I want to know you more.

11. Pomsta

~Hyunjin pov.~

Ja som mu s tým len pomohol. Cítil som jeho sladučké pery na tých mojich. Cítil som úľavu, takú ako nikdy. Moja duša išla odletieť až do nebies, vznášal som sa. No zrazu buchly vchodové dvere. Obaja sme sa strhly. Sung sa postavil a išiel sa pozrieť čo sa stalo. „Asi prievan." zakričal s chodby. Ja som sa postavil. Pozrel som sa na seba v zrkadle a... „Ja nemám tričko." zhíkol som, zakril som si rukov tvár pretože som bol červený ako paprika. „Sung, potrebujem tričko." ohlásil som Jisungovi.

~Minho pov.~

Pozeral som sa bezbranne na to ako sa moji najlepší priatelia bozkávajú. Bolo mi do plaču a zle. Rozbehol som sa preč z Jisungovho domu a bežal som aj s kufrom ku sebe domov. Plakal som. A nadával na celý svet. „Heh, ale ja to tak nenechám. Jisung bude môj. HWANG HYUNGIN, ČAKAJ POMSTU. MUHAHAHAHAHA."

~Jisung pov.~

„Toto sú posledné." povedal som Hyunjinovy ktorý skúšal moje malé tričká. „Hahaha, niečo väčšie by sa nenašlo?" „Tak sorry, že som sa narodil ako MAZATRP." „Čo to znamená?" „MAlý ZÁhradný TRPazlík." hneď ako som to dopovedal Hyunjin vybuchol smiechom a ja za ním. Len pred pár hodinami sa tento úžasný muž pokúšal ukončiť život a teraz je tu, so mnou. Náš smiech zrazu prerušilo pípnutie mobilov. Obaja sme zobrali mobili z konferenčného stola a pozreli sa kto nám o 6:15 vypisuje. „Minho!" skríkli sme obaja naraz.