I want to know you more.

13. Ten druhý

~Hyunjin pov.~

„Sung, pôjdem domov. Keby čokoľvek, zavolaj." povedal som nešťastne a vzdychol som si. „Bojím sa..." povedal Jisung naozaj zo strachom v jeho hlase. „Nemusíš sa báť. Hneď tu budem znova s tebou a obránim ťa." povedal som a vystrel som sa, ako som to už mal vo zvyku. „O teba. Bojím sa o teba." táto veta ma neuveriteľne prebrala. Prebrala ma až tak, že som si neodpustil úsmev. „Ale Sung, nejdem na vojnu." Pohladil som ho po tvári, otočil som sa ku dverám, obul som sa a vyšiel som von. Otočil som sa k domu a zbadal som Jisunga v okne, ešte som mu zakýval a vydal som sa na cestu domov. Cesta netrvala dlho, blížil som sa k domu, keď do mňa od chrbta niekto zo zadu strčil. Spadol som. Počul som ako sa ten niekto ku mne blíži. Čupol si aby mal tvár pri tej mojej a odchrbta mi pošepkal: ...

~Minho pov.~

Dal som si ešte za tri drinky a pri každom som vykríkol nejakú hovadinu ohľadom pomsty. Cítil som, že sa už nedokážem ovládať. Moja hlava si robila čo chcela. Jediná vec s ktorou som z mojou hlavou súhlasil bola pomsta. Už ma nebavilo tam len tak celé hodiny posedávať a tak som išiel domov. Keď som vyšiel zbadal som Hyunjina a v hlave mi svietila obrovská červená kontrolka z nápisom: POMSTA.
Sledoval som ho a keď už sme boli skoro pri jeho dome, pobehol som a sotil som ho. Priblížil som sa od zadu ku nemu a do ucha som mu pošepkal: ...

~Hyunjin pov.~

„Zmlátim ťa tak, že ťa ani Han nespozná." povedal a mne sa na chrbte objavila husia koža...