I want to know you more.

14. Strach

~Hyunjin pov.~

Začal dom sa triasť ako osika. Minho ma kopol do chrbta a ja som sa znovu zvalil. Minho sa na do mnou sklonil. Vydel som už len ako zdvýha päsť... Päsť ktorá sa približuje k mojej tváry... No v tom... Uhol som sa, doslova som vyskočil na nohy a jedným úderom som zložil Minha na zem. Udrel som mu priamo do nosa. Vystriekla mu krv a on začal od bolesti vzlikať. Teraz som sa k jeho tvári priblížil ja a povedal som mu: „Pokús sa niečo spraviť Hanovi a budeš mŕtvy. A už by si nemal piť." vyzeral vystrašene. Bol celý od krvy ktorá mu ešte stále striekala z nosných dierok. Zobral dom ho na ruky a dotiahol k sebe domov. U mňa doma som mu dal ľad a očistil krv, dal som mu nejaké čisté veci pretože tie jeho boli premočené. Postaral som sa o neho pretože stále je to môj kamarát. No z môjho domu som ho odprevádzal s akýmsi strachom. Cítil som, že niečo urobí...a nebude to dobré... Radšej napíšem Jisungovi.

~Minho pov.~

Je mi jedno, že ma zmlátil... SUNG je MÔJ. Nos ma až tak nebolel ako moje srdce zničené ťarchov bolesti. Išiel som domov bolo mi neuveriteľne zle. Nevládal som. No keď som prechádzal okolo Jisungovho domu. Dostal som nápad, ktorý akoby nepatril mojej hlave...

~Jisung pov.~

Ležal som na posteli a pozral som na počítači anime. Už už som mal pocit, že zaspím a vo chvíli kedy som zavrel oči, mi prišla notifikácia. Nevládal som sa pozrieť. Prakticky som už spal.