Fake //Jortini story SK

part ten

*ospravedlňujem sa za chybu v poslednom diele, postava ani nie je bruneta, príliš som to neodhadla. ;)

Mercedes sa ladným krokom otočila a kráčala k Ruggerovi. Jej pohyb zmeravel, prejavovala sa v nej mäkká Mercedes, ktorá ale dobre vedela čo má robiť. Má byť iná. Krutá, zlá a chladnokrvná, aby jej nikto nemohol ublížiť. Presne to má byť.

,,Čo tu chceš? Sleduješ ma alebo ťa zaujal môj zadok?" tázavo nadvihne jedno blonďavé obočie, presne takto sa to tak dlho učila a práve pre toto sledovala charaktery iných ludí.

,,Čože? Čo hovoríš? Robíš si zo mňa snáď srandu? Nesledujem nič,.." zatváril sa zmätene a pokrútil hlavou. 

,,Ani by ma to nikdy nenapadlo." doplnil sa.

,,Pochybujem. Viem že aj keby si ma teraz prosil pri mojich nohách," obaja sa pozrú na jej nohy, na ktorých má topánky s vysokými opätkami ,,Nevezmem ťa ani zadarmo, ani keby si bol posledný na svete. Si podriadený a podriadený zostaneš. Ospravedlň ma. Čaká ma lázeň," uškrnie sa.

Z tohto bol zmätený ešte viac. ,,Prosím, čo?" spýta sa.

,,Počul si. Mercedes odchádza." luskne s prstami, a nesie sa preč. Nie je z toho spokojná, ale vie, že je to tak dobre.

Pohľad Martiny

Bolo to ako keby sa mi odsunula pevná zem z pod nôh. Po tých slovách som sa sotva dokázala nadýchnuť, nie natož prebojovať sa celou situáciu a výjsť s čistým štítom,. Pomaly som sa postavila a na jeho malý nočný stolček vrátila telefón.

Pohľad som nasmerovala na osobu, ktorá stála vo dverách. Nemohla som to vydržať už ani chvíľu. Cande?

Nie, veď to predsa nie je ani možné. Chcela som sa z hrdla zasmiať ale nešlo to. Neverila som tomu. Nie, môj mozog tomu neveril. Ale moje srdce áno, inak by nekázalo očiam, aby slzili. Inak by mi z očí nešlo moje trápenie. Všetko moje trápenie. Sĺz bolo v poslednej dobe dosť. Ak by som si ich chytala, mohla by z nich byť vyrobená ďalšia studňa v Keni.

Je to zbytočné. Na moje tričko dopadla prvá slza ktorá ho premočila. Druha. Tretia a štvrtá. Ruka Cande iba smerovala k jej ústam, zúfalo si povzdychla.

,,Och nie,.." pozrela sa na mňa, v jej očiach bol strach. Ale ja som vedela jediné. Ak sú toto priatelia, dúfam, že sa nikdy nedozviem, čo je rodina.

                                                                                  O DVA MESIACE NESKÔR

************* zablokované **************

Cande: Prosím. Aj keď viem že mi neodpíšeš píšem ti stále. 

Vidíš?

To je dôkaz kamarátstva.

No tak..

už sú to dva mesiace.

Sme kamarátky...

Tak veľmi som ju chcela opraviť. Tak veľmi som chcela napísať, že sme:"boli," 

,,Tak, a už sú tu dve hrejúce horké čokolády," prehovorila Christine a do mojich rúk podala horkú čokoládu, ktorá pred nedávnom vypadla z automatu.

,,Ďakujem," usmiala som sa a vzala si ju. Je veľmi milá. Iná, ako by som si myslela. Predtým bývala.. ako Vajce z Kocúra v čižmách,. Nevedela som, či jej veriť, no teraz som si istá.

,,Tak čo ty a Jorge? Už ste sa udobrili?" spýtala sa, potom sa divne pomrvila na stoličke a upila si z čokolády.

Jediné čo môžem potvrdiť - zlá otázka.

,,Nie. Nie je prečo sa udobrovať. Nič sa nestalo.." pokrčila som ramenami.

,,Ale stalo. Myslím si, že on vie že ty ho miluješ, čo treba tajiť?" tázavo sa na mňa pozrela.

,,Milujem ho. Veľmi ho milujem. Ale sú aj ostatní chlapci a možno ten jeden na mňa čaká. Jorge je pre mňa možno ten pravý, aj keď on to tak necíti, nie ako môj bývalý, ktorý si ma nevážil. Je a aj bol hnusný, iba ma využíval, nikdy mu to neodpustím..brrr... neznášam ho" hovorila som, zatiaľ čo Christine ma počuvala a prikyvovala.

,,pravda,.." pritikla mi a potom sa hrala na telefóne. Znepokojovalo ma to, nemám rada keď so mnou niekto hovorí a hrá sa na telefóne. 

Po chvíli prehovorila opäť prehovorila s jej melodickým hlasom:

,,Ospravedlň ma," postavila sa, usmiala a otočila sa na odchod. Na stoličku z jej zadnej kapsy vypadol telefón. 

,,Ch-.." chcela som jej to povedať, ale zastavilo ma niečo lákavé. Písala SMS Jorgemu. Že by mu chcela niečo nahovoriť, aby sme sa dali dokopy?

Zmáčkla som hlasovú správu, ktorú mu poslala. Bolo tam čo som hovorila. Teda zo začiatku som si myslela, že bolo.. 

"Tak čo ty a Jorge? Už ste sa udobrili?"

  "Nie. Nie je prečo sa udobrovať, nikdy mu to neodpustím." 

  "Myslím si, že on vie že ty ho miluješ, čo treba tajiť?"  

  "brrr... neznášam ho Jorge je pre mňa ako môj bývalý  ktorý si ma nevážil. Je a aj bol hnusný, iba ma využíval "

Znelo to, ako keby som to povedala o ňom. Nie, to snáď nie je pravda..

*kratšia kapitola na oboznámenie.