I want to know you more.

15. Chyba

~Minho pov.~

Vedel som, kde sú náhradné kľúče od jeho domu. Chcel som ísť za ním, za mojim Sungiem. Vložil som ruku do schránky a trochu som sa v nej pohrabal, keď som zacítil kov kľúču vybral som ho a išiel som otvoriť bránu, ale... Už mi to neprišlo také normálne, ako pred piatimi minutami. Začal som triezvieť a začal som si uvedomovať, čo to sakra robím. A tak som si sadol, oprel sa o Jisungieho dom a od hanby som plakal. Začala byť tma a zima a ktomu začalo poprchať. „Ja sa z toho zblázdnim. Prečo len musím byť taký blbec.” povedal som zo vzlikmi. Začalo celkom liať, ale v mojej situácii mi to bolo jedno. A tak som tam len sedel a čumel na nebo až do rána.

~Hyunjin pov.~

Celú noc som nespal. Bol som unavený, ale mal som strach. „Čo keď ho prepadol, uveznil... znásilnil???” šomral som si sám pre seba cestou k Jisungovmu domu. Utekal som, ale zbadal som stánok z waflami, a viem, že Sung ich má rád, tak som tri kúpil. Tri, pretože Sung je maškrtník a jedna mu nestačí. Dal som mu ich zabaliť a začal som behať, ale z krabicov sa mi blbo behalo, bál som sa, že s mojim šťastím wafle skončia na zemi a ja tiež. Takže som trochu spomalil a išiel som "rýchlim krokom". Blížil som sa k Jisungovmu domu a zbadal som tak niekoho sedieť. Ten niekto bol celý mokrý, aj napriek tomu spal opretý a Sungov plot. Priblížil som sa k nemu. „Pane, potrebujete pomoc?” ten niekto zdvihol hlavu. „Hyunjin, je mi to ľúto. Prepáč mi to, odpusti mi to.” Ten niekto bol... „Minho?!” Jeho tvár ešte nikdy takto nevyzerala. Jeho oči boli červené, mal ich napuchnuté. Jeho tvár mala veľa zelených odtieňov. A bol vlhký aj na tvári, neviem či z dažďa alebo sĺz. „O tom neskôr, teraz sa musíš prezliecť.” povedal som a išiel som otvoriť bránu. „Nie... K Sungovi nie... Bojím sa mu ísť na oči... Takto” povedal Minho zachrípnuto a chytil ma za nohu. „Sung nie je sviňa, ako ty a ja. Je mu jedno, čo si spravil a ako vyzeráš. Si jeho kamarát.” povedal som chladne, vytrhol som nohu z jeho zovretia a otvoril som bránu. Zobral som Minha za ruku a doniesol som ho k domu, otvoril som aj vchod a zakričal som na Hana. „Ahoj Sung, potrebujem čistú vodu, oblečenie a minimálne tridsať minút času na rozhovor.” Sung zišiel dole z poschodia „A načo ti to všetko bu-” nedopovedal lebo si všimol Minha ktorého podopieram. „Ahoj Minho...” povedal a slabo sa usmial. „Hneď to bude.” keď odišiel napúšťať vaňu, Minho sa zrútil k zemi. „On ma nenávidí.” povedal a skryl si tvár do dlaní.