Fake //Jortini story SK

part twelve

Pohľad Martiny
,,Nasadni si," môj brat mi ochotne otvoril dvere, čož ma prekvapilo -i keď iným dievčatám sa vedel chovať veľmi pekne, ku mne sa tak nechoval - vedel, že mňa jednoducho nikdy nestratí a ako jeho mladšia sestra ho budem otravovať do konca života.

,,Ehm.. fajn," jemne som sa usmiala, aj cez ten zážitok v parku a nasadla do bratovho auta.

,,Čo máš dnes na pláne?" spýtal sa, keď si nasadol a zahľadel sa do zrkadielka.

Automaticky som si otvorila kalendár na telefóne, pretože tam mám zaznačené všetky stretnutia, a podobné veci.

,,Mala som stretko, ale to už som dávno nestihla," priznala som, ,,prečo?" pozrela som sa na neho a chvíľu sledovala ako na seba v tom zrkadielku mrká.

,,Poďme si spraviť výlet. My dvaja. Ako súrodenci." navrhne a úsmev sa mu rozleje po celej tvári.
Musím sa priznať, nikdy by som nečakala že by mi niečo také navrhol.

,, No neviem.. čo mama a otec?" nadvihla som obočie.

,,Ehm.. im bude stačiť ak im poviem, že sme spolu. Budú takí radi že sa nehádame, že im to bude jedno." mávne rukou, a vytiahne si telefón. Usudzujem, že rodičom napísal veľmi krátku SMS. Francisco nie je človek s ktorým by sa dalo nejako vypisovať. On dokonca nie je človek, ktorý by bol schopný počúvať. Vždy ľudí odbíja so slovami  "hm" a "uhm".

,,Dobre.." jemne som sa pousmiala, ,,kam pôjdeme?" zvedavo som sa spýtala.

,,Hocikade.. Po cestách.." stručne vysvetlil. Očami som strelila na cestu pred nami.

-----

,,Franisco?"
,,Hm?" spýtal som sa otrávene. Asi mu už začínam liezť hore krkom, celú cestu som ho prosila, aby sme sa niekde zastavili, že potrebujem íst na wc.
,,Kedy pôjdeme ďalej?" spýtala som sa ho s vedomím, že ho rozčúlim.

Zaťal sa, sadol si do auta a naštartoval.

,,Sadaj."

Pohľad Lodovicy

,,Takže ty si myslíš, že si pre neho jediná?" jemne sa uchechtla. Zamračila som  sa. Začala som sa cítiť nepríjemne. Je to tak milá žena - naviac je ku mne sakra úprimná, aj cez to, že ja som spávala s jej mužom.

,,No.. ja nie.. veď má Vás.." zavykala som jej. Stále si nie som istá, či by som jej mala tykať.

,,Tykaj mi," ako by mi čítala myšlienky, ,,a nie, tu nejde o mňa. Aj ja som si myslela, že som jeho jediná. Ale zlatíčko, on okrem teba spáva aj s ďalšími." povedala mi.

Ako by na mňa vyliala horúcu vodu. Zarazilo ma to, na toto by som nikdy nepomyslela.

,,A..ale, prečo s ním potom si.. ak.. ak o tomto všetkom vieš?" vydrala som zo seba. Prišlo mi to nepochopiteľné - ak by som o tom vedela, nikdy by som s ním nezostávala.

,,My dvaja spolu máme deti a tvoríme pár už veľmi dlho. Naviac sa aj cez to všetko o našu rodinu postarať vie, a môžem ti povedať, že ten človek vedľa ktorého v noci zaspávam, sa mi hnusí. Ale ja nepotrebujem jeho lásku. Chcem mať len dobrý život." povie. Hovorím, je ku mne úprimná ako nikto iný. A konečne mi otvorila oči.

,,Aha.. bože. Ja nechápem ako som mohla byť taká hlúpa," vyhŕkli mi slzy, ,,neskutočne ma to mrzí.." priznám.

,,To je v poriadku. Pre mňa to už nie je nič nové," usmeje sa, až mojím chrbátom prejde mráz, ,,ale som rada, že si tentoraz vybral niekoho, v kom vidím potenciál aj ja. Preto som si ťa zavolala. Nestrácaj s ním čas, máš na niečo o dosť lepšie, ako je on.." povie, a v tej minúte sa aj postaví, a odíde.