som pre kľúče od jeho domu. Našiel som ich a hodil som ich po Minhovi. „Počúvaj, ak chceš odčiniť čo si spravil. Zamkneš dom pôjdeš ku mne domov, kľúč má aj Jisung. Pôjdeš do garáže a odhrnieš záves v zadnom, ľavom rohu. Nájdeš tam motorku, kľúče sú v zapaľovaní. Ďalej vieš čo máš robiť. Vráť sa s motorkov k Jisungovmu domu a choď po ceste do nemocnice. Keď nás zbadáš zastav, a zoberieš Jisunga. Chápeš???” „Áno Jinnie.” poriadne som ani nečakal kým dopovie a rozbehol som sa. Šťastie bolo, že Minho vie ovládať motorku, ktorú som od neho dostal minulý rok na Vianoce. Utekal som a ani som nerozmýšľal kam idem, nohy ma viedli samé. Kráčal som tak rýchlo ako ešte nikdy a pri tom som  rozmýšľal od kedy je Sung taký labilní. Bol som už v centre mesta, kde bolo veľa stánkov z jedlom. „Toto bude najkratšia cesta.” zašomral som si a rozbehol som sa priamo cez stánky. Jisung sa stále neprebral, dýchal veľmi plytko a každou sekundou bol svetlejší. Vyšiel som z centra zo stánkami a zbadal som Minha z motorkou. Nič sme si nepovedali. Len som ho posadil do predu, keďže bol jasne nižší ako Minho. Zo strachom som sa díval ako moji najlepší kamaráti (z toho jeden ktorý sa mi páči) odchádzajú na mojej motorke smerom pohotovosť...

Yayımlanan bölümlerin sonuna geldiniz.

⏰ Son güncelleme: Oct 08 ⏰

Yeni bölümlerden haberdar olmak için bu hikayeyi Kütüphanenize ekleyin!

I want to know you more.Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin