I want to know you more.

9. Ty, ja a on

~Han pov.~

„...Tvoj otec...je mŕtvy." povedala pani Hwang pri čom v sebe držala vzliky. „Môj otec ČO???!!!" povedal Hyungin, postavil sa a odkráčal na záchod. „Pani Hwang...úprimnú sústrasť ja-." „Sungie nič nehovor, svojho syna som už veľakrát zranila, nechcem zraniť aj jeho priate- kamaráta." povedala pri čom sa naozaj veľmi krivo na mňa usmiala. „Potom povedz Hyunjinovy, že má prísť ku mne do kancelárie. Mám pre neho niekoľko ďalších informácií, o ktorých si myslím, že už vie. Dovidenia Jisung." povedala postavila sa z pohovky, zchytila svoji kabelku, z tváre zmazala falošný úsmev a odišla.

Ja som okamžite bežal za Hyunom. Otvoril som dvere na kúpelke. Zbadal som ho sedieť na zemi. Tričko mal od čokolády, vyzeral svetlo, ruky sa mu triasli a držal sa nad misou. Podišiel som k nemu a pohladil som ho na chrbáte. Vedel som, že najhoršia vec ktorú môžem v tejto chvíli spraviť, je ľutovať ho. Nenávidel, keď ho niekto ľutoval, keď ľutoval sám seba a ja som to veľmi dobre vedel. Iba sme tam sedeli, ja som ho hladil po chrbte, kým on sa pokúšal nezvracať zo stresu. Keď už vedel, že zvracať nebude, pomaly som mu stiahol tričko ktoré bolo od čokolády. Vydel som jeho pekné telo, ktoré aj vďaka tomu, že bol podvyživený, bolo vypracované. Zahľadel som sa až tak do jeho tela, že si Hyun zobral uterák ktorý bol hneď vedľa a zakryl sa. Začal som sa smiať a po chvíli sa pridal aj on. V tedy akoby svet zmizol, bol som ja, on a náš smiech v najmenej vhodnej situácii...