Stratená hviezda [DOKONČENÉ]

Epilóg

Niektorý si mysleli, že je koniec :D až teraz bude koniec ;)

-----------------

Je to tu, koncert. Teším sa ako malé dieťa. Ja a Nikolas ideme naň popredu, aby som sa stihla prezliecť a všetko pripraviť. Cesta nám trvá okolo polhodiny, prídeme k vchodu, kde nás SBS-kár skontroluje a pustí ďalej. Ideme dlhou chodbou až do backstageu, kde si ma zavolá maskérka.

,,Už na teba čakáme!" Kričí z druhej strany chodby a ja začnem za ňou utekať, pretože nestíhame.

,,Som tu, som tu," hovorím zadychčane, kým ona ma vedie do jej sveta make-upu.

Počas maľovania sa rozprávame o všetkom, preberali sme aj jej rodinu. Zistila som, že má manžela, ktorý robí automechanika v Porsche, dve malé deti a jedného psa. Nikolas asi zablúdil alebo niečo chystá. Ešte mi natočila vlasy a poslala za kostymérkou. Už nervózne čakala pri dverách a podupovala si nohou. Keď ma uvidela, začala po mne kričať, pretože už vážne nestiháme.

,,Rose ti vykladala o svojej rodine, že?" Prikývla som a ona sa uchechtla. ,,To každému, ale potom nestíhame," mykla plecami a podala mi oblečenie, ktoré budem mať na koncerte.

Čas ísť na pódium. Nikolas ma povzbudzoval zo zákulisia. Vyšla som na pódium a skoro dostala infarkt. Toľko ľudí som nečakala. Celá hala bola zaplnená ľuďmi, niektorý si natáčali na mobil priebeh koncertu, niektorý držali v rukách transparenty a potom tu boli ľudia, ktorý si vychutnávali koncert naplno. Začala som spievať pesničku Weird, ktorú mi pomohol zložiť Nikolas. Potom som zaspievala ďalšie tri, po ktorých následovala prestávka. Počas prestávky som počúvala Nikolasové chlácholi. Vystúpila som na pódium a začala kecať o tom, ako som nečakala, že príde toľko ľudí. V tom bubeník začal bubnovať a ja som nechápala čo sa deje. Pozrela som do zákulisia, odkiaľ prišiel Nikolas na pódium a kľakol si predo mňa. Gitarista začal hrať akordy pomalej piesne. Do toho sa pridal klavirista.

,,Zoe Malsey, budeš so mnou tráviť zbytok svojho života? Prepáč, ale toto mi fakt nejde," uchechtol sa a mne vyhŕkli slzy. Slzy šťastia. Držal predo mnou otvorenú krabičku s prsteňom. Utierala som si slzy a prikyvovala.

,,Áno," okamžite sa postavil a nasadil mi prsteň. Všetci začali tlieskať, dokonca niektorý aj plakali. Spoločne sme sa objali. Akonáhle sme sa odtiahli, Nikolas spojil naše pery v jedné.