Fake //Jortini story SK

part eleven

Pohľad Martiny

Nemohla som odolať pocitu, že by som jej priam mala chrstnúť do tváre, že to všetko viem. Avšak, ako správny fanúšik detektíviek a podobných žánrov viem, že ak svoju korisť vylakám, nikdy ju nedostanem do pasce.

Smútok hnev sa vo mne hromadili a zmiešavali sa. Ako vrchol cynizmu som však mohla považovať už len to, že sa na mňa bez pocitu viny usmievala. Jej mobil opäť zavibroval a prišla jej správa od Jorgeho. Chcela som na ňu nakliknúť, ale začula som jej približujúce sa kroky. Neviem, ako sa toto mohlo stať. Slzy hystérie som potlačila zahryznutím do pery, čož sa mi však nešťastne vymklo a prehryzla som ju. O chvíľu ma začala pera štípať. Christine sa uchechtla.

,,Ach, ty bláznik. Čo si si zase spravila?" uškrnula sa a zahladela sa na mňa.

,,Prehryzla som si peru?" odpovedala som jej otázkou, ktorej sa ona však už nechytila a zbytok času sme boli po tichu.

--------

,,Hrozné. Hrozné! Jednoducho hrozné. Nebudem klamať, to čo sa mi stalo je naozaj hrozné!" dychtivo som vysvetľovala a odpila si z vína,. ,,Ježíš, neblázni," zasmial sa, pokúsil sa uloviť si jeden môj bozk ale ja som sa opäť zatiahla dozadu. ,,Ty neblázni" odvrkla som. ,,Tak pokračuj," uškrnol sa a na jeho vyzvanie som pokračovala. ,,No, ako sme odchádzali z tej kaviarne, bavili sme sa o hocičom. Ale keď nastala téma naše kamarátstvo, a ako moc sa má rada, fakt som vybuchla. Cítila som sa podvedene, hlúpo," uchechtla som sa, zrejme mi to bolo vtipné vďaka tomu vínu. ,,vybuchla som. Vynadala som jej ako nejaká fúria, všetci sa na nás otáčali, niektoré matky mi znadali. Christine sa rozplakala a ja som bola zase .. no to je jedno. A teda akurát keď veľmi plakala a ja som sa už cítila vinne, Jorgeho viezla jeho mama z nemocnice. Samozrejme práve to bolo to hrozné. Uveril jej. TO ma zranilo. Uveril jej, ktorú poznal dva mesiace. A ja pre neho prakticky neznamenám nič, hej? O to mi ide. Neznamenám pre neho nič a mňa to ničí. Chcela som byť jeho láskou a bola by som schopná mu zniesť aj modré z neba, z lásky. A myslela som že Christine je moja kamarátka a neurobila by mi to."

,,Sweetheart," zasmial sa ,,uvoľni sa. Jorge nie je jediný chlap na svete. Som jeho kamoš, ale je to mrzák! Mrzák," zopakoval ,,odvtedy šo sa mu to stalo sa s ním nedá prehodiť normálneho slova a ak bol predtým arogantný, teraz neviem čo je! "Mňa to bolí!" "To sa mohlo stať len mne!" a ak miluje Christine, vráť mu to - a ak nechceš, upokoj sa, vrana k vrane sadá."

Zasmiala som sa a potom sme pokračovali v konverzácii. ,,Ale ja ho milujem!" povzdychla som si a naliala si ďalší pohárik vína. On ku mne prešiel, konečne ma pobozkal, aj keď chvíľu trvalo kým som mu to dovolila. Potom môj mozog nebol schopný ďalej spracovávať veci ktoré sa dialo, a jediné čo som mohla cítiť boli moje podlamujúce sa kolená.

----------------------------------------------------------------

Hneď ako som sa zobudila, samozrejme, s neporiadkom nie len v mojej hlave, ale aj okolo seba, som sa snažila proiadne roztvoriť oči, a dať si všetko dohromady. Po tom, čo som si včera dala tú trošku (no, "trošku") vína, mám okno.

Dotkla som sa periny, ktorú som silne stiskla, pričom dúfala, že som včera nespravila nejakú mimoriadnu blbosť. Neisto som sa pozrela na miesto vedľa seba, ktoré bolo našťastie (?) prázdne. Pomaly som sa pozbierala a sadla na okraj postele. Rýchlo som schmatla svoj ružový top, a dala na seba spolu s boyfriend jeansami. Rukou som si prečesala vlasy a potom sa postavila k dverám, ktoré boli ľahko pootvorené. Videla som tam jeho. Smial sa. Niekde v oblasti hrudníka ma to zapichlo, zmocnil sa ma strach, že by sa mohol smiať práve mne! Snažila som sa byť potichu, takže som ho opatrne sledovala, ako tam niekomu podáva zrejme prvú rannú kávu, a zhovára sa s ním.