Fake //Jortini story SK

Part one

Pohľad Tini

Pomrvila som sa na svojej stoličke, a sledovala svoj odraz v zrkadle. Vizážistka mi stále upravovala vlasy. Bolo to unavujúce.

Nie, nie. Nie sedenie na stoličke. Ale všetky tie blesky, .. ľudia sa na červenom koberci striedali, ako keby to bola rada u pokladne.  Naviac - cítila som sa neustále pod tlakom. Čo ak zakopnem?

Čo keď sa pozriem do zlej strany? .. Najhoršie na tom všetkom je, že ja a Jorge sa musíme prezentovať ako pár! Managment tvrdí, že nám to zaručí vyššiu popularitu. Teda, ale ja si nemyslím, že by som potrebovala byť viac slávna. 

,,Hotovo," usmiala sa sa vizážistka, Mandy. Len som sa na ňu pozrela s vďačným úsmevom, zachytila si spodok šatov a postavila sa.  

Zahryzla som si do spodnej pery, a pozrela sa na seba do zrkadla. Jemne som sa zamračila, a potom usmiala.

Vždy keď si prezerám samú seba, zvyknem robiť grimasy. Ale nie, na verejnom mieste nie. Napravila som si na sebe bundu, ktorú som mala prehodenú cez červené šaty, a kráčala smerom k Jorgemu.

Mal na sebe čierny oblek. Neviem, bolo to také neisté. Všetci na sebe mali tak slávnostné oblečenie. To je škoda, pretože ja som typ človeka ktorý má o dosť radšej nohavice, ako sukňu.

Natiahol ku mne ruku, za ktorú som ho následne chytila. Preplietol si so mnou prsty. Keď musím uznať, niekedy sme vyzerali viac ako pár, ako pár naozajstný.

Spoločne sme prešli pred stovky fotografov, ktorí sa nás snažili zachytiť z každej strany.

,,Tini!," niekoľko hlasov sa zmenilo v jeden, a neustále na mňa pokrikovali. Pre Boha, ako mám vedieť, ktorý teraz kričí?

Ani neviem, do ktorého fotoaparátu sa pozrieť skôr. Po chvíli úsmevu, som sa uvoľnene narovnala a Jorgeho ruku pustila. Ten po chvíli obmotal jeho ruku okolo môjho pásu, a silne ma pritiskol k sebe.

Nič som nepovedala, nezanechala som na mojej tvári ani inú mimiku, ako je úsmev. Ach, nechápem ako z nás mohli urobiť pár. Sme tak rozdielni. Ak by Jorgemu nešlo o slávu, ani by nespieval.

Po chvíli na nás mávli zo zákulisia, tak sme spoločne prešli naspäť. Konečne som sa mohla uvolniť. Aj keď... 

,,Viac neprirodzená byť nemôžeš?" vyhŕkol Jorge pri pohľade na mňa. Prevrátila som očami. On má vždy so mnou nejaký problém. Raz sa mu nepáči to čo hovorím, potom moje oblečenie.. 

,,Robila som čo som mohla.. " povzdychla som si, ale už popredu som vedela, že je mu zbytočné niečo vysvetlovať, pretože je to človek ktorý nepochopí nikoho iného, iba sám seba.

,,Tak to toho môžeš veľmi málo .. " odfrkol si. Myslím si že nás rozhovor bol počuť na celé zákulisie. Neviem, prečo sa vlastne tvárime, že spolu chodíme.

Nechce rovno všetkým vykričať všetky moje chyby?

Bez slov som sa odobrala do šatne, kde som zo seba dala dole tie šaty. Nechápem tento princíp. Prečo si máme obliecť drahé šaty, keď s nimi iba výdeme na 10 minút pred fotografov a potom ideme na späť?

Povzdychla som si, obliekla si blúzku s jeansami a následne sa na seba pozrela do zrkadla.

Naozaj som tak neprirodzená?

Nie! Nemôžem sa súdiť podľa Jorgeho!

Niekedy mi to pripadá tak, ako keby ma mal naozaj rád, ale potom znova otvorí pusu.

Prezerala som si moju tvár v zrkadle. Nikdy som nebola nespokojná so svojím vzhľadom. Aj keby som bola, čo by som s tým asi mala robiť?

Človek nič neurobí s tým, ako sa narodil. Dvomi prstami som si prešla po perách. Ešte nikdy sme sa s Jorgem na verejn- teda, ešte nikdy sme sa s Jorgem nebozkávali.

Nechápem, ako si to o nás naozaj môžu myslieť. Ale je mi veľmi ľuto, že musím klamať vlastným fanúšikom. Je to smutné.

V zlomku sekundy sa otvorili dvere od mojej šatne. V nich stál Jorge, s časopisom v ruke. Privrela som oči. 

Prišiel mi ukázať, podľa ktorej modelky sa mám nechať preoperovať?

,,Hádaj kto sa dostal na obá-" začal, ale okamžite som mu skočila do reči.

,,My?" spýtala som sa a odvrátila pohľad od zrkadla. Pozrela som sa na neho. Je dosť viditeľné, že sa mu nepáči keď mu niekto skáče do reči.

To sa mi páči!

,,Áno, presne tak," na jeho tvári sa vyrysoval úškrnok.

,,Čo robíš?" spýtal sa následne.

,,Nevidíš?" odsekla som. Nikdy som nechcela byť nepríjemná, alebo tak podobne. Ale Jorge so mnou hrá škaredú hru. Prečo nie aj ja s ním?

,,Nebuď drzá," sýkol ,,Zajtra si obleč niečo pekného, pôjdeme na večeru. Keď budeme mať šťastie, bude tam aj Beyoncé a Jay Z." povedal, a hodil mi na stôl ten časopis. 

Zahľadela som sa naň. To fotenie bolo nepríjemné. Naozaj nepríjemné. V ten čas som sa čudovala, že mi nechceli nadiktovať, ako sa mám tváriť.

Ak si myslíte že fotenie je sranda, alebo príjemné, nie je to tak.

O chvíľu bolo počuť buchnutie dverí. Jorge na seba vie upútať pozornosť. Ale prečo?

Nestačí mu tá, čo má? 

Ľudia ako Jorge si nezaslúžia toľko podpory. Najhoršie na tom všetkom je to, že ľudia mu všetko slepo veria.

___________

Aaaps, toto bolo kinda weird, a o ničom, a to rly.

Ospravedlňujem sa, že je zo začiatku len pohľad Tini, ale ja som iný Jortini príbeh okrem Secret nepísala so damn chvíľu mi potrvá než si zvyknem že to nie je ona.

Čo si zatiaľ myslíte?