Princess in real life

†Snow White

Amy bola jedno z tých dievčat, u ktorých by ste si povedali, že má normálny život. Občas bola až príliš citlivá, inokedy dokonca bezcitná.
Nebola nejak výnimočne obľúbená v škole ani doma.

Mala len jedinú kamarátku, a to Danielle.
Ona bola narozdiel od Amy obľúbená a krásna. No len s tonou make-upu.
Bez nej akoby nebola nič.

No vždy tu bol niekto, po kom naša hlavná postava snila, túžila.

Tým niekto bol George. Amy sa páčil už od základnej, ale nikdy nenabrala odvahu ho čo i len pozdraviť.

Preto o nej nič nevedel. Ani to, že existuje.

Hoci bola iná.

Mala čierne, havranie vlasy a tvár bledú ako stena. Vyzerala ako bábika z porcelánu. Alebo ako Snehulienka!

Bola presne ako Snehulienka. Len v 21. storočí.
Nemala mamu, mala macochu.

Tá nestrpila, aby jej nevlastná dcéra bola lepšia. Síce (ako som už spomínala) nemala veľa kamošov a popularitu na rozdávanie, no bola krásna. A múdra. Až priveľmi.

Veľmi dobre vedela, že ju macocha neznáša. Veľa krát sa to snažila zmeniť. No nikdy sa jej to nepodarilo.

Raz, keď Amy išla okolo dverí jej macochy započula útržky z jej telefonátu.

„Londýnska internátna škola? ...Áno, chcela by som prihlásiť Amy Sandersovú." tieto slová jej úplne stačili.

V ten večer sa zbalila a utiekla z domu. Macocha ju síce hľadala, no nakoniec si uvedomila, že sa jej aspoň rýchlejšie zbavila.

Vždy, keď chcela byť Amy preč od reality, zašla za siedmymi bratmi, ktorí bývali na konci lesa.

Oni ju vždy rozveselili, pomohli jej. Ani Danielle o nich nevedela. Ešte by ju vysmiala! Alebo si myslela, že s nimi spáva.
Áno, taká je dnešná doba.

Bola u nich už štyri mesiace, keď k nim niekto zavítal.

Mohla byť zhruba v takom istom veku ako Amy. S otvorenou náručou ju prijali. A tak u nich ostala trochu dlhšie.

Amy si všimla, že Rachel sa ju snaží zhodiť alebo strápniť pred ostatnými.

A preto sa rozhodla, že sa jej to opýta narovinu.
Šli spolu do obchodu, kúpiť niečo pod zub.
V strede cesty Amy zastavila. A aj Rachel.

„Čo stojíš?" zavrčala.

„Prečo ma chceš neustále strápniť?" opýtala sa Amy.

„Ja? Ale prosím ťa! Niekto ako ty ma nemôže zhodiť." posmešne si odfrkla a pokračovala v ceste.
Vtedy si Amy všimla, že neďaleko nich stál George. Všetko počul.

Keď si všimol Amyin pohľad, usmial sa na ňu.
Amy mohla štastím zošalieť!
Vďaka tomu úsmevu zabudla, že ju Rachel vlastne urazila.

Bežala do obchodu za Rachel.

„Kúpim aj oriešky," povedala si sama pre seba Rachel, no Amy ju hneď zastavila.

„Nie! Som na oriešky alergická!" vytrhla jej sáčok z ruky a vrátila na predošlé miesto.

Rachel to nijak nekomentovala, iba prevrátila očami.

Keď sa vrátili domov, Rachel sa rozhodla upiecť koláč.
Amy to aj prišlo divné, no radšej nič nehovorila. Ešte by ju znova nejako strápnila.

Neskôr večer mali všetci ochutnať Rachelin koláč.
„Chutí naozaj dobre." pomyslela si Amy, no potom sa začala z ničoho nič dusiť.
Drereck (jeden z bratov) sa jej záchvat snažil utlmiť, no nešlo to. A vtedy jej to došlo. Oriešky.

•••
Amy nakoniec záchvatu podľahla. Ani po príchode sanitky sa ju nepodarilo oživiť.
Lekár skonštatoval, že Amy umrela na následky alergického záchvatu. Z orieškou.
Keď sa to Danielle dozvedela, takmer sa zbláznila. Nie...ona sa zbláznila!

Vedela, že Amy má nejaké problémy, no toto nečakala. Chcela jej nejako pomôcť, no na to už bolo neskoro.

Rachel o svojom malom tajomstve nikomu nič nepovedala. Nikdy.

A čo s Amyinou tajnou láskou Georgom?
George len nad tým mávol rukou. Žiadnu Amy nepoznal...

• Tu aspoň vidíme, že žiadny princovia na bielom koni neexistujú...

THE END

[Part 1]